Objavte unikátny div sveta. Staroveké mesto v skalách – Petra (I. časť)

Pracujem ako sprievodca pre Blízky východ. V Petre som bol teda už niekoľkokrát (v tomto roku asi 7x). Preto verím, že vás tieto fotografie i nazbierané informácie záujmu a možno pre niektorých budú aj užitočné pri plánovaní a realizácii vašej cesty. 🙂

Legendárne. Mystické. Veľkolepé. Aj týmito prívlastkami môžeme začať text o meste, ktoré ľudia pred viac ako 2000 rokmi doslova vysekali do skál. Petra oficiálne patrí medzi 7 divov súčasného sveta a niet sa čo čudovať. Pozrieme sa na miesto, ktoré právom obdivuje celý svet. Aké sú tu možnosti? Ide predsa o celé, rozsiahle mesto a nie len pár stavieb nakope, ako si niektorí o Petre myslia.

A keďže už budeme v Jordánsku, v poslednej časti stručne spomeniem aj pár ďalších, taktiež veľmi zaujímavých miest, ktoré toto kráľovstvo Blízkeho východu ešte ponúka. 🙂

 

Blízky východ. Nie je to nebezpečné?

Otázka, ktorú dostávam pravidelne a moc ma ani neprekvapuje. Na rovinu, Blízky východ je divoký. A vojny, povstania či terorizmus, vďaka čomu ho bohužiaľ pozná celý svet, sú taktiež jeho súčasťou. No nie je Blízky východ ako Blízky východ!

Skúsim túto vetu vysvetliť na nejakom jednoduchom príklade: Často sa ma v Afrike alebo na Blízkom východe pýtajú, či je v Európe poriadna zima. Nuž, záleží, ktorú krajinu máte na mysli. Také Španielsko, Taliansko či Grécko rozhodne nie sú teplotami podobné krajinám na severe. A, dokonca, ešte aj jednotlivé krajiny by sme mohli rozdeliť na regióny, ktoré tiež nie sú si podobné.

Ani Blízky východ rozhodne nie je celý v jednom, nebezpečnom chaose a vo vojnách, ako si o ňom myslíme. Práve Jordánsko, kde sa staroveká Petra nachádza, často uvádzam ako ten pozitívny príklad naozaj bezpečnej, fungujúcej a stabilnej krajiny tohto sveta. Jordánsko je bezpečné!

V jednom z najväčších miest Blízkeho východu a v hlavnom meste Jordánskeho kráľovstva – Ammán.

Prečo odporúčam Blízky východ

Na margo Blízkeho východu ešte dodám, že nepoznám zaujímavejšiu oblasť! Ide o región s najbohatšou, najzaujímavejšou históriou. Práve tu vznikali prvé civilizácie a prvé štátne útvary. Tu, na križovatke Európy, Ázie a Afriky dochádzalo k stretom rôznych civilizácií a národov. Taktiež ide o kolísku troch svetových náboženstiev, ktoré zmenili celý svet. Mnohé súvislosti si viete pospájať až priamo tu na mieste.

Blízky východ kolíska civilizácií i troch svetových náboženstiev.

Ďalej, nájdete tu nie len krásne púšte, ale aj hory, sneh či priam rajské záhrady. A ešte spomeniem aspoň jeden dôvod, prečo odporúčam túto oblasť raz v živote navštíviť – miestna kuchyňa, ktorá dobíja svet. Úžasne pripravené mäsá, ktorých sa nedá dojesť. Chutné, zaujímavé zákusky (napr. sladko-slané kunefe). A taký falafel (vyprážané cícerové guličky) či humus (cícerová pasta) mi nikdy nechutnali, až kým som ich neochutnal tu.

Alebo čo tak jahňacie na škorici a k tomu miestne pivo?

Víza do krajiny so vstupenkou do Petry

Do Jordánska, alebo celým menom: Jordánskeho hašimovského kráľovstva (Hašimovci sú vládnuci, kráľovsky rod v krajine), potrebujete víza. Na tejto stránke: https://www.jordanpass.jo/ si môžete zakúpiť takzvaný Jordan Pass (jordánsky preukaz), ktorý okrem vstupného víza zahŕňa aj bezplatný vstup až do vyše 40 zaujímavých miest/atrakcii Jordánska. Samozrejme, vrátane Petry.

Sú tri typy Jordan Passu, ktoré si môžete zakúpiť. Rozdiel medzi nimi je práve v samotnej Petre. Ak chcete stráviť v Petre len jeden deň, zaplatíte 70 jordánskych dinárov – teda vyše 85€ (áno, ich mena je silnejšia). Ak chcete stráviť v Petre dva dni, zaplatíte 75 dinárov – vyše 90€. A pri trojdňovej návšteve Petry je cena tohto preukazu 80 dinárov – okolo 98€.

https://www.jordanpass.jo/

V úvode som spomínal, že Petra je rozľahlé mesto. Ponúka niekoľko turistických ciest. Moje odporúčanie je preto zobrať dva alebo tri dni.

Niekoľko slov o Petre

Meno / slovo Petra

pochádza z gréčtiny a znamená „skala.“ Určite to niektorí poznáte z kresťanstva, keď prvý pápež, apoštol, predtým vlastným menom Šimon, dostal meno Peter a stal, ako sám Ježiš povedal: „skalou – Petrom, na ktorej bude postavená cirkev.“

Prečo sa toto staroveké mesto volá Petra, teda skala, asi netreba dlho vysvetľovať. Je vybudované, jeho budovy sú vytesané priamo v skalách. Ide v podstate o skalné mesto. Výstižnejší názov by sme teda hľadali už len ťažko.

Kto

tu toto mesto vybudoval? Nabatejci. Ide o starovekú civilizáciu, ktorá pôsobila na území Blízkeho východu v podstate do 2. storočia nášho letopočtu. Ich pôvod je z Arabského polostrova (teda dnešná Saudská Arábia…), preto sa často o nich hovorí ako o severných Araboch, severoarabských kmeňoch.

No Petra nie je len o Nabatejcoch, hoci najväčší podiel na tom meste majú oni. Na prelome 1. a 2. storočia nám tu prichádza niekto mocnejší, niekto, kto sa dopočul o tomto bohatom meste. Dobýja nie len Petru, ale aj Blízky východ – Rimania. Preto sa v meste stretneme aj s rímskymi stavbami, ako je rímske divadlo, chrám či typická rímska ulica cardo.

S miestnymi študentkami/dievčatami na rímskej ulici v srdci Petry.

No ani Rimania nie sú ešte poslední, kto tu zanechal nejakú stopu. Hoci toto mesto je najmä o Nabatejcoch, nabatejskom období, potom druhí, ktorí sa tu zapísali najviac, sú Rimania, v Petre nájdeme aj byzantský kostolík či malú pevnosť po križiakoch – teda aj trochu z neskoršieho obdobia stredoveku.

Kedy

bolo toto mesto postavené? Na to sa myslím nedá odpovedať len jedným číslom. O Petre bežne hovorím, že je to 2000 / alebo vyše 2000 rokov staré mesto. No jeho korene, začiatky tohto mesta, siahajú do obdobia ešte niekoľko storočí pred Kristom. Niekto by teda mohol povedať, že toto mesto je staré až 2500 rokov a vedel by sa obhájiť. No väčšina budov, ktoré vidíme a taká najväčšia sláva/rozmach tohto mesta – keď žilo v ňom až okolo 30 000 ľudí – je najmä z obdobia storočie pred Kristom až 1-2 storočia po Kristovi. Teda 2000 a viac rokov naspäť do minulosti.

Petra nie je len pár budov, ako si mnohí myslia, ale doslova stovky. V dobách svojho vrcholu tu mohlo žiť až 30 000 ľudí.

Kým neprišiel Švajčiar…

Poslednou, zo základných informácii, kým vás zoberiem do tohto magického, historického mesta, je objavenie Petry. Nie, neobjavil ju Indiana Jones, ktorý sa tu natáčal. Objavenie tohto divu sa pripisuje Švajčiarovi Johannovi Ludwigovi Burckhardtovi až v 19. storočí. Dovtedy Európania/svet toto miesto nepoznali, nemali o ňom tušenia.

Dnes nám to možno príde zvláštne, ako to, že tu o tom nevedeli. Treba povedať, že pochodiť a nejako zmapovať tieto oblasti bolo pred pár storočiami takmer nemožné. Nebola to zrovna doba backpackerov. 😀 Obzvlášť pre Európanov to bol uzavretý, tajuplný a nebezpečný svet. No Burckhardt to dokázal. A to tak, že sa stal z neho Arab. Naučil sa arabsky hovoriť, obliekať, správať. Stal sa jedným z miestnych a preto tieto oblasti prešiel a následne o nich podal do sveta svedectvo, vrátane Petry.

K tomuto zaujímavému príbehu, ako sa tu dostal, sa ešte neskôr trochu vrátim.

Mojžiš, Nabatejci, Rimania, križiaci… Burckhardt a teraz vy!

Vstupom do Petry je jordánske mestečko Wadi Musa. Jeho názov v preklade znamená Mojžišovo údolie. Ide o oblasť, ktorá je spájaná s Mojžišom a putovaním vyvoleného, židovského národa do svojej zasnúbenej zeme (kniha Exodus). Na začiatku mesta sa napríklad nachádzajú Mojžišove pramene. Môžete ich prísť aj osobne pozrieť. Ide o skalu, po ktorej Mojžiš buchol svojou palicou a následne odtiaľ vystriekla voda, ktorá tu pramení dodnes. Práve z tohto prameňa bola napájaná vodou aj samotná Petra.

No je tu ešte významnejšia vec z čias Mojžiša – hrob jeho brata a staro-zákonného proroka Árona. K tomu sa ešte tiež dostanem, keďže k tomuto hrobu vedie aj jedna z oficiálnych trás v rámci Petry a práve Áronov hrob súvisí s Burckhardtovým objavením samotnej Petry. Chcem len, aby ste vedeli, že táto oblasť a miesta tu nemajú len silno historický význam, ale dokonca aj ten biblický. Samotný názov Wadi Musa je toho dôkazom.

Útek Izraelitov na čele s Mojžišom z Egypta a následne desaťročia trvajúca cesta do Svätej zeme. Príbeh, ktorý sa dotkol aj Petry a jej okolia. (Záber z filmu Exodus.)

Prevažná väčšina návštevníkov Petry býva priamo vo Wadi Musa, kde nájdete viaceré hotely či iné možnosti ubytovania. Mesto pochopiteľne žije z turizmu.

Hneď na spodku tohto malého mestečka, ktoré je akoby na svahu, sa nachádza „Petra Visitor Centre,“ teda návštevnícke centrum Petry – vaša brána do tohto svetového unikátu. Tu sa kupujú lístky. Môžete si tam zobrať mapky so stručnými informáciami v niekoľkých svetových jazykoch (angličtina, nemčina, ruština…).

Mapa, ktorú si môžete zobrať z návštevníckeho centra. Biely bod vpravo – návštevnícke centrum, odtiaľ začíname.

Nájdete tu zdarma aj malé, no naozaj pekné múzeum s vecami z jednotlivých období histórie a taktiež maketu toho, čo si idete pozrieť naživo. Okrem toho je v múzeu aj malá kinosála, kde nonstop púšťajú videá ohľadom Petry. Niektoré vás upozorňujú, že nemáte podporovať biznis detí, ktoré by mali sedieť v školách či nejazdiť na chudákovi somárovi po schodoch za jednotlivými pamiatkami. Teraz bez servítky: Dosť sa na to v praxi serie a vidieť turistov, ktorí si zaplatili somáre a tie ich nesú kdesi na vrchol po stovkách schodoch, nie je v Petre nič ojedinelé. Nemalo by sa to, ale nikto to nekontroluje, netrestá, takže sa to robí a miestni beduíni to budú ponúkať aj vám.

Ďalej v tomto návštevníckom centre nájdete obchody (či už so suvenírmi alebo potravinami), drahé reštaurácie, toalety, zmenáreň a akúsi kanceláriu, kde si môžete zaplatiť sprievodcu.

Jedna z vecí, ktorú môžem odporúčať kúpiť, je šatka. Nie je to len typický suvenír, miestna imidžovka, ale aj veľmi praktická vec proti miestnemu slnku. Úpal na cestách nie je nič príjemné, preto keď náhodou nechcete miestnu šatku, majte aspoň nejakú šiltovku či niečo iné na hlavu. Šatky môžu byť vyrobené z rôznych materiálov a rôznej hrúbky. Tenšie sú pre teplé mesiace, hrubšie na zimu. Áno, aj tu vie byť zima, v Petre občas sneží. Taktiež ich nájdete v rôznych farbách, sám ich mám asi 10 typov. Typickou jordánskou je bielo-červená.

Prvé stavby

Za návštevníckym centrom nás čaká prechádzka necelý kilometer prašnou cestou otvoreným údolím.

Pomaly nám začína údolie Siq, aj keď ten pravý, nádherný Siq nás ešte len čaká. Zatiaľ sme akoby v takom pred-údolí, vo vonkajšom Siqu, ako tento úsek niektorí nazývajú.

Už tu môžeme obdivovať prvé budovy Nabatejcov, ich prvé hrobky. Väčšina nabatejských budov, ktoré chodí svet do Petry obdivovať, sú hrobky. Niektoré sú naozaj veľkolepé a narozdiel od bežných budov vydržali skúšku časom.

Egyptská hrobka v Petre

Prvou veľmi zaujímavou, veľkou hrobkou už po pár minútach chôdze je Obelisková hrobka po ľavej strane. Alebo ako ju ja často volám – Egyptská hrobka. Obeliskový stĺp je typický pre Egypt a na tejto hrobke môžeme ľahko vidieť štyri obelisky. Teda hrobka vyzerá trochu ako z Egypta. Prečo? Nabatejci boli predsa skôr Arabi, pôvodom z Arabského polostrova.

Obelisková hrobka hneď na úvod.

Najpravdepodobnejšou teóriou je, že bohatá rodina, ktorá si dala túto hrobku spraviť, sem prišla z Egypta alebo Egypt aspoň navštívila a odtiaľ obelisky obkukala.

Petra bola mestom a križovatkou obchodu. Žili tu a stretávali sa tu obchodníci z celého veľmi širokého okolia (aj z Egypta). Daný muž mohol byť obchodníkom a so svojim tovarom cestovať. Tak mohol trebárs vidieť aj starý Egypt s jeho typickými stavbami, ktoré ho tam očarili a ktoré následne trochu odkopíroval.

Je viacero dôkazov, že nabatejská a egyptská kultúra na seba narazili. Nabatejci od Egypťanov či napríklad aj od starých Grékov nekopírovali len stavby, ale trebárs aj mytológiu/božstvá. Nie je náhoda, že jedna z najvyšších bohýň Nabatejcov sa volala Isis, teda rovnako ako najvyššia bohyňa staro-egyptského sveta.

Špekuluje sa aj nad tým, či skôr stavbári/otroci, ktorí túto stavbu robili, nepochádzali z Egypta. Neexistujú však tak podrobné záznamy, ktoré by nám jednu či druhú teóriu s istotou potvrdili. To, čo však aj po tak dlhom čase stále existuje, je táto Egypt pripomínajúca stavba. Okrem toho, že sa jedna o hrobku, časť stavby slúžila ako takzvaná „jedáleň,“ kde sa konali rituálny obrady.

Siq – nádherné dielo, ktoré vytvorila príroda

Po ďalších pár minútach chôdze od Egyptskej hrobky sa nám údolie rapídne zúži. Akoby ste zrazu vchádzali len do pár metrov širokého kaňonu. Naozaj nádherného kaňonu. Tu oficiálne začína krásne údolie Siq. Pre mnohých je to jedna z najkrajších vecí v rámci celej Petry, aj keď ide o niečo, čo nevytvoril človek.

Prechádzka nádherným údolím Siq.

Mnoho ľudí si myslí, že tento prírodný úkaz vytvorila voda a teda ide o kaňon. Voda sa neskôr tiež nepochybne podpísala pod kozmetické úpravy tohto miesta, no hlavné slovo tu nemala. Za vznikom tohto údolia stojí tektonický pohyb, ktorý jednoducho urval tieto skaly od seba a vznikla táto úzka medzera. Keď sa v niektorých úsekoch dobre pozriete, môžete si všimnúť, ako by ľavá a pravá strana do seba krásne zapadli.

Siq je dlhý 1,2 km. V niektorých miestach široký len 3 m. A do výšky má dobrých niekoľko desiatok metrov, 80 až vyše 100 m.

Vo veľmi veľkej miere sú miestne hory a steny pieskovcové. Teda voda či vietor, ktorý prenáša a naráža do skál drobnými časticami – napríklad zrnkami piesku, vedia pomerne ľahko na týchto pieskovcových skalách vytvárať rôzne nádherné útvary. Vzniká nám tak akoby galéria samotnej prírody, ktorou sa je ten vyše kilometer radosť prejsť.

Staroveké zaujímavosti priamo v nádhernom údolí

Okrem majstrovstva prírody aj v tomto údolí môžeme obdivovať zopár veľmi zaujímavých vecí starovekých Nabatejcov. Toto údolie, ako je tomu aj doposiaľ, bolo v nabatejských časoch hlavnou cestou do mesta. Na úplnom začiatku údolia Siq, teda kde sa nám to začína viditeľne, poriadne zúžovať, si môžete všimnúť na ľavej i pravej strane akoby označenie miesta, kde sa nachádzala brána – tu bola brána do starovekej Petry. Keby ste sem prišli len pred 200 rokmi, videli by ste ešte aj samotnú bránu, no neskôr ju zničilo zemetrasenie. Dnes často na tomto mieste stoja nabatejskí vojaci, strážiaci vchod do mesta. Teda miestni, ktorí si obliekajú zbroj a snažia sa niečo zarobiť fotením sa s turistami.

Tu boli brány mesta.

Hneď od začiatku údolia si môžete na ľavej strane, neskôr aj na pravej, všimnúť do skaly vytesaný vodný kanál/žľab. Ide o vodovodný systém, ktorým sa dostávala voda až priamo do mesta.

Tadiaľto prúdila voda až do mesta.

V údolí narazíte aj na viacero oltárikov/svätýň, ktoré boli venované nabatejským bohom. Predovšetkým najvyššiemu bohovi Dušarovi.

Keď spomeniem, že Nabatejci sú považovaní za starých severných Arabov, niektorí sa ma hneď spýtajú, či to boli moslimovia. Islam vzniká až v 7. storočí. Teraz sa bavíme o starovekom období, období pred Kristom až 100-200 rokov po Kristovi. Teda moslimovia to neboli 🙂 , lebo islam ešte stovky ďalších rokov nebol na svete. Nabatejci mali svojich bohov, svoju (trochu skopírovanú) mytológiu.

Pri jednom takom posvätnom mieste v údolí s niekoľkými svätyňami nájdeme aj do skál pekne vytesanú karavanu tiav, ktorú vedie beduín. Išlo jednoducho o dekoráciu. Niekedy býval takýmto spôsobom aj naznačený smer cesty, ktorým mal človek ísť. Teda taká staroveká dopravná značka. 🙂 Ak ste niekde na púšti našli takúto vytesanú/vyrytú karavánu, ktorá niekam smerovala (či už vpravo, vľavo) tým istým smerom bola buď nejaká dedina alebo napríklad oáza.

Spomeniem ešte jednu nabatejskú zaujímavosť, ktorú je možnosť v Siqu vidieť. Nájdete ju na pravej strane už v poslednej tretine tohto krásneho údolia. Ide akoby o dva výklenky. Oproti ním je na skale oltár. V jednom výklenku zrejme stal muž, v druhom žena a pred nimi miestny kňaz. Už tušíte, čo sa tu asi odohrávalo? 🙂 Tu sa pred vyše dvomi tisícročiami ľudia sobášili.

Šťastní nabatejskí mladomanželia.

Na konci údolia sa každému naskytne obraz, ktorý len ťažko opísať slovami. V štrbine končiaceho údolia už stojí ohromná, veľkolepá staroveká stavba, ktorá sa stala symbolom celej Petry.

Najznámejšia a najkrajšia stavba Petry – Pokladnica

Reč je o takzvanej Pokladnici. Ak ste videli nejaký obrázok či pohľadnicu z Petry, je veľmi, veľmi pravdepodobné, že bola na nej práve táto budova. A bola to práve Pokladnica, ktorá sa objavila vo filme Indiana Jones, keď išiel do nej hľadať svätý grál – Kristov kalich z Poslednej večere. (Nie, ten kalich tam vážne nie je.) Pokladnica je skrátka symbolom Petry a pre väčšinu ľudí tou najkrajšou budovou tohto starovekého mesta.

Indiana Jones pred Pokladnicou.

Ja mám iného favorita pre najkrajšiu budovu, ale k tomu sa dostanem…

Čo je na tejto stavbe zaujímavé, že hoci ju celý svet pozná ako Pokladnicu, pokladnicou nie je a ani nebola. No verilo sa tomu. A dokonca niektorí miestni beduíni tomu verili tak, že tu prišli so zbraňami a snažili sa vrchnú časť stavby rozstrieľať, pretože si mysleli, že sú tam ukryté tie poklady a padnú im do náručia. Samozrejme, nevypadlo nič. Guľky po tejto streľbe ostali na Pokladnici viditeľné dodnes.

Čo je teda Pokladnica, keď nie pokladnicou, ako si svet najskôr myslel? Ide o ďalšiu veľkolepú hrobku. Ďalší znak toho, že posmrtný život hral pre týchto ľudí veľmi významnú rolu. Je jasné, že takúto hrobku si mohol dovoliť len veľmi bohatý človek. Pravdepodobne, sám kráľ. 🙂

S nabatejskými vojakmi.
Občas tu namiesto historickej, nabatejskej stráže hliadkuje jordánska polícia na koňoch.

Okrem guliek sú zaujímavé aj výstupy po oboch stranách stavby. Slúžili ako rebríky či lešenie, keď robotníci vysekávali túto stavbu od hora nadol.

Mimochodom, tu si môžeme pozrieť antické stĺpy, aké používali Gréci a Rimania, hoci ide o nabatejskú stavbu.

Po ľavej i pravej strane budovy výstupy, ktoré slúžili robotníkom ako rebríky a lešenie, keď budovu vysekávali do skaly. Ak sa dobre pozriete na tú nádobu hore či tú postavu uprostred, aj na fotografií si všimnete, že si tu niekto prišiel zastrieľať.

Vstup dovnútra je už zakázaný, no keďže tieto hrobky celkom dobre poznám, môžem vám povedať, že už o nič zvláštne neprídete. Ak tam niečo zaujímavé niekedy bolo, tak už je to dávno preč a ostali akurát tak holé steny.

Pokladnica je skutočne impozantná a máte chuť sa na ňu dlho pozerať. A potom znova. Ani z ďaleka však ešte nie je poslednou stavbou, ktorá nás v tomto meste čaká. A dokonca, ako som už spomenul, podľa mňa má ešte silnejšieho konkurenta, za ktorým vás zoberiem.

Pokladnicou to nekončí, ale začína.

Koniec 1. časti. 🙂

Fotografie a text:

František Fefe Kekely

 

Druhá časť o Petre: http://travelers.sk/objavte-unikatny-div-sveta-staroveke-mesto-v-skalach-petra-ii-cast/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *