Komu vlastne patria Golanské výšiny? A dá sa na ne dostať?

Spoznajte toto zaujímavé a dnes bezpečné územie, o ktoré sa ľudia už neraz zabíjali, viedli vojny a o ktorom sa ešte doposiaľ diskutuje, komu vlastne patrí. Vitajte na Golanoch!

V ktorom štáte teda stojím? Spolu so mnou v Izraelčanmi postavených zákopoch vojaci OSN. Naľavo v pozadí zničené sýrske mesto Kunejtra.

Príbeh regiónu a samotných Golan

Na rovinu. Prežitie židovského štátu Izraela je pre mňa, napriek známej pomoci zo Západu atď., do istej miery zázrakom. Pozrite sa na mapu Blízkeho východu. Židovský štát ešte dnes pripomína kvapku v arabskom/moslimskom mori. A to bola tá kvapka pred desaťročiami ešte menšia než je dnes. Izrael od svojho vzniku 1948 musel riešiť nejeden ozbrojený konflikt s Arabmi, arabskými krajinami, ktoré sa pokúšali nový, malý štát zahnať do mora. No na prekvapenie, Izrael sa v obkľúčení väčších, arabských krajín nie len dokázal brániť, ale dokonca svoje územie rozširovať.

V 1967 získal/dobil od Sýrie v takzvanej Šesťdňovej vojne aj Golanské výšiny. Sýrčania sa pokúsili toto dôležité územie získať naspäť. Tak v roku 1973 napadli svojho nenávideného suseda a to počas najväčšieho židovského sviatku – Jom Kipur, sviatok zmierenia sa s Bohom. Preto sa i táto vojna zapísala do histórie ako Jom Kipurská vojna. Sýrčania počítali s tým, že židia budú svätiť svoj sviatok a nebudú tak dostatočne pripravení. Na Golany sa tak zo Sýrie vyrútilo zhruba 1400 tankov. Proti ním stalo len necelých 200 izraelských. Išlo o druhú najväčšiu tankovú bitku v dejinách ľudstva (väčšia bola už len počas 2. svetovej medzi nacistami a Sovietmi pri Kursku). A výsledok? Izrael opäť vyhral.

Dobová fotografia z druhej najväčšej tankovej bitky ľudstva. Zdroj: i.redd.it

Golany sú stále kontroverznou, diskutovanou témou. Podľa medzinárodného spoločenstva, a dá sa povedať celého sveta, ide o sýrske územie, ktoré je okupované Izraelom. Samozrejme, Izrael má na to vlasntý názor: Golany sú súčasťou Izraela.

Aj podľa našich GPS aplikácii sme už prekročili hranice a sme v Sýrii. Stopy, že ide/išlo o vojnovú oblasť, hoci sa tu teraz nebojuje, vidíme všade. Izraelská armáda, kasárne, tanky, varovania pred mínami, zákopy, bunkre i vojaci OSN. Možnosť prejsť sa bezpečne bunkrami a zákopmi tu máme na hore Bental i my. Pod nami vidíme rozprášené bývalé sýrske mesto Kunejtra (Quneitra).

Samotné Golany vyzerajú ako mierne kopce, ktorú sú posypané množstvom kamenia. Prečo sa tu o tieto kamene, na prvý pohľad dosť nehostinnú a neúrodnú krajinu, teda tak bojuje?

Červeným ohraničené Golanské výšiny.

Sme na vyvýšenom mieste s dobrým výhľadom na pohraničí štyroch krajín – Svätá zem (Izrael, Palestína), Sýria, Libanon i Jordánsko. Takže vynikajúca strategická poloha je hneď tým prvým dôvodom, prečo je dobré mať Golany vo svojich rukách. Okrem toho sa tu nachádza i poklad, ktorý je vo svete veľmi vzácny, ba čoraz vzácnejší, hoci my Slováci to ešte až tak nepociťujeme (buďme radi). Je ním voda. Golany majú vodu. Kto má Golany, má tu aj vodu a v podstate kontrolu nad horným tokom pre región kľúčovej rieky Jordán. To už sú dostatočné dôvody, prečo Golany nepustiť.

Nedávno som sa o Golanoch rozprával aj so Sýrčanmi. „Čoskoro nám ich vrátia. Už je to v podstate dohodnutá vec. Putin to išiel vybaviť,“ hovoril mi s úplným presvedčením Ihsan z Damašku. Nuž, neviem, osobne nemám pocit, že by sa Izraelčania odtiaľto niekam chystali.

Na Golanoch už desaťročia vejú vlajky Izraela. Aj keď podľa zvyšku sveta by tam mali viať niekoho iného.

Bezpečnosť a ako sa tam dostať?

Ako som spomenul, na Golanoch sa momentálne nebojuje. Izrael už nie je vo vojne so žiadnym zo svojich arabských susedov. A pochybujem, že taká Sýria, so svojimi aktuálnymi problémami, by vôbec čo i len uvažovala o ďalšom preplesku od Izraela. Ísť na Golany je teda dnes bezpečné.

Nachádzajú sa hneď nad pútnikmi veľmi navštevovanou a zaujímavou biblickou Ježišovou Galileou, nad Galilejským/Genezaretským jazerom. Dajú sa teda veľmi ľahko spojiť s návštevou tejto oblasti.

Môžete tam prísť a jazdiť sami autom alebo, ak ste si žiadne auto vo Svätej zemi nepožičali, videl som i pár organizovaných miestnych výletov z jednotlivých miest (Tel Aviv, Jeruzalem…), ktoré si tu môžete zaplatiť. Stačí do Google zadať Golan Tours a vybrať z ponúk.

Hoci už na Golanoch nepočuť salvy diel, kanónov a inú streľbu, úplne chodiť kade sa vám zachce by ste samozrejme nemali. Hádam nikoho nenapadne ísť len tak pozrieť a fotiť nejaké aktívne vojenské objekty izraelskej armády (aj keď po opýtaní mi jednu fotku dovolili 😀 ) či prekračovať pletivo, plot so zákazom vstupu a hľadať míny na ešte nie úplne vyčistenom území. Skrátka, držte sa ciest a nechoďte tam, kde je to zakázané, ohradené.

Kam tu teda ísť? A čo vypiť? 🙂

Na Golanoch je zopár zaujímavých a dodám bezpečných miest, ktoré odporúčam navštíviť, keď už sa tu rozhodnete prísť pozrieť.

Tým úplne naj je pre mňa vrch Bental.

Ide o takmer 1 200 m vysoký vrch, na ktorom máme izraelské zákopy a bunkre z obdobia vojny. Dnes tu izraelských vojakov nenájdete, maximálne pozorovateľov OSN.

Lokalita vrchu na mape.

Bunkre i zákopy sú voľné prístupné pre všetkých, ktorí sem prídu, takže si ich môžete pokojne prejsť.

Vstup do vojenského bunkra na Golanoch.

Okrem nich vás tu čakajú pekné výhľady smerom na Sýriu, kde môžete vidieť už spomínané a Izraelčanmi zničené mesto Kunejtra (Quneitra). Viac vzadu Novú Kunejtru, ako toto sýrske mesto Baath veľmi často prezývajú.

No a viac na ľavo za priaznivého počasia krásne týči ešte často zasnežená najvyššia hora Svätej zeme i Sýrie – hora Hermon s nadmorskou výškou cez 2 800 m. Táto najvyššia hora v okolí okrem Svätej zeme a Sýrie zasahuje aj do Libanonu, takže patrí trom krajinám.

Hermon – najvyššia hora Svätej zeme a Sýrie

Keď už si pochodíte zákopy, bunkre, pofotíte okolie i vojakov OSN, s ktorými môžete hodiť reč, môžete si tu dať aj kávu. Na vrchu Bental je aj najvyššie položená kaviareň Svätej zeme – Caffe Annan. Ide o slovnú hračku: Kofi Annan bol bývalý generálny tajomník OSN.

S vojakmi OSN. Austrálčan a Novozélanďan.

Oslavy na záchode v kaviarni.

Neďaleko Bentalu sa nachádza i čosi menej známy vrch Hermonit, kde opäť okrem bunkra, zákopov nájdete aj tanky, ktoré sa zúčastnili spomínanej druhej najväčšej tankovej bitky v dejinách ľudstva.

Tie môžete vidieť aj na iných miestach, trebárs pri takzvanom pamätníku Khativa 7, venovanému 7 zastreleným mužom sýrskym vojakom, ktorý máte v podstate po ceste.

Pre niektorých je cieľ i samotný, najvyšší vrch Hermon, kde môžete turistikovať alebo sa odviesť lanovkou. 🙂

No a dám ešte jeden tip na koniec: Golany sú známe aj svojim vínom, presnejšie typickým židovským košer vínom. Teda vínom, ktoré je robené podľa tradícii a tradičných pravidiel.

Vináreň Pelter

To zahŕňa napríklad to, z akého viniča môže byť hrozno použité – nemôže to byť mladý vinič či vinič, na ktorého území sa pestuje ešte niečo iné. Taktiež sa dbá na to, kto môže toto hrozno oberať a následne z neho vyrábať víno. Väčšinou ide o zbožných mužov. Aké nástroje sa pri jeho výrobe môžu používať a zaujímavým pravidlom je aj nepoužívanie živočíšnych produktov. To môže byť trochu problém pri takzvanom čistení/čírení vína v sudoch, kde niektorí používajú napríklad želatinu či vaječný bielok. To židia pri košér vínach nemôžu, preto používajú bentonit – zvetralú horninu. Vďaka týmto tradíciám, zvykom, je košér víno niečo jedinečné. No a Golany sú dnes jeho domovom. Tip od, už v podstate miestneho 🙂 , na dobré víno na Golanoch – vináreň Pelter.

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *