Sprievodca Jeruzalemom (I.): Prečo sa tu stretávajú až tri náboženstvá a čo majú spoločné?

Tento týždeň máme Veľkonočné sviatky, kedy si kresťania po celom svete (katolíci a protestanti teraz, pravoslávni o týždeň neskôr) pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zoberiem vás na miesta, kde sa to udialo. Na miesta, ktoré sú pre kresťanov tie najposvätnejšie na Zemi! Len kúsoček od nich však ležia i posvätné miesta Židov a moslimov. Prečo sa tieto náboženstva stretávajú práve tu a čo majú spoločné? Priblížim vám svet s názvom Jeruzalem.

Najskôr, do akého štátu vlastne ideme?

Všetky udalosti, ktoré si teraz cez Veľkú noc pripomíname

  • príchod Ježiša do mesta (Kvetná nedeľa)

  • posledná večera Ježiša s apoštolmi (Zelený štvrtok)

  • jeho zobratie vojakmi z Getsemanských záhrad, súd a následná krížová cesta až na Golgotu, kde ho ukrižovali (Veľký piatok)

  • tam i pochovali do hrobu, kde strávil 3 dni (Biela sobota)

  • a samozrejme, aj samotné zmŕtvychvstanie Krista (najväčší sviatok, Veľkonočná nedeľa)

sa odohrali v jednom, jedinom meste. A tým mestom je Jeruzalem!

Toto mesto leží v takzvanej Svätej zemi, posiatej biblickými príbehmi, ktorá je na búrlivom Blízkom východe (západná Ázia). No to ešte nie je názov nejakého štátu, skôr názov oblasti. Dnes Svätú zem vo veľkej miere spravuje, ovláda (pre niekoho možno okupuje) židovský štát Izrael, no nájdeme tu aj palestínske/teda arabské územia. Samotný Jeruzalem je akoby na hranici toho, čo nazývame Izrael a toho, čo nazývame dnes Palestínou/palestínskymi územiami. No na rovinu, viac sa v meste angažuje a má ho pod kontrolou štát Izrael. O tejto komplikovanej situácii tu – medzi Arabmi a Židmi – by sa dalo popísať veľa, ale to v tomto článku nechcem. Chcel som len načrtnúť situáciu, ako je Svätá zem dnes rozdelená.

Pripravil som si pre vás aj takúto jednoduchú mapu na ľahšie vysvetlenie: To modré je vlastne dnes Izrael a vo vnútri v ňom máme ešte červenou farbou znázornené palestínske, čiastočne autonómne, územia. No palestínske mestá nájdeme aj mimo týchto červených zón, trebárs najväčšie palestínske mesto Nazareth je na severe Izraela. Chcem tým povedať, že situácie je reálne ešte viac domiešaná než na tejto mapke. Dokopy nám to celé tvorí krajinu, ktorú nazývame Svätá zem. Čiernou bodkou je vyznačený Jeruzalem.

Poznámka navyše: Do 60. rokov 20. storočia patrila východná časť Jeruzalema ešte Jordánskemu kráľovstvu (taktiež Arabi), no prišli o ňu počas takzvanej Šesť dňovej vojny v 1967. Dnes začína Jordánske kráľovstvo až za riekou Jordán, za Mŕtvym morom, kam bolo vytlačené.

Ak budete niekedy prechádzať popred hradby Starého Jeruzalema, kde je Damašská brána a Nová brána, uvidíte tadiaľ jazdiť električku – práve tá električková trať bola tou hranicou a následne aj bojovou líniou o Jeruzalem medzi Židmi a Jordáncami (Arabmi). Dodnes sa tam dajú nájsť guľky v stenách. Alebo navštívte bránu Sion, ktorá je ešte z tejto vojny stále roztrieľaná.

Moja najobľúbenejšia Damašská brána, pri ktorej sa ešte pomerne nedávno bojovalo. Celkovo má Starý Jeruzalem (teda tá časť mesta za hradbami) 8 takýchto brán, hoci jedna sa nepoužíva. Práve tá, ktorou tu prišiel Ježiš. Prečo? K nej sa ešte dostanem… 

Ak bol Jeruzalem v histórii napadnutý, tak práve z tejto strany, kde sa nachádza Damašská brána. Svah tu nie je taký prudký a teda mesto prístupnejšie a ľahšie dobýjateľne. Dokopy sú z tejto strany tri brány, Damašská je uprostred, Nová brána nad ňou a Herodova, ktorou vstúpili do mesta križiaci, na spodku.

Mimochodom, situácia je tu dnes podľa mňa naozaj bezpečná. Jeruzalem som navštívil aspoň 10x a vždy bez problémov. Arabi a Židia majú problémy medzi sebou, nie s vami, a najčastejšie sa prejavujú na úplne iných miestach. Pripravte sa ale na pár kontrol, ako na letiskách.

Jeruzalem mesto, ktoré ťažko opísať slovami

Teraz viac k samotnému mestu Jeruzalem: Úprimne, ani neviem, kde tu začať. Toto mesto som navštívil minimálne 10x a vždy sa naň úprimne a nesmierne teším! Ba dalo by sa povedať, že viac a viac – nie, nechytil som takzvaný jeruzalemský syndróm a necítim sa ako Mesiáš. No milujem toto mesto!

Stále je tam čo nové objavovať, aj keby tam prídem ešte niekoľkokrát. Môžete tu doslova kráčať miestami, kde sa písali veľké dejiny… kde sa striedali rôzne národy a ríše. Chodiť po uliciach, ktorými už kráčali rôzne armády – či už starých Židov, Babylončanov, rímske légie, falangy Alexandra Veľkého, Byzantíci, Arabi, križiaci a potom opäť Arabi na čele so slávnym Saladinom, Osmani… atď.

A samozrejme kráčal tadiaľto i samotný Ježiš Kristus s apoštolmi a mnoho, mnoho iných biblických postáv. Dalo by sa povedať, že je to najposvätnejšie mesto sveta! Nájdeme tu najposvätnejšie miesta Židov, kresťanov i moslimov. Teda troch príbuzných, jedného Boha uctievajúcich, takzvaných Abrahámových náboženstiev – pomenované po Abrahámovi, ktorý sa považuje za praotca týchto troch náboženstiev a zakladateľa viery v jedného Boha, a začalo to práve tu.

Aj preto bol Jeruzalem občas dôvodom (alebo aspoň zámienkou), pre ktorý ľudia na seba vytiahli zbrane v mene Boha. Mesto, ktoré chcel mať pod kontrolou každý! A platí to svojim spôsobom doposiaľ.

Je to mesto, ktoré má už ako sami vidíte nesmiernu, jedinečnú históriu, skutočnú dušu, energiu a budete ju tu podľa mňa cítiť, či ste veriaci alebo nie! 🙂

Touto bránou má prísť ich Mesiáš?! Tak im ju zamurujme!

Začnime od začiatku veľkonočných udalostí: Kvetnou nedeľou, kedy si pripomíname príchod Ježiša Krista na oslíkovi do Jeruzalema.

Často sa správne hovorí, že Ježiš nie prišiel, ale vystúpal do Jeruzalema. To najlepšie pochopíte, keď do Jeruzalema sami pôjdete. Toto mesto leží na kopcoch, v nadmorských výškach okolo 700 m.n.m. Pod ním neďaleko leží na púšti Mŕtve more, ktoré je 400 m pod úrovňou mora (najnižšie položené miesto na Zemi). Teda keď odtiaľ ideme do Jeruzalema, spravíme až vyše 1000 m/ kilometrové prevýšenie! A kým dole sme sa pri Mŕtvom mori pražili na slnku, v Jeruzaleme zvykne bývať chladno. Zaujímavá krajina, čo poviete???

Ľudia Krista vítali a kládli mu pod nohy palmové ratolesti – od čoho sa odvodil názov Kvetná nedeľa, dokonca, mnohí (hlavne ortodoxní) používajú podľa mňa presnejší pojem Palmová nedeľa. Často v tento deň môžete stretávať kresťanov po Jeruzaleme s palmovými ratolesťami (listnatými výhonkami).

Komunita etiópskych ortodoxných kresťanov v Jeruzaleme počas Palmovej/Kvetnej nedele.

Pripomínam, čo som spomenul hneď na začiatku – že západní kresťania (katolíci a protestanti) a východní kresťania (pravoslávni/teda ortodoxní) neslávia Veľkú noc a napríklad ani Vianoce v rovnakom čase! Minulý rok, keď som bol opäť v Jeruzaleme počas Veľkonočných sviatkov, tak katolíci s protestantmi už mali Veľkonočnú nedeľu (teda oslavovali zmŕtvychvstanie) a ortodoxní kresťania behali po meste s palmovými ratolesťami a oslavovali ešte len Kvetnú nedeľu (Ježišov príchod do mesta). Niekedy rozdiel medzi katolíckou Veľkou nocou a pravoslávnou môže byť aj väčší než jeden týždeň a niekedy sa dokonca môžu stretnúť a sláviť naraz… je to spôsobené rozdielnym kalendárom (katolíci i protestanti majú gregoriánsky, pravoslávni juliánsky) i pravidlami ešte z čias takzvaného Nicejského koncilu – pravoslávni nechcú sláviť Veľkú noc, keď majú Židia sviatok Pesach, ale až po, no katolíkom i protestantom to napríklad nevadí a Veľká noc a židovský Pesach môžu ísť pokojne ruka v ruke.

Pomerne silnou pravoslávnou/ortodoxnou komunitou v Jeruzaleme sú Arméni – arménska apoštolská ortodoxná cirkev. Je ich tu dokonca toľko, že je po nich pomenovaná celá časť Starého Jeruzalema. Starý Jeruzalem (opakujem, myslím tým starú časť mesta, ktorá je ešte za hradbami) môžeme rozdeliť na 4 časti: arabskú, židovskú, kresťanskú a arménsku.

Veľmi rád mám príbeh brány, ktorou Ježiš prišiel do Jeruzalema. Ide o Zlatú bránu – najstaršiu, akú môžeme na hradbách Starého Jeruzalema nájsť. Zlatú bránu často vidieť na panoramatických fotkách Starého Jeruzalema, keďže väčšina týchto fotiek je z Olivovej hory a práve z tejto strany sa brána nachádza. Hneď, ak ste cez ňu stúpili do mesta, ocitli ste sa na posvätnej Chrámovej hore, kde mali Židia svoj veľký Chrám – kým im ho v 1. storočí nezničili Rimania a neostal akurát známy Múr nárekov. No dnes by ste tu touto bránou vstúpili do mesta ťažko – hoci zopár turistov to príde skúsiť :D, bo na mapách je označená ako ostatné, prejazdné brány (týmto pozdravujem Miša a Gabiku). Zlatá brána je dodnes zamurovaná. A prečo? Lebo Židia veria, že ich Mesiáš príde tiež práve touto bránou (Židia Ježiša neuznali a na svojho Mesiáša stále čakajú). Tak im ju moslimovia ešte za čias Osmanov skrátka zamurovali! 🙂 Aj toto je jeden z mnohých symbolov, aké boli a doposiaľ sú vzťahy v Jeruzaleme! Výraz „posvätné mesto“ či „posvätná zem“ mi skôr niekedy príde ako irónia alebo opak toho, čo sa tu deje. A to nie len medzi Arabmi a Židmi či týmito náboženstvami, ale aj vrámci jednotlivých náboženstiev, ktoré sa ešte delia – trebárs kresťania na niekoľko cirkví.

Pohľad na Starý Jeruzalem z Olivovej hory a vyznačená, zamurovaná Zlatá brána, ktorou vstúpil do mesta aj Ježiš.

Mimochodom, aj sami vidíte, na Olivovej hore sa nachádza najväčší a najstarší židovský cintorín na svete. Títo ľudia majú akoby VIP miesto s pohľadom na Jeruzalem a posvätnú Chrámovú horu.

Dole pod Olivovou horou sa nachádzajú Getsemánske záhrady, o ktorých ešte porozprávam.

Najkontroverznejšie miesto Jeruzalema, ktoré môže byť dôvodom na vojnu

Teraz len na chvíľku odbehnem od Kristovho príbehu a Veľkej noci, bo toto miesto jednoznačne nejde vynechať! Tu to vraj celé začalo. Toto je azda to najposvätnejšie miesto v rámci Jeruzalema, najposvätnejšieho mesta! A zároveň to najkontroverznejšie… Chrámová hora.

Na jej vrchu dnes nájdeme dve moslimské mešity – al-Aksa a so zlatou kupolou známy Skalný dóm. Dnes teda môžeme povedať, že je Chrámová hora v rukách moslimov. A to, bez servítky, mnohých Židov strašne serie! Je to ich najposvätnejšie miesto, kde stál kedysi ich posvätný židovský Chrám. No ak by niečo opäť dokázalo rozpútať židovsko-arabské vojny, tak by to podľa mňa bola práve snaha Židov získať Chrámovú horu a zbaviť sa tam tých dvoch mešít a moslimov – pre moslimov je to totiž 3. najposvätnejšie miesto, hneď po Mekke (kde sa prorok Mohamed narodil) a Medine (kde Mohamed ušiel, pôsobil i zomrel). Prečo je pre oboch tak posvätné? Vysvetlím nižšie.

Mešita al-Aksá na Chrámovej hore. Tretie najposvätnejšie miesto islamu
Druhá mešita na Chrámovej hore: Skalný dóm, dnes už akoby neodmysliteľný symbol Jeruzalema, aj keď mnohí by si ho asi radi odmysleli…

Pre mnohých Židov je štát Izrael akoby neúplný, kým hore ten ich Chrám nie je. Veria, že Mesiáš príde, až tam ten ich Chrám bude znova stať. Nuž, nestojí, ale stoja tam dve mešity. Teda, keď si to zrekapitulujeme: židovský Mesiáš príde Zlatou bránou, ktorá je už storočia zamurovaná, a do Chrámu, ktorý tam už cca 2000 rokov nie je. Nevyzerá to pre nich Bohvie ako, čo?

Zhrňme si teda ešte dôvody, príbehy, prečo je Chrámová hora tak posvätná: Práve tu Boh položil základný kameň, keď tvoril svet – mnohí veria, že to je ten kameň/skala, ktorá leží vo vnútri Skalného dómu (preto sa tak tá mešita volá). Tu vraj Boh stvoril aj prvých ľudí. Tu prešiel praotec monoteistických (jedného Boha uznávajúcich) náboženstiev – Abrahám – skúškou, keď mal na tej skale obetovať svojho syna Izáka. Tu, z tejto istej skaly, mal Jakub (vnuk spomínaného Abraháma a syn Izáka) vystúpiť po rebríku k Bohu. Tu bola skrátka Božia prítomnosť vždy najsilnejšia! Preto práve tu stal posvätný židovský Chrám, kým ho nezničili Rimania. A pre moslimov ešte jeden príbeh navyše: tí ešte veria, že práve odtiaľto z Chrámovej hory išiel ich prorok Mohamed (aj keď historicky asi v Jeruzaleme nikdy nebol) na svoju púť do neba, kde sa stretol i s ostatnými prorokmi, vrátane Ježiša Krista.

Židia a Arabi/moslimovia (hoci mnohí Arabi sú tu kresťanmi) nevidia Abraháma len ako praotca svojich náboženstiev, ale aj ako praotca svojich národov. Abrahám mal s dvomi ženami dvoch známych synov (detí mal viac, ale títo sú najznámejší a teraz kľúčoví) – Izmaela a Izáka. Židia sa považujú za potomkov Izáka. Arabi za potomkov Izmaela. O príbuznosti týchto dvoch znepriatelených národov hovorí aj fakt, že oba sú to semitské národy, čo hovoria semitskými jazykmi a používajú semitské písmo (Arabi arabčinu a Žida hebrejčinu).

Už sami si určite všímate prepojenia medzi judaizmom (Židmi), kresťanstvom a islamom. To, že kresťanstvo sa akoby odrazilo, vzniklo z judaizmu, je myslím pre nás známa vec. Proroci Starého zákona sú všetci Židia, dokonca aj Ježiš či Panna Mária boli vlastne Židmi. Naše náboženstvo má s judaizmom rovnaké korene. A aj islam (prorok Mohamed) sa vlastne akoby odrazil od týchto dvoch náboženstiev, prijal ich korene, ich prorokov i vieru v jedného Boha. Prví moslimovia sa dokonca nemodlili smerom na Mekku ako dnes, ale smerom na Jeruzalem!

V praxi tak všetci traja máme spoločné:

  • v prvom rade vieru v jediného Boha

  • spoločného praotca, čo to vlastne celé s jedným Bohom pred tisícročiami v Jeruzaleme začal – Abraháma

  • všetci uctievame prorokov a osoby Starého zákona (napr. Mojžiša, Eliáša atď.)

  • a napríklad islam (narozdiel od judaizmu) prijal aj osobu Ježiša Krista, ktorého uctieva ako jedného z najväčších prorokov + Pannu Máriu ako jeho matku, po ktorej aj pomenoval kapitolu v Koráne

Ako zvyknem hovoriť: Tak veľa spoločného, no i zároveň odlišného.

Ich spoločné korene, základné kamene týchto náboženstiev, sú teda tu – v Jeruzaleme.

Hoci je Chrámová hora dnes hlavne pre moslimov, sú časy, kedy tam pustia aj vás – hlavne cez týždeň. V piatok či v nedeľu sa tam nedostanete! Vždy je otvorená ráno do pred-obedia, potom to nechajú cez obed moslimom na modlenie a potom to ešte na chvíľu sprístupnia aj pooobede. Vždy sa tam snažím ísť skoro ráno… potom mám pokoj, keďže ostatné pamiatky a miesta nie sú takto časovo striktne vyhradené. Vy tam môžete stúpiť len zo strany, ako je Múr nárekov (okolo neho). Pripravte sa na kontroly, nenoste žiadne nožíky a dokonca ani dáždniky či statívy – aj tým by ste podľa miestnej polície mohli niekoho ohroziť. A samozrejme nezabudnite sa slušne obliecť, inak vás nemusia pustiť:  hlavne dlhé gate a žiadne tielka či dievčatá trička na ramienkách!
Múr nárekov (alebo Západný múr) – jediné, čo ostalo stáť z veľkého židovského Chrámu na Chrámovej hore po zničení Rimanmi. Dnes najposvätnejšie miesto Židov. Takýto pohľad sa vám naskytne, keď pôjdete po drevenom mostíku na Chrámovú horu. Opakujem, môžete tam ísť iba tadiaľto. Židia, moslimovia i kresťania sa tu modlievajú na svojich miestach len kúsok od seba.

Mimochodom, fotka je zo židovského sviatku Pesach – pripomienka úteku z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Tento sviatok zvykne ísť ruka v ruke s našou Veľkou nocou, ktorá sa začína sláviť prvou nedeľou po prvom splne po jarnej rovnodennosti (každý rok to môže byť trochu iný dátum). No a vtedy majú Židia vo svojom vlastnom kalendári sviatok Pesach. Aj Ježišova Posledná večera, ku ktorej sa dostanem v ďalšej časti, mala byť vlastne pesachovým jedlom. Veď to boli predsa Židia. 🙂

K Múru nárekov môžete ísť hocikedy, je prístupný stále. No Židia sa taktiež ako moslimovia modlia oddelene, čiže je tam priestor vyhradený pre mužov zvlášť a pre ženy zvlášť. Muži by navyše mali mať na hlave jarmulku (kipu) – teda takúto malú židovskú čiapôčku. Majú ich tam v koši pred Múrom nárekov. Mnoho ľudí dáva do múru papieriky so želaniami. Môžete skúsiť. Pri fotení tam buďte slušní a nestrkajte niekomu foťák pred ksicht počas modlenia! Nemusel by sa vám poďakovať. P.S. Nie som Žid, len som sa náhodne zladil s tými malými. 

Dúfam, že vás úvod do tohto sveta zaujal.

V ďalšej časti budeme spoznávať konkrétne miesta Jeruzalema po stopách Ježiša. Pozrieme sa na miesto, kde sa konala posledná večera. Ako vyzerajú Getsemanské záhrady, kde Ježiša zatkli. A prejdeme si celú krížovú cestu až na vrchol Golgota, kde sa nachádza to najposvätnejšie miesto kresťanstva!

II. časť.

Text & fotografie:

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *