Dá sa ísť na najvyššiu horu Európy lanovkou? 🏔

Áno. Aj nie.

Väčšina ľudí, ktorí o tejto téme i lanovke niečo vedia, by vám pri tejto otázke dala skôr odpoveď „nie.“ Napriek tomu hovorím áno. Hoci, nie úplne. A obe odpovede sú svojim spôsobom správne.

Prvým problémom je, ktorá hora Európy je vôbec tá najvyššia? Favoriti sú dvaja: Mont Blanc vo francúzskych Alpách alebo Elbrus na Kaukaze.

Európa na rozdiel od napríklad Afriky či Austrálie nie je jasne vytýčeným kontinentom. V podstate, nie je kontinentom v pravom slova zmysle vôbec! Náš svetadiel je súčasťou kontinentu Euroázia, euroázijskej platne. A hranica, odkiaľ tento kontinent voláme Európa a odkiaľ Ázia, je len človekom myslená čiara.

Územie Európy teda nie je ani tak dané geologicky, na základe geologického vývoja, ale vytýčené ľuďmi na základe spoločných ľudských dejín a spoločných ľudských znakov (jazyk, náboženstvo...). Preto sa aj môžeme stretnúť s viac-menej rozdielnymi verziami, kade táto deliaca čiara podľa ľudí vedie, čo ešte podľa nich Európou je a čo nie.

Ak oblasť Kaukazu, mentalita a kultúra miestnych ľudí, dejiny tohto kraja, už podľa vás príliš spoločného s Európou nemá, je najvyšším vrchom Európy alpský Mont Blanc – 4 810 m.n.m.

Ak podľa vás mentalita, kultúra i história Kaukazu má s Európou spoločného naozaj veľa, priam je jej neoddeliteľnou súčasťou, najvyšší vrch Európy leží práve tam – Elbrus 5 642 m.n.m.

Sám som skôr fanúšikom Mont Blancu, než Kaukazu kdesi úplne na okraji, ktorého trebárs história mi do dejín Európy až toľko nepasuje a dokonca aj informácie kolegu, ktorý tam pôsobí, sú v tomto smere jasné – „To má od Európy ďaleko.“ Pre mňa je teda najvyššou horou Európy alpský Mont Blanc, ale chápem aj rozhodnutie pre Kaukaz.

No aj keď sme najvyššiu horu Európy teda určili – Mont Blanc, v preklade: Biela hora, odpoveď na otázku, či sa dá na ňu dostať lanovkou, ešte nie je úplne jednoznačná.

Z francúzskeho mestečka Chamonix-Mont-Blanc (1000 m.n.m.), skrátene: len Chamonix, v ktorom mimochodom pôsobil aj Milan Rastislav Štefánik – odtiaľ stúpal na vrchol Mont Blancu, kde má rekord v počte strávených nocí/dní, a ktoré bolo v 20. rokoch dejiskom zimnej Olympiády, vedie lanovka Aiguille du Midi. Tá dokáže s jedným medzi-prestupom (2 300 m.n.m.) vyniesť ľudí do výšky až nad 3800 m.n.m. Teda spravíte pekné prevýšenie z mesta zhruba 2800 metrov. Lanovka tu premáva už od. 50 rokov (1955) a istý čas – zhruba 20 rokov – si aj držala prvenstvo najvyššie položenej lanovky sveta. No čo sa týka prevýšenia, strmosti, stále patrí medzi svetovú TOP. Obzvlášť jej druhá polovica. Ak sa tu raz prídete podívať, sami nepochybne oceníte túto impozantnú stavbu. Pre mnohých blogerov, textárov „najlepšia jazda lanovkou,“ akú môžete zažiť.

Lanovka sa volá Aiguille du Midi (v preklade: Ihla na poludnie alebo Poludníková ihla), presne tak, ako sa volá aj vrchol, na ktorý vás vie dostať. Ide teda na Mont Blanc? Áno.

Hora Mont Blanc je obrovský, v hornej časti vždy zasnežený, masív, ktorý má viac vrcholov. Nie len jeden – ten najvyšší 4810 m.n.m. A Aiguille du Midi je jedným z nich. Veľmi známym a skutočne nádherným. Teda áno, na najvyššiu horu Európy sa dá dostať lanovkou. No nie až na jej najvyšší vrchol. Ten bude „kúsok“ od vás. 🙂

Inak, ak patríte k fanúšikom Elbrusu ako najvyššej hory Európy, aj naň vedie do 3600 m.n.m. lanovka. 🙂

Praktické informácie: Kedy prísť? Ceny, zľavy a čo vás hore vlastne čaká?

Medzi horami uložené Chamonix rozhodne nie je žiadnym veľkomestom, v ktorom by ste sa mali stratiť. Veľké parkovisko nájdete priamo pod lanovkou Aiguille du Midi, kúsok od začínajúcej stanice. Dovedú vás naň aj dopravné značenia. Parkovisko pre autobusy je o kúsok vedľa. Viď obrázok.

Odporúčam prísť čo najskôr. Každý, kto chodí na hory, vie, že na hory sa má chodiť skoro ráno. Na vrchole Aiguille du Midi som bol 8x a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že najlepšie podmienky, viditeľnosť bývajú práve ráno.

Treba sledovať predpoveď počasia, najstabilnejšie býva počas leta. Ak na ceste do Chamonix vôbec neuvidíte masív Mont Blanc (veľký/najväčší, biely, zasnežený kopec), ísť hore sa samozrejme toľko neoplatí. Ako posledná pomôcť rozhodnúť sa, či ísť/neísť dnes, môže live kamera, ktorá premieta aktuálny obraz z hora na obrazovke v lanovkovej stanici v Chamonix Mont-Blanc.

Okrem toho, že je ráno väčšia úspešnosť nezabudnuteľného výhľadu, je tu ešte jeden dobrý argument, prečo si privstať. Autobusy plné turistov, prevažne z východnej Ázie, prídu až neskôr. Väčšinou prichádzajú medzi 9:00 a obedom. Neviem ako vás, ale mňa moc davy ľudí vo frontách nelákajú. A taktiež parkovisko bude ráno ešte prázdne. 🙂

Otváracie hodiny lanovky nájdete na jej stránke:

Počas leta, letných prázdnin (od 4.7. do 24.8.) býva lanovka otvorená už od 6:30.

Mimo prázdnin často až od 8 hod.

Okrem počasia a otváracích hodín si taktiež treba pozrieť, či lanovka v daný deň vôbec premáva. Nie je nič príjemné prísť až do Chamonix a zistiť, že lanovka hore ani nejde. Niečo podobné sa nám stalo na zájazde v júni, keď sme v Chamonix boli práve v dňoch, kedy prebiehala „údržba.“ Lanovka tak bola na pár dní odstavená. Podľa webu by najbližšia odstávka mala byť od 5. novembra do polovice decembra. Odporúčam si teda vyššie uvedený link, kde takéto odstávky píšu, pred plánovaním návštevy Mont Blancu pozrieť a vyhnúť sa tak nemilému prekvapeniu.

Cena lanovky

Cena lanovky sa v porovnaní s cenami v susednom Švajčiarsku alebo i trebárs u nás v Tatrách pohybuje myslím nízko. Odvoz jednou z najlepších lanoviek sveta, s najvyšším prekonaným prevýšením, do výšky nad 3800 m.n.m., na jeden z vrcholov Mont Blancu, a späť vás vyjde 61,5€. Toľko približne dáte aj ak chcete ísť u nás z dola Lomnice na Lomnický štít.

Deti do 14 rokov a ľudia nad 65 majú lístok za 52,3€. Ak máte ako pár viac než dve deti, tie už idú zadarmo.

Chamonix prišlo so zaujímavou novinkou (v čase písania tohto textu, je to aktuálne), ktorú si môžete taktiež kúpiť na mieste alebo dokonca zajednať vopred cez internet. Je to lístok za 65€, teda o necelé 4€ drahší. V cene lístka však máte dve jazdy lanovkou na Aiguille du Midi, jednu ráno, druhú poobede a dokonca aj vstup do ľadovej jaskyne neďaleko Chamonix. Ak plánujete stráviť v Chamonix celý deň a počasie vám praje, určite odporúčam tento lístok!

Online si ho môžete kúpiť tu:

Ak tak urobíte ešte niekoľko dní pred vašim príchodom, môžete si ušetriť peniaze na nejaké to miestne pivko.

Ak vás je viacero, aspoň 10, no môžete to skúsiť aj pri 8, a na lístky už stojí pekná fronta, môžete sa jej vyhnúť a ísť do okienka určeného pre „groups“ (skupiny). Tam maximálne zvykne stáť nejaký jeden tour leader (ja), no väčšinou tam nestojí nikto. Viete tak ušetriť dosť času. Hlavne, ak ste neposlúchli radu prísť ráno a prídete spolu s autobusmi čínskych turistov.

Z 8 návštev sme 7x boli bez napísaných časov, kedy máme ísť odtiaľ naspäť. Čiže hore sme mohli byť dokedy chceme. Ďalšia z výhod, prečo prísť ráno. Raz sme prišli neskôr, spolu s ďalšími autobusmi turistov a keď už chcelo ísť hore priveľa ľudí, tak písali na lístok presné časy kedy ide vaša kabínka hore a aj kedy máte odtiaľ ísť naspäť. Hoci, bol tam dosť chaos a čo som si všimol, tak každý si aj tak chodil ako chcel.

A, samozrejme, stále je tu možnosť ísť pešo. 🙂 Na to treba kondíciu a miestneho sprievodcu. Aiguille du Midi nie sú naše Tatry!

Keď už teda máte lístok, môžete ísť do lanovky. Niekoľko desiatok ľudí vedia do kabínky natlačiť. Hore sa ide s jedným, spomínaným medzi-prestupom vo výške okolo 2300 m.n.m. Odtiaľ už krásne uvidíte vrchol Aiguille du Midi. Napravo ľadovec Mont Blancu. Keď pôjdete naspäť, môžete sa na tejto medzi-stanici zastaviť a dať si takú ľahšiu túru po okolí. Trebárs zbehnúť na chatu, ktorá je o takých cca 200 výškových metrov nižšie. Alebo ak máte čas, môžete ísť pešo až do Chamonix.

Druhá časť lanovky je prudšia a naozaj zážitkom. Popri takzvaných Chamonských ihlách (krásne, špicaté skalné útvary) stúpate na vrchol. Máte pocit, akoby ste išli kolmo hore.

Na samom vrchole Aiguille du Midi je pekne vybudovaný areál, ktorý ponúka hneď niekoľko možností, takže sa tam viete istý čas zabaviť. Nájdete tam krytú reštauráciu, teda ak by vám už bola vonku zima, môžete sa ohriať pri káve či teplej polievke vo vnútri. Ani tu, podľa mňa, na to, že sme vo Francúzsku a v takejto výške, ceny nie sú nejako prehnané. Okrem reštaurácie tu nájdete aj obchod so suvenírmi (pozn. Pracuje tam Češka. 🙂 ). Samozrejme, toalety. Zaujímavé expozície – také malé múzeá, či už o samotnej lanovke, horolezectve (i so sieňou slávy) alebo o Mont-Blancu. Viete trebárs, o koľko kyslíka je menej v takejto nadmorskej výšky? 🙂 Skúste vybehnúť schodmi a hneď pocítite, že sa tu dýcha inak.

Veľmi populárny, obzvlášť pre ázijských turistov, je sklený box/vitrína na druhom poschodí. Obujete si tam papuče. Postavíte sa na sklo, takže pod sebou uvidíte peknú roklinu a miestni zamestnanci vás odfotia. Ak tam chcete ísť a prídete ráno, choďte tam hneď, kým neprídu autobusy turistov. Potom si tam na fotku počkáte naozaj dlho.

Iných môže zaujímať len samotný Aiguille a jeho okolité skaly:

No a to najdôležitejšie, prečo ste tam prišli, sú výhľady z jednotlivých terás! Takmer na každom balkoníku nájdete aj tabuľu s popisom, čo odtiaľ pred sebou vidíte. V prípade pekného počasia neuvidíte len okolité francúzske hory ako Aiguille du Verte či známy Les Droites, na ktorom sa preslávil Reinhold Messner – najväčšia legenda horolezectva, ale aj kus Švajčiarska či Talianska. Dokonca, dovidíte až na Matterhorn (Cervino) – pre mnohých najkrajší vrch sveta, symbol Švajčiarska.

Ďalšie výhľady z Aiguille du Midi:

No a samozrejme, najvyšší bod Európy bude po celý čas pri vás. 🙂

Fotografie a text

František Fefe Kekely