Mesiac na Madagaskare III: Najkrajšie stromy sveta a kúsok od najväčšej šelmy ostrova

Predchádzajúce časti:

I.: Spánok v mikine a 100€ za noc v jednej z najchudobnejších krajín sveta

II.: Návšteva jurského parku a prečo je mŕtva babka zase doma

Ďalšie dni sú venované hlavne presúvaniu sa po ostrove. Od národného parku Isalo smerujeme na sever, cez Fianarantsoa, až do druhého najväčšieho mesta Madagaskaru – Antsirabe. A odtiaľ potom k západnému pobrežiu, na mesto Morondava.

Dokopy tri dni v aute, každý deň po niekoľko hodín. Napriek niekoľkým zástavkám, napríklad v spomínaných mestách či v rezervácii Anja, to niektorí už nezvládajú a začínajú mať z auta tak trochu nočné mory. Nie je to asi určené pre každého, ale keď chcete vidieť viaceré časti tohto obrovského ostrova (pripomínam, 4. najväčší na svete), treba jednoducho cestovať.

Takzvaná biskupská čiapka na ceste z Isala do Fianarantsoa
Prírodná rezervácia Anja je veľmi príjemnou zástavkou na ceste do Fianarantsoa (kúsok pred mestom Ambalavao)

Lemury kata – kráľ Julien/Jelimán z rozprávky Madagaskar

Okrem lemurov kata sa dajú v rezervácii Anja dobre fotografovať aj chameleóny. Ďalšie typické tvory pre tento najväčší ostrov Afriky.

Najčastejšou scenériou v najbližších dňoch je vyklčovaná, vypálená krajina, ryžové polia a chudobnejšie hlinené dedinky. A k tomu nejaká tá tehelňa. Aj o tomto sa už niekomu začína pomaly snívať. Mne to však ešte stále príde nádherné, jedinečné a zaujímavé. Spôsob života, aký už inde nevidíte. Ako keby sa človek vrátil o pár storočí naspäť, keď ľudia ešte ani nepočuli o elektrine, a mal tak živé dejiny pred sebou.

Typické madagaskarské dedinky s ryžovými poliami. Od jurského parku Isalo sa dostávame do oblastí kmeňa Betsileo (taktiež Malgaši – obyvatelia Madagaskaru)
Niekomu tie presuny nudné pripadať nemusia...
Niekomu tie presuny nudné pripadať nemusia…

Je vylúčené, aby ste prešli Madagaskar a nevideli niekoľko podobných tehelní. Pracujú tu i deti.

Niektorí si možno predstavujú Madagaskar ako ostrov so samými pralesmi, no realita je trochu iná:

V Antsirabe, druhé najväčšie mesto ostrova, vyskúšame i miestny street food. Nie každého to pri pohľade na tieto ulice láka. Niektorí majú samozrejme obavy, že tu niečo chytia, nakazia sa. No, ani takáto kuchyňa zrejme nie je pre každého. Naopak, niektorí s nadšeným vítajú tento plán a vrháme sa spoločne do miestnych ulíc. Na Madagaskare je veľmi obľúbená sambosa, alebo ešte ďalšie názvy pre túto špecialitu – samosa, sambusa. Doteraz neviem, ktorý z tých názvov si vybrať. Mohli ste s ňou stretnúť už aj v iných krajinách Afriky či napríklad na Blízkom východe alebo v Indii. Ide o mletú zeleninu alebo mäso (či už zo zebu, jahňacie, kuracie alebo ryba), ktoré je potom vyprážané v trojuholníkovom tvare (vľavo na obrázku). Skúšame i niečo, čo vyzerá aj chutí ako naše parené buchtičky. No mojim street foodovým víťazom z Madagaskaru sú vyprážané banány, ktoré tu v Antsirabe pripravuje jedna pani na rohu ulice. Chutia naozaj super. Milujem banány, takže street food ak stvorený pre mňa. Označím na mape, kde túto banánovú lady nájdete, ak náhodou pôjdete okolo. Za jeden vyprážaný banán sme jej dali 300 ariary, teda menej ako 10 centov.

Centrum Antsirabe a miesto, kde môžete zohnať super vyprážané banány
Na ulici v Antsirabe

Nezabudnuteľným je i miestny, pouličný predaj topánok, tenisiek. Obuv značky Maserati či Ferarri? Tu nie je problém!

Od Antsirabe nás čaká najdlhší, zhruba 10 hodinový, presun. Pre tých, ktorým sa už snívajú nočné mory o aute, teda riadny masaker. Kým si vyberiete nejaký zájazd, prečítajte si program a skúste popremýšľať, či je to zájazd pre vás alebo pohľadajte radšej niečo iné.

Hlavným cieľom tejto dlhej cesty je takzvaná Avenue či Alej baobabov, pri meste Morondava, teda západné pobrežie.

Dovolím si povedať, že nikde inde na svete nenájdete krajšie baobaby a stromy ako tu!

Nádherné baobaby, druh grandidieri, zoradené popri ceste:

Svoje čaro majú nepochybne aj tie, ktoré sa postavili za ryžové polia:

Pred západom slnka sa tu nahrnú desiatky turistov, ktorí si pochopiteľne nechcú nechať ujsť túto doslova nezabudnuteľnú scenériu.

Turisti prilákajú i miestne deti. Nie že by boli až príliš dotieravé, ale viac turizmom skazené deti ako tu som na ostrove asi nevidel. „Photo? Money!“ Nuž, skúšajú a často sa im podarí.

Okrem doslova jedinečnej Avenue baobabov sme si stihli pozrieť i neďaleký les Kirindy. V tomto období (pripomínam, júl) suchý, s opadanými listami, dosť pripomínajúci umierajúci les u nás v neskoršej jeseni. Ale trochu života sme tu predsa len objavili. Našich starých známych – lemury hnedé a sifaky (odfotené i v predchádzajúcej časti). No nepochybne najväčším (foto)úlovkom dňa bola fosa – najväčšia šelma na ostrove, ktorej polovicu potravy tvoria práve lemury. A len kúsoček od nás, asi 2-3m. Človek je priveľký, aby bol na jej jedálničku, no napriek tomu vám môže nepekne skočiť po krku. Vidíme, že miestny sprievodca je z tejto malej vzdialenosti dosť nervózny a hovorí nám, aby sme sa viac nepribližovali. Toto bohato stačí. Fosu si možno pamätáte i z rozprávky Madagaskar, zo záveru prvej časti (→). A takto vyzerá fosa, najväčia šelma na Madagaskare, naozaj. Dúfal som, že toto jedinečné zviera niekde nájdeme.

Fosa

Od Morondavy sa presúvame do hlavného mesta Antananarivo, tentokrát minilietadlom. Nelacná záležitosť za niekoľko stoviek eur. No niektorí by za to dali možno aj tisíce, len aby nemuseli opäť polovicu dňa sedieť v aute. Nádherné zálivy, Mozambický prieliv… a k tomu Tsingy – vápencové krasové útvary, ktoré sú i na zozname UNESCO, priamo pod nami. Asi najkrajší let života. Bolo by veru škoda sa o také zábery nepodeliť:

Tsingy

Za približne dve hodiny pristávame v hlavnom meste ostrova, no príliš sa tu ani tentokrát nezdržíme. Hoci viac, než sme sami čakali. Prechod preplnenými, upchatými cestami hlavného mesta – neodmysliteľná súčasť Antananariva, a to ani nejdeme centrom, nám trvá vyše hodinu. Tentokrát smerujeme na východ Madagaskaru, ktorý je daždivejší než západná časť ostrova, po ktorej sme sa doposiaľ pohybovali. Rozdiel je neprehliadnuteľný. Z vyprahnutej krajiny do dažďových lesov.

Za vyše 3 hodiny (hlavne vďaka kamiónom na ceste) sme v rezervácii Analamazoatra, ktorá je súčasťou národného parku Andasibe-Mantadia. Dnes sa len ubytujeme v našich domčekoch pri pralese a doprajeme si trochu oddychu po náročnom cestovaní. Niektorí vraj auto nechcú mesiace ani vidieť. No, ešte nie tak skoro. Musíme ísť predsa aj naspäť.

Ráno nás čaká dažďový prales a hľadanie najväčšieho lemura sveta. No nie len to, na programe sú i desiatky krokodílov a doslova po hlavách nám poskáče i zopár ďalších druhov lemurov. Čo viac si na Madagaskare želať. 🙂

Pokračovanie nabudúce…

František Fefe Kekely

Ďalšie časti:

IV.: Najlepší deň a svet, v ktorom vládnu „ženy“ ♛

Mesiac na Madagaskare IV: Najlepší deň a svet, v ktorom vládnu „ženy“ ♛

V.: Noc v pralese a „Móric Beňovský? To je ten Poliak?“

VI.: 40 tonové zviera vo vzduchu a „v noci necestuj“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *