Lev nie je kráľom zvierat,“ presne tak sa aj volá kniha od známeho českého zoológa a zakladateľa safari Dvůr Králové – Jozefa Vágnera. Kto je teda kráľom, na vrchole zvieracej ríše? Nie len spomínaný Vágner, ale i Afričania majú v tom celkom jasno: kráľom zvierat je slon.

Veru, postaviť sa dospelému slonovi, ktorý váži niekoľko ton (tie najťažšie jedince v Afrike majú až cez 10 ton), je ako postaviť sa oproti nákladiaku. Už niekoľkokrát som bol v Afrike svedkom obrovského rešpektu, ktorý iné zvieratá voči slonom majú. Trebárs, keď sa prichádzajú napiť k napájadlu, tak všetky ostatné zvieratá sa rozostúpia a vytvoria pre nich ničím nerušený koridor až k vode, ktorá je v tom momente len ich! Presne ako na nasledujúcich fotografiách. 🙂

Takže tu je hneď zaujímavosť č. 1 – Slon je kráľom Afriky.

Všetky zvieratá napájadlo okamžite opustili a stiahli sa na bok – vidíte ich v pozadí. Úkaz, ktorý vás presvedčí, kto tu je pánom. Etosha, Namíbia
Čas len pre slony. Ostatní si musia počkať...

2. Niekoľko ton vážiaca tichá myška

O slonoch máme rôzne nepravdivé informácie a mýty. Tento je na Slovensku môj najobľúbenejší: Bežne sa u nás hovorí, že „dupeš ako slon.“ Túto vetu mohol povedať len niekto, kto slony nepozná a poriadne ich ani nevidel, nezažil. Viackrát sa mi stalo, že toto niekoľko ton vážiace zviera chodilo len pár metrov poza môj chrbát a ja som to ani len netušil. Slony, hoci sú veľké a ťažké, sú skôr tiché ako myšky. Ako to je možné? Na nohách majú zo spodku akoby vankúšiky, ktoré tlmia ich nárazy, preto chôdzu týchto obrov ani počuť. Spomeňte si na to, keď vám niekto najbližšie povie, že dupete ako slon. 🙂

3. Citlivé i nebezpečné?

Slony sú známe tým, že sú to citlivé tvory. Veľmi veľké, citlivé tvory. Bežne napríklad ostávajú pri svojom mŕtvom príbuznom a doslova nad ním nejaký čas akoby trúchlia – videl som to na vlastné oči. Bránia jeho mŕtve telo, aby sa ho nik nedotkol (čiže vtedy sa moc nepribližovať). Keď matka príde o svoje mláďa, snaží sa ho ešte chvíľu niesť, ostať pri ňom... a ostatné slony to akoby chápu a čakajú tiež. Iné zvieratá by sa už pohli a nechali tam matku s mláďaťom napospas ich osudu. Chceš ostať? Tak ostaň. Slony cítia, o tom nemôže nikto pochybovať. Aj preto som si ich v Afrike tak obľúbil.

Ak vidíte skupinu slonov, ide o samice (mamy, sestry, tety) a mláďatá. Samce sú o čosi menej spoločenské a radi sa pohybujú sami, kým samozrejme nedostanú chuť na samice.

No slony môžu mať aj svoju nebezpečnejšiu stránku. Hlavne mladým pubertiakom vie občas šibať. Vedia byť agresívni a zaútočiť. Alebo keď je nedostatok vody, zvieratá sa trápia, vtedy vedia byť slony nevrlé a je im lepšie sa vyhýbať. Sám mám s nimi prežitých niekoľko nepríjemnosti a pred máloktorým zvieraťom mám až takýto rešpekt, dokonca, aj keď som v aute. On ho prevrátiť dokáže, levy či hyeny nie.

Nedávno som slony spomenul aj vo svojom článku o najnebezpečnejších zvieratách Afriky. Každý rok majú údajne na svedomí 500 ľudských životov, čo je mimochodom viac než lev!

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Jedna zo spomienok, kedy som sa takmer dostal do problémov. Mame slonici sa už moja dlhšia prítomnosť pri mláďati nepáčila. Dala jasné varovné signály – rozprestrené uši, kývajúci chobot – a tak som teda rýchlo stiahol. No nie vždy môže dojsť k takémuto varovaniu a pochopeniu...

No treba povedať aj to, že takýto počet slonov (okolo 500) zabije človek – pytliaci – v Afrike len za necelý týždeň! A nie za rok. Boj človeka so slonom o miesto v Afrike, kde slon túto bitku jasne prehráva a jeho budúcnosť tu je na mnohých miestach preto neistá.

Moja fotografia. Neviem presne o čo išlo... ale šťastný koniec to pre toho slona nemalo.

4. Chobot, čo zahodí strom i zdvihne malinký predmet

Keď sa povie slon, každý si predstaví veľké zviera s veľkými ušami (jedno ucho môže vážiť až 80 kg), s klami (predĺžené zuby, čo môžu mať 3 m a jeden vážiť 50 kg) a s chobotom. Ide o neuveriteľný a jedinečný orgán, ktorý je zložený zo zhruba 4000 svalov. Slon ho používa ako nos, slamku, následne striekačku vody do svojich úst, i ako ruku, ktorou si trebárs berie a kladie potravu do svojich úst.

Slon so svojim chobotom dokáže zdvihnúť až vyše 300 kg predmety – trebárs peň stromu, ale napríklad aj malú mincu. Čítal som jeden odborný článok, že robotiku už dlhšie zaujíma práve sloní chobot – ten im akoby pomáha zostrojiť niečo silné, no i jemné a citlivé zároveň. Skrátka niečo, čo dokáže dvíhať veľké a ťažké veci, no i zľahka narábať s tými malinkými.

Inak, aj mňa celkom zaujíma otázka, či si slon pije svoje šušne, keď vlastne naberá vodu chobotom. 😀 Čo myslíte??? Možno sa tomu budem venovať v ďalšej epizóde.

Botswana. African wildlife.
Slony doslova milujú vodu a svoje choboty vedia použiť ako sprchové hadice. Fotografia z národného parku Chobe a rieky Chobe v Botswane, kde žije najviac slonov v celej Afrike – je ich tu okolo 50 000.

5. Starí zomierajú hladom

Slon sa môže dožiť vyše 70 rokov. Samozrejme, pokiaľ prežije v Afrike neľahké detstvo, ťažké obdobia sucha, nenarazí na pytliakov atď. Čo povedzme si pravdu, nie je zrejme až tak jednoduché. No ak má to šťastie a dožije sa staroby – s veľkou pravdepodobnosťou zomrie hladom a nie kvôli tomu, že by zrazu bolo nedostatok potravy.

Slon používa na jedenie, presnejšie drtenie potravy, svoje štyri zubné stoličky. Počas života mu môžu vypadnúť a znova dorásť – to sa môže stať až 6x. No keď sa to starému slonovi stane poslednýkrát, už nemá čím prežúvať svoju potravu a pomaly trápiaci sa tak umiera hladom.

African elephant
Ani neviem už, odkiaľ je táto fotografia (asi Botswana), no mám ju rád. Mimochodom, u afrických slonov (narozdiel od tých z Ázie) majú kly samce i samice. Kto je teda podľa vás na fotke? 🙂

6. Slonie cintoríny existujú

Ďalší zaujímavý mýtus koluje o tom, že slony majú svoje cintoríny, kam chodia umierať. Niečo pravdy na tom je, no má to svoje logické vysvetlenie – súvisiace s predchádzajúcim bodom. Staré slony často umierajú na to, že im teda poslednýkrát vypadnú všetky stoličky a nemôžu tak ďalej prežúvať svoju typickú potravu. Vtedy zvyknú vyhľadávať močariská a miesta, kde je tráva mäkšia, ktorú ako tak bez svojich stoličiek ešte skúšajú rozžuť. Preto často slony umierajú na rovnakom mieste, kde ich skrátka zahnalo vypadnutie zubov a hlad. Tak vznikol polopravdivý mýtus o sloních cintorínoch – miestach, kde tieto obri chodia umierať.

Mimochodom, sú zaznamenané prípady, kedy slony zastavili na mieste, kde niekedy predtým zomrel ich príbuzní a akoby chvíľu na tým miestom rozjímali, pamätali si to.

Dúfam, že po tomto článku uznáte, že slony sú naozaj nesmierne zaujímavé stvorenia našej planéty. Veľké golemy s chobotom a klamy, ktoré ale majú v sebe niečo akoby až takmer ľudské. Majú veľkú silu aj ohromný cit. Sú doslovne veľkým symbolom i jedným z hlavných dôvodov, prečo je príroda Afriky pre nás taká... no aká? 🙂

Text & fotografie:

František Fefe Kekely