Národné parky ako turistické holubníky? ⛰

 Na sociálnych sieťach pribúdajú aktuálne fotografie z miest, ktoré sú kvôli ochrane prírody sezónne uzavreté. V Malej Fatre zas dvojica poľovníkov viaže už šieste vrece plné odpadkov a partia chalanov o kúsok nižšie ťahá z lesa kus pneumatiky.

 Že človek nájde nejaké odpadky v mestských parkoch alebo v neďalekom lese, je už akási bežná súčasť prechádzok. Aspoň v národných parkoch, kde platí 3. stupeň ochrany, by sa dalo čakať, že sa prejde prírodou bez dekorácii z konzerv, plechoviek, plastových i sklenených fliaš a všeličoho iného. Keď sa aj nejaká tá nemiestna ozdoba objaví, bude to skôr niečo ojedinelé. Opak však býva pravdou.

 V predposledný májový deň upratovali dobrovoľníci Jánošíkove diery v Malej Fatre. Len jedna skupinka, ktorá mala na starosti určitý úsek, pokladala na kopu už šieste vrece plné odpadkov. Cestou obchádzali turisti ďalších dobrovoľníkov s vrecami na chrbte. Aj keď sa v ten deň upratovalo a vrecia postupne odnášali, odpadky nás sprevádzali popri celej trase až k Malému Rozsutcu. Obzvlášť katastrofálne to vyzeralo pod rázcestím turistických značiek „Pod Tanečnicou.“

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 Odpadky sú prvý, ničím nový, prešľap turistov, ktorý rozhodne na kráse našich národných parkov nepridáva a pokiaľ si ich nikto nevšimne, mnohé predmety tam môžu ostať dekoráciou ešte najbližšie roky, storočia, v prípade takých sklenených fliaš, ktoré sa tiež hojne objavovali, aj tisícročia.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 Ďalšou našou holubníkovou činnosťou je porušovanie uzávierok. Tie sú v národných parkoch predovšetkým kvôli ochrane prírody, vzácnych živočíchov a rastlín, ale napríklad i kvôli bezpečnosti turistov pred lavínami a podobne. Jar je pre zvieratá citlivým obdobím. Prichádzajú na svet mláďaťa (rysov, orlov, sokolov…) a pokoj je pre nich v tomto čase veľmi dôležitý.

 Niektorí však vidia v týchto zákazoch len akýsi „komunistický prežitok“ a „zbytočnú buzeráciu.“ Nielenže sa verejne objavujú fotografie, kto a kde včera, i napriek uzávierke v danom mieste, vyliezol (napríklad v jednej známej turistickej skupine na facebooku sa také príspevky objavujú aj niekoľkokrát denne), no dá sa povedať, že ľudí, ktorí sa týchto priestupkov zastávajú, je niekedy minimálne toľko, čo tých, ktorí na to upozorňujú.

 Len nejaké príklady z nich, výber komentárov:

 „Ty máš dáky komplex z tej uzávery. Ak máš chuť dodržiavať zákon, nech sa ti páči, ale nepoučuj druhých.“

 „Závidíte?“

 „Keď je pre teba uzávera, tak seď si doma na riti a neotravuj ostatných… nikdy ma nezaujímala… chodím si tam, kde sa mi chce a kedy sa mi zachce…“

 „Ale hej, hej. Dodržujte uzávery, aspoň vás tam magorov bude menej a bude tam lepší vzduch…“

 Mnohí svoj priestupok jednoducho ospravedlňujú bagrom, ktorý niekde ťažil drevo či podobnými argumentmi – „…kto tu vlastne robí väčšie zlo.“ Aj keď pravdu možno niekedy v určitom zmysle majú, ako ospravedlnenie priestupku pred strážnikom by to obstáť nemalo. Medzi tie smutnejšie výhovorky taktiež patrí: „Veď bolo tam najmenej 60 ľudí…“

 Takýto verejný výsmech, kde sa niečo porušuje a ešte hrdo dáva na internet, sa len tak nevidí. Ťažko povedať, či by sa dalo niečo podobné predstaviť v niektorých krajinách v zahraničí. Podaktorí už nemôžu počkať pár dní a zatiaľ navštíviť iný krásny vrch, prostredie, z xyz možností, ktoré Slovensko ponúka. Spravili si z národných parkov holubník, ktorí im len tak patrí, bez pravidiel, prípadne, s vlastnými pravidlami, často bez štipky zodpovednosti. Miesto, kde ochrana prírody nie je až takou uctievanou prioritou ako osobný zážitok a pár fotiek na internete.

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *