Prejdite sa jedným z najkrajších miest našej planéty – Luzern 🇨🇭

Po najkrajších horách Švajčiarska a jednom z najlepších miest na život Zürichu, si predstavíme ďalšie, naozaj nezabudnuteľné mesto tejto rozprávkovej krajiny – Luzern. Gýčovú krásu Švajčiarska, vrátane jeho miest, som spomínal aj v predchádzajúcom článku. A Luzern sa v tejto naozaj silnej miestnej konkurencii často spomína ako úplne ten najkrajší. Nie len v rámci Švajčiarska, ale môžete ho nájsť aj na niektorých zoznamoch najkrajších miest našej planéty.

Luzern je sused známejšieho a podstatne väčšieho Zürichu. Vzdialenosť medzi nimi je zhruba 50 km, takže len vyše polhodina cesty autom. Ak ste bez auta, môžete využiť dobré vlakové či autobusové spojenia. Za jeden deň tak môžete bez problémov navštíviť dve naozaj nádherné mestá. Ak raz budete v Zürichu, väčšina ľudí začína Švajčiarskom vďaka dobrým leteckým linkám práve v tomto meste, určite neodporúčam vynechať ani Luzern. Svoju najkrajšiu povesť si naozaj zaslúži. 🙂

Lucerne - the most beautiful city

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete viac o tomto meste a jeho pamiatkách. A taktiež o zaujímavých možnostiach, ktoré sa dajú v jeho okolí robiť.

Nepriatelia s podobným výzorom

Zürich a Luzern rád porovnávam. Nie len že ide o mestá, ktoré sú blízko seba, ale aj o mestá, ktoré majú viacero podobných či rovnakých znakov. A o mestá, ktoré boli medzi sebou v konflikte. Kým Zürich bol baštou reformácie (viac si o tom môžete prečítať v článku o Zürichu), Luzern bol katolícky a tak sa v rámci „dobrých susedských vzťahov“ v 16. storočí pripojil ku križiackej výprave, ktorej cieľom bol práve Zürich. Náboženský konflikt sa ťahal vo Švajčiarsku ešte ďalších 200 rokov.

Zürichu aj Luzern sú hlavnými mestami kantónov (kantón Zürich a kantón Luzern), teda akýchsi poloautonómných oblastí so svojim vlastným parlamentom, z ktorých je Švajčiarsko zložené. Nie, nedá sa to porovnávať s našimi krajmi.

Oba tieto kantóny boli prvé, ktoré sa ešte v stredoveku (v 14. storočí) pridali ku trom zakladajúcim kantónom Švajčiarska – Uri, Schwyz a Unterwalden. Niektoré dnešné oblasti helvetského kríža sa ku federácii rozhodli pridať až o 400-500 rokov neskôr, napríklad taká známa Ženeva či Valais, kde je najviac alpských 4000-viek. Luzern a Zürich sú už teda naozaj starými Švajčiarmi. 🙂

Mimochodom, vo Švajčiarsku sa oficiálne hovorí až 4 úradnými jazykmi: nemčina, francúzština, taliančina a takzvaná rétorománčina. V každej oblasti dominuje iný z týchto jazykov, aj keď na niektorých hraničných miestach sa celkom dosť prekrývajú. V týchto dvoch mestách sa vám určite najviac hodí nemecký jazyk. Samozrejme, dá sa dohovoriť aj anglicky.

Najväčšiu podobnosť týchto miest vidím pri pohľade na ich mapy. Nachádzajú sa na brehu veľkého alpského jazera, z ktorého vychádza rieka a tá tvorí/pretína centrum mesta.

V Zürichu to bolo Zürišské jazero a pretína ho rieka Limmat. V prípade Luzernu Vierwaldstattské jazero (často už zjednodušene nazývané Luzernianske) a rieka Reuss. Ak ste fanúšikom futbalu, tak si meno tejto rieky zapamätáte ľahko 🙂 – tak sa volá aj jeden dobrý hráč Nemecka a Borussie Dortmund. Akurát on sa píše len s jedným s.

Inak, ešte jednu podobnosť týchto dvoch susedov vám prezradím. Pozrite sa na ich erby (vľavo Luzern, vpravo Zürich): 

Slávne drevené mosty

Hneď ak vstúpite autom do centra mesta, nájdete pár metrov od rieky Reuss parkovací dom. Navedú vás do neho aj dopravné značenia. Ďalšie parkoviská sú napríklad pri železničnej stanici či miestnej univerzite kúsok od jazera…

Tour po meste začneme od spomínaného parkovacieho domu, kúsok od rieky, ktorej sa budeme držať a bude našim hlavným záchytným bodom. Aj naše prvé kroky povedú priamo k nej. Po pár krokoch sa ocitnete pri prírodno-vednom múzeum (viď mapa Natur-Museum), za ktorým je hneď historické múzeum. A presne medzi nimi začína pre nás prvá známa pamiatka tohto mesta.

Luzern je známy svojimi starými, stredovekými, drevenými mostmi, ktoré prechádzajú cez rieku Reuss. Pôvodne boli tri, no prostredný bol v 19. storočí zničený. Ostali teda už len dva a tým prvým, začínajúcim medzi múzeami, je Spreuerbrücke. Brücke je v preklade most a spreu znamená plevo. Keďže už sme skôr generácie zbehlé v technológiach než vo farmárčení, vysvetlím aj slovenské slovo plevo. Plevo je šupina, odpad z obilia. Práve na tomto mieste, kde sa tento most pôvodom z 13./14. storočia nachádza, bol kedysi v podstate už koniec mesta. Farmári tu tak z neho mohli sypať spomínaný odpad = plevo a rieka Reuss ho brala preč od mesta. A tak vznikol tento názov.

Ja mám však pre tento most vlastné pomenovanie – Morbídny most. Oba drevené mosty obsahujú sériu obrazov, ktoré uvidíte v trojuholníkových tvaroch nad vašimi hlavami. Na tých v Spreuerbrücke sú zobrazené rôzne miesta s rôznymi postavami, rôznych spoločenských postavení. 🙂 Teda na niektorom obraze je napríklad šľachta, na ďalšom prostí ľud… Avšak niečo majú všetky tie obrazy spoločné. Na každom z nich nájdete aj kostlivca = symbol smrti. Táto séria obrazov sa nazýva Tanec smrti a má nám pripomenúť, že smrť čaká na každého z nás, bez ohľadu na jeho postavenie, a môže počkať človeka hocikde. Naozaj tvorba umelca s pozitívnym myslením. Preto „morbídny most.“ 🙂

Nádherný výhľad z hradieb

Ku druhému mostu sa ešte dostanem, ten je väčší, krajší a slávnejší. No najskôr sa vyberieme na hradby mesta, ktoré sú kúsok od nás. Videli ste ich za riekou hneď z parkoviska. A keď sa prejdeme prvým dreveným mostom, sme v podstate už pod nimi.

Na miestnych hradbách sa nachádza niekoľko vežičiek, každá z nich má svoje meno. Úprimne, odporúčam len jednu, max dve. Ostatné sú trochu zbytočné a neponúknu vám žiadny extra výhľad, max. cez malé zamrežované okienko. Tá úplne naj je hneď prvá z ľava, takzvaná Männliturm, teda Mužíková alebo Mužíčková veža. Na jej vrchole vás čaká postava (nie živá) vojačika s vlajkou – mužíček. Z tejto veže je jednoznačne ten najkrajší výhľad!

Alpy, jazero a Luzern – rozprávková kombinácia.
Pod nami rieka Reuss a spomínaný Spreuerbrücke.

Ako sa na hradby dostať – sú dve možnosti. A pripomeniem, že obe zadarmo. Prvá vedie zľava, teda začali by ste práve Mužíkovou vežou, ktorá ja tá naj a ak by ste ďalej nepokračovali, myslím, že o nič také extra neprídete. Ešte mi celkom prišla zaujímavá Zytturm/Zeitturm, teda Hodinová veža, kde majú veľmi staré hodiny, ale to je tak asi všetko. Ďalšia cesta vedie z prava, vyšli by ste na hradby a potom sa cez jednotlivé vežičky posúvali smerom k rieke a zakončiť by ste to mohli práve spomínaným mužíčkom. Teda, keď sa vám nechce dlhšie šľapať a chcete nádherný výhľad, choďte priamo na mužíčka. Ak neviete čo s časom a chcete sa prechádzať, prejdite sa všetkými vežami.

Keď budete na hradbách, na pravej strane uvidíte pekný zámoček Gutsch. Ide o hotel, nesmierne drahý, na ktorý, ako aj sami uvidíte, jazdí presklená zubačka. Počul som, že ho kedysi chcel aj Michael Jackson, ale miestni mu ho nepredali. A okrem Gutschiho hotela, ak bude fajn počasie, uvidíte na pravo aj jeden zo symbolov Luzernu – 2 128 m vysoký vrch Pilatus. Krásna hora.

Najznámejšia pamiatka

Keď zídete z hradieb, máte logicky dve možnosti kadiaľ pokračovať hlbšie do centra. Buď po ľavom brehu rieky alebo tom pravom. Len pripomínam, že idete proti prúdu rieky, ktorá tu začína od jazera. Odporúčam sa vydať pravým brehom, takže ak idete proti prúdu – ľavou stranou, kde sú aj hradby. Táto časť ponúka toho viac, viac zaujímavejších uličiek, malých námestí, zaujímavých podnikov, obchodov atď. Vrátane starej metskej radnice.

Zhruba 400-500 m od Spreuerbrücke, proti prúdu rieky, sa už na okraji jazera nachádza tá najznámejšia a najväčšia pamiatka Luzernu – druhý most – Kaplnkový most (Kapellbruücke). Žiadna kaplnka sa, pokiaľ si pamätám, na tomto moste nenachádza. Tento pri kaplnke proste začína, presnejšie pri kaplnke môjho menovca a patróna sv. Františka z Asissi. Ide o približne 200 m dlhý most, ktorý je považovaný za pôvodom najstarší drevený most na svete – 14. storočie.

Tým až tak istý nie som, lebo napríklad Spreuerbrücke má pôvod z 13., avšak vtedy nespájal oba brehy, viedol len do polky rieky, kde bol vtedy mlyn. A odtiaľ vyhadzovali to plevo. 😀 S druhým brehom ho spojili až po postavení tohto, ale uznal by som mu možno aj tú polovicu.

Kaplnkový most je naozaj fotogenický. Nie len vďaka výzdobe kvetov, či krásnym Pilatusom za sebou, ale aj vďaka peknej Vodnej veži (Wasserturm), ktorá je jeho súčasťou. Tento most, okrem toho, že spája oba brehy, slúžil aj ako súčasť mestského opevnenia pred prípadným útokom od jazera. Vežička bola preto jeho súčasťou. Neskôr poslúžila aj na iné účely, ako väznica, mučiareň či dokonca mestský archív. Raz som ju zažil aj sprístupnenú, ale nebýva to bežne.

Vodná veža. V pozadí veža s červenou strechou a hodinami – radnica.

Mimochodom, najkrajšiu fotku – drevený most s vežičkou i s Pilatusom spravíte od kraja hlavnej cesty a okraja dnešného, moderného mosta, presne z tohto miesta:

Lucerne - the most beautiful city
Kaplnkový most a za ním vrch Pilatus.

Aj Kaplnkový most má svoje obrazy, akurát tieto nezobrazujú smrť, ale určité momenty miestnej histórie. No ku koncu mosta, z ľavého brehu, je niekoľko obrazov zhorených. V roku 1993 zachvátil most, kvôli nedohorenej cigarete, požiar. Keďže ľudia už vtedy mali kamery, môžete si ten požiar pozrieť aj na youtube. Stačí zadať „Luzern 1993 fire.“

Pýcha Švajčiarska

A už ste pri jednom z najkrajších a môžem opäť použiť to slovo – najfotogenickejších jazier Švajčiarska. Krásne, čisté, alpské jazero, v pozadí alpskí obri a niekoľko lodí, ktoré si plávajú krížom-krážom. Luzernianske jazero, alebo správnejšie, no komplikovanejšie: Vierwaldstattské jazero, je väčšie než to, ktoré sme si spomínali pri Zürichu. Možno sa vám to nezdá, pretože má komplikovanejší tvar a zatáča sa, teda vidíte len časť z neho. V skutočnosti ide o vodnú plochu veľkosti viac než 110 km štvorcových, teda si predstavte niečo väčšie než 11×10 km

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Názov Luzernianske sa používa skôr v angličtine a u turistov. Nemecký názov Vierwaldstättersee, alebo trochu poslovenčené Vierwaldstattské, si rozdeľme na štyri časti: Vier-wald-stätt-see „Vier“ je číslo 4. „Wald“ je hora/les. „Stätte“ môže preložiť aj ako mesto či štát. A „see“ je jazero. No a toto jazero prechádzalo štyrmi horskými kantónmi 🙂 , preto si vyslúžilo tento názov. Dnes už v skutočnosti prechádza až 5 kantónmi, keďže jeden z troch zakladajúcich kantónov Švajčiarska – Unterwalden sa neskôr rozdelil na Obwalden a Niedwalden.

Inak o tomto jazere hovorím aj ako o rodisku Švajčiarska. Toto je najstaršie Švajčiarsko. Pretože prechádza všetkým troma zakladajúcimi – Uri, Schwyz a Unterwalden (dnešný Obwalden a Niedwalden) a samotný Luzern bol prvým kantónom, ktorý sa k ním pripojil… a odtiaľto nám začala švajčiarska federácia postupne rásť.

Švajčiarska garda

„Si chudobný ako Švajčiar.“ Počuli ste to už niekedy? Tiež ma to prvýkrát prekvapilo. Dnes to pripadá ako nonsens. Nepoznám Švajčiara, ktorý by zarábal pod 5000€ a vo svetovom rebríčku, hodnotiaceho bohatstvo obyvateľstva, je Švajčiarsko bežným number 1. No nebolo tomu tak vždy. Prirovnanie „si chudobný ako Švajčiar“ sa ešte pred desaťročiami skutočne používalo. Švajčiarsko v dejinách nebolo brané ako nejaká bohatá krajina, kde by ľudia chodili za prácou a dobre zarobili. Ba naopak, sami Švajčiari boli často tí, ktorí sa snažili dostať kvôli tomu zo Švajčiarska. To je aj za jeden z dôvodov, prečo vznikla a fungovala slávna švajčiarska garda. Teda keď mladí Švajčiari ponúkali svoje služby ako ochranka, s cieľom zarobiť, a to nie len pápežovi, čomu je tak dodnes, ale i svetským panovníkom – napríklad francúzskej korune. Jednoducho, stali sa žoldnieri.

Spomienka na to doslova leží aj v Luzerne. Stačí sa od Kaplnkového mosta prejsť po ľavom brehu krásneho jazera, akoby smerom ku dominantnému rímskokatolíckemu kostolu sv Leodegara. Áno, kým v bašte reformácie – v Zürichu, sme mali v centre chrámy reformátorov, tu, v meste, ktoré bolo na strane katolíkov a dokonca sa zúčastnilo križiackej výpravy na susedný Zürich… máme v centre chrám katolíkov. Jednoduché a pochopiteľné. 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Kostol sv. Leodegara pri jazere.

No späť ku spomienke slávnej švajčiarskej gardy. Pred kostolom sv. Leodegara treba odbočiť doľava a po pár minútach sa dostanete až k Leviemu monumentu (Löwendenkmal). Pre lepšiu orientáciu mapa:

Pred sebou uvidíte v skale niekoľkometrového, zomierajúceho leva. Vedľa seba má štít s helvetským krížom – symbol Švajčiarska. A pod sebou, vlastným telom prikrytý, štít so známym symbolom francúzskej monarchie. Ide o pamätník venovaný práve švajčiarskym gardistom, ktorí padli v službách francúzskeho kráľa Ľudovíta XI., keď bránili jeho palác počas Veľkej francúzskej revolúcie (tá začala v ľahko zapamätateľnom roku 1789). Išlo presne o palác Tuileries v Paríži, ktorý stál hneď pri dnešnom Louvre. Odhaduje sa, že počas útoku naň padlo vtedy necelých 1000 Švajčiarov. Väčšina na mieste, niektorí neskôr vo väzení. Chrániť niekoho, tu stálo švajčiarsku gardu cenu najvyššiu. Nad umierajúcim levom ešte môžete vidieť nápis: Helvetiorum Fidei ac Virtuti, v preklade: K vernosti a statočnosti Švajčiarska.

Plavba loďou a horský vrchol

Keď už sa prejdete týmto nádherným mestom 🙂 , mnoho ľudí dostane chuť na jazdu loďou po tejto rozprávkovej prírode. V miestnom prístave si môžete kúpiť lístok na jednu z lodí a tour, ktoré sú v ponuke. Trebárs takzvanú krátku plavbu na dve hodiny. Neviem prečo krátka, keďže v ponuke sú i kratšie, a aj lacnejšie. Cena sa pohybuje v závislosti od toho, v akom dátume tu ste, i od toho, ktorú triedu si na lodi vyberiete. Takže napríklad na spomínanú krátku plavbu (short cruise) nájdeme lístky od 22,5 frankov (zhruba 20€) až po 78 frankov (zhruba 70€). Okrem dĺžky plavby si môžete vybrať plavbu aj s nejakou tématikou – napríklad gastro alebo s hudbou, prípadne zaplatiť tour po regióne, ktorej plavba bude len akoby jednou časťou výletu. Teda loď vás niekde dopraví a vy ešte budete pokračovať inde. Ponuku si môžete pozrieť na stránke jazera www.lakelucerne.ch.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

No a pre mnohých bude lákadlom i samotný vrch Pilatus nad mestom, kde sa dá dostať naozaj ľahko. Z neďalekého Alpnachstadtu tam jazdí zubačka. Takže bez fyzickej námahy sa vám vie naskytnúť nádherný pohľad na celý Luzern, jazero, región i dokonca švajčiarske štvortisícovky v bernskej časti Álp.

Známym je aj miestna Zlatá okružná cesta (Goldene Rundfahrt), kde vás z Luzernu zoberie do Alpnachstadtu loď – vyše hodina na lodi. Tam nastúpite na spomínanú zubačku, ktorá vás vyvezie hore, no dole už pôjdete z druhej strany lanovkou do blízkeho Kriensu, odkiaľ vás zoberú späť do Luzernu. 🙂 Takáto tour sa dá objednať za približne 100 frankov.

Toto je najkrajší Luzern a jeho okolie. 🙂 Ktoré švajčiarske mesto si pozrieme najbližšie?

Fotografie & text:

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *