Mesiac na Madagaskare I: Spánok v mikine a 100€ za noc v jednej z najchudobnejších krajín sveta

Pred obedom sa teda pomaly lúčim s Európou, konkrétne, s letiskom v Paríži. Keďže som naposledy spal… že si už ani nespomínam, plánujem väčšinu letu len hibernovať pod dekou. A celkom úspešne. Medziprebudenia riešim pozeraním ponuky filmov Air France. Novinky, ako majú napríklad Emirates, tu nenájdete, ale niečo sa dá vybrať. Cieľová destinácia letu: MADAGASKAR!

Na najväčšom ostrove Afriky a štvrtom najväčšom ostrove sveta (áno, hovorím o Madagaskare) pristávam v noci, okolo 23:00. Let z Paríža tu teda trvá približne polovicu dňa. S hibernovaním a s filmami sa to dá ľahko prežiť.

Hneď po vystúpení z lietadla ma čaká zhruba hodina a pol čakania v rade, pečiatkovania, vybavovanie víza – za 32€ ho na mesiac kupujem priamo na mieste, a čakanie na batoh. Za týždenne víza tu zaplatíte 25€.

Vedeli ste, že na jedno buchnutie pečiatkou a jeden podpis je na Madagaskare potrebných 5 ľudí? Jednému pas podáte, druhý ho otvorí… štvrtý zatvorí a piaty otvorí a prečíta vaše meno. No, aspoň tu majú nejakú prácu.

Už v lietadle sa nedal nevšimnúť výzor niektorých „Madagaskarčanov.“ Tak sa ale obyvatelia tohto ostrova nevolajú. Správny názov: Malgaši. A ich jazykom je malgaština.

Ľudia z Bornea (východná Ázia), samozrejme z Afriky, v menšom rozsahu i Arabi a Európania. Všetko sa tu za tie storočia nejakým spôsobom premiešalo a výsledkom sú títo naozaj zaujímaví a exoticko vyzerajúci ľudia. A čo sa niektorých žien týka, tak i veľmi pekní. (Už dlhšie som bez priateľky. Niekedy ma možno brať s rezervou.)

Malgaština – teda jazyk, ktorým sa hovorí na Madagaskare – nie je príbuzná so žiadnym africkým jazykom. Jej príbuzného by ste museli hľadať až na spomínanom ostrove Borneo, ďaleko vo východnej Ázií, z ktorého kedysi dávno preplávali ľudia až sem. Obyvatelia Madagaskaru (opakujem, správny názov: Malgaši) sú teda do značnej miery Aziati, čo sa dá všimnúť i na ich čiastočne mongoloidnom výzore. Ani do výšky príliš nerastú. Hlavne uprostred ostrova – teda hlavné mesto Antananarivo a jeho okolie. Po pobreží majú ľudia viac africký pôvod, teda sú i viditeľne tmavší.

Ľud a reč najväčšieho afrického ostrova má korene v ďalekej Ázii – na ostrove Borneo (vyznačený na obrázku), nie v Afrike

Exotický ostrov ma prekvapil hneď po vystúpení z lietadla. Cestoval som tu z Álp, kde som bol vo výškach vyše 3000 m.n.m., no takú zimu som ani tam nezažil, aká je túto noc na Madagaskare. Vážne!

Je júl a som na južnej pologuli. Keď je u nás leto, tu je zima. U nás zima, tu leto. Ale že tu budem spať na Madagaskare pod dekou a v mikine, som ani v júli nečakal. Kto by to bol povedal na tento africký, exotický ostrov?

Nasledujúci voľný deň strávim prejdením si hlavného mesta Antananarivo (áno, dvakrát „na“ po sebe). Alebo skrátený názov: Tana. Pozriem si tu tie najväčšie historické pamiatky, aké sa na ostrove nachádzajú. Lebo presne taký program ma čaká hneď na začiatok s klientmi, ktorí sú už v tejto chvíli na ceste z Európy. Dorazia v noci, rovnako ako ja včera, s Air France z Paríža.

Prvý deň sme si teda mali spoločne pozrieť hlavné mesto Antananarivo, ktoré má okolo 3 milióny obyvateľov a je jednoznačne najväčším mestom ostrova. Na celom ostrove žije vyše 25 miliónov ľudí, a počet stále rastie. Niekedy prezývam toto hlavné mesto i pravou divočinou. Ak treba mať niekde zvýšenú opatrnosť a dávať si pozor na Madagaskare, je to práve v tomto meste. Inak Madagaskar rozhodne nepatrí medzi nebezpečné krajiny.

Antananarivo, hlavné mesto Madagaskaru. Fotografia z Kráľovninho paláca

Po prejdení hlavného mesta sa malo s ľuďmi odlietať na krásne pláže v juhozápadnej časti ostrova. Ale na Madagaskare to chodí trochu inak. Tu vám povedia, že sa bude letieť už za pár hodín a nie zajtra, ako vy máte v pláne. A vy tam letieť musíte. Prehliadka hlavného mesta sa tak odkladá. Viete si predstaviť niektorých ľudí, ktorí letia na Madagaskar približne 12 hodín a vy im po polnoci na letisku poviete, že spať príliš nebudú a za chvíľu letia znova? Toto je ich výraz tváre: :O Tak teda… smer juhozápad!

I s jedným medzipristátím sme za 2 hodiny v prístavnom meste Toliara. Odtiaľ už len pár kilometrov smerom na sever do dedinky Ifaty, kde sú podľa niektorých vraj tie najkrajšie pláže ostrova. (Všetky pláže ostrova som nevidel, ale naozaj nie sú zlé.)

Niektoré lety miestnou spoločnosťou „chodia“ na juhozápad aj bez medzipristátia, vtedy let trvá približne hodinu

Kto ovláda zemepis, už asi vie, že sa nachádzame na brehoch Mozambického prielivu, ktorý oddeľuje Madagaskar od Afriky. V tej najužšej časti prielivu je Afrika od Madagaskaru vzdialená približne 400 km. Dole na juhu to bude samozrejme viacej. Asi tam nedoplávam.

Na mori sledujeme niekoľko malých drevených lodiek. Sú to rybári z kmeňa Vezu – títo majú viac africké korene než naši poloaziati zo stredu ostrova, teda sú i viac tmavší. Prieliv je ich živobytie. Ich „big shop,“ ako mi povedala jedna miestna.

Dnes je tu na programe tá najkrajšia vec – ničnerobenie na pláži a čakanie na západ slnka. Takéto dni majú sprievodcovia veľmi radi. (Je ich naozaj veľmi málo.)

Nedá mi nespomenúť nádherné ubytovanie, v ktorom bývame – Les Dunes D´Ifaty. I vyše 100€ za noc v krajine, kde niektorí ešte nemajú ani euro na deň. Madagaskar je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Turisti tu však spávajú v úplne inom svete.

Je známe, že pri kúpe suvenírov, nie len tu, treba zjednávať. Napríklad prívesok z 15 000 ariarov (niečo cez 4€) na 10 000 ariarov (menej ako 3€) a podobne. Človek, ktorý má tisíce eur na letenky, luxusné ubytovanie, luxusnejšiu stravu… tu zjednáva s týmito ľuďmi z chatrče o euro menej. Dosť šialený pohľad, ale tak to proste býva.

Miestna mena ariary. Madagaskar práve v tomto období dáva do obehu nový vzhľad svojich peňazí - vľavo staré ariary, vpravo nové. Keďže som párkrát vyberal z bankomatu, som jeden z prvých, kto nové ariary dostal. V niektorých dedinách, keď som chcel platiť novými peniazmi, nevedeli, čo za cudziu menu im to dávam.  Kurz: 1€ = 3 586 ariary. Madagaskar je tak jedným z mála miest, kde môžete byť milionár.

Miestna mena ariary. Madagaskar práve v tomto období dáva do obehu nový vzhľad svojich peňazí (júl 2017) – vľavo staré ariary, vpravo nové. Keďže som párkrát vyberal z bankomatu, som jeden z prvých, kto nové ariary nosí v peňaženke. V niektorých dedinách, keď som chcel platiť novými peniazmi, nevedeli, čo za cudziu menu im to dávam.

Kurz: 1€ = 3 586 ariary. Madagaskar je tak jedným z mála miest, kde môžete byť milionár!

V najbližšej časti sa pozrieme do jurského parku Isalo, kde nás čakajú prvé lemury. A dozvieme sa, prečo je na Madagaskare mŕtva babka niekedy doma.

František Fefe Kekely

Ďalšie časti:

II.: Návšteva jurského parku a prečo je mŕtva babka zase doma

Mesiac na Madagaskare II: Návšteva jurského parku a prečo je mŕtva babka zase doma

III.: Najkrajšie stromy sveta a kúsok od najväčšej šelmy ostrova

IV.: Najlepší deň a svet, v ktorom vládnu „ženy“ ♛

V.: Noc v pralese a „Móric Beňovský? To je ten Poliak?“

VI.: 40 tonové zviera vo vzduchu a „v noci necestuj“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *