Hneď pod Viktóriinými vodopádmi, ktoré sa nachádzajú priamo na hraniciach Zimbabwe a Zambie – a kým nezačne obdobia sucha, tak sú najväčšími vodopádmi sveta – sadáme do člnov a ideme splavovať rieku Zambezi. No nebude to len tak! Tento niekoľko kilometrový úsek rieky je priam legendárny.
Viktóriine vodopády sú široké vyše jeden kilometer a dokážu z nich padať milióny litrov vody za sekundu. Hneď potom po páde sa všetka táto voda zúži do pomerne úzkeho kaňonu, kde logicky naberie na sile a rýchlosti. Cestou vás čaká niekoľko perejí, ktoré váš čln dokážu vyhodiť či hravo prevrátiť.
Rafting tu je vyhlásený za najťažší na svete, na aký viete ísť, a veru nič podobné som zatiaľ nezažil!
Napriek tomu vyššie menovanému – aké ťažké a akčné to je – vedel som, že to bude ok. Budem tu v rukách profíkov, ktorí túto divokú rieku splavili už mnohokrát s mnohými ľuďmi predo mnou. Je veľmi pravdepodobné, že sa i prevrátime, ale budem mať predsa vestu i helmu.
Aj takýmito slovami som sa snažil upokojiť 😀 nie len seba, ale aj ľudí so mnou, ktorých sa zmocňoval strach. A po prvých perejách, fackách od vody či po vyhodení z člna tu s ním niektorí veru mali čo robiť.
Krv i zlomené veslá
Hneď prvá perej, keď ma masa vody zatlačila do člna a chvíľku som nevedel, kde je sever, mi dala vedieť, čo ma to čaká a na čo som sa to dal. Chcel som ďalší adrenalinový zážitok. Budem ho mať dostatok.
Ešte som dostal miesto úplne vpredu člna, takže každú tú vlnu, poriadnu facku vody, si vychutnám úplne z prvej línie. Ani neviem koľkokrát som sa v tej vodnej pračke, ktorá s vami perie sem a tam, neúmyselne napil samotnej Zambezi, do ktorej trochu vyššie zrejme púšťajú svoje fekálie hrochy či slony.
A došlo i k jednej – prekvapujúco iba k jednej – kompletnej strate našej posádky, keď nás všetkých doslova vyhodilo z člna. Rieka vás unáša dole prúdom a vy sa skúšate dostať k člnu. Ako tak plávate, kúsok od vás na kameni krokodíl. Nehybne sa na vás pozerá. Našťastie, v tejto divokej časti Zambezi žijú len tie malé jedince. Veľké by vraj pád z vodopádov neprežili a teda tu nie sú, teda aspoň tak nám bolo povedané.
Prešli sme to, naozaj vypraní ako v práčke, niekto s rozbitým nosom a so zlomeným pádlom, ale prešli!
Po niekoľkých hodinách sme na brehu. Unavení, no spokojní pozeráme jeden na druhého a môžeme si povedať: „Splavili sme Zambezi pod Viktóriinými vodopádmi – najťažší rafting sveta.“
Celé video z neho, aj ako sme sa preklopili či iné člny strácali posádku, nájdete tu:
Pridaj komentár
