Objav Trenčiansky kraj – zážitky a miesta, aké môžu závidieť aj vo svete 🏰

Táto stránka je o cestovaní a objavovaní. No cestovať a objavovať netreba len tie vzdialené končiny Zeme. Rozhodne je čo nájsť a zažívať aj u nás doma. Nájdete tu už pár článkov zo Slovenska a verím, že ďalšie budú postupne pribúdať. Tentokrát sa pozrieme na jeden z mojich obľúbených krajov, ktorého pamiatky môžu úprimne závidieť aj vo svete. Pozrieme sa na pár zaujímavých miest Trenčianskeho kraja:

Kraj hradov a zámkov

Bez pochýb jednou z najsilnejších stránok tohto regiónu, ktorú môže turistovi ukázať, sú jeho hrady a zámky. Začnime u toho snáď najznámejšieho, ktorý sa týči nad samotným krajským mestom – Trenčianskym hradom.

Jeho známa Matúšova veža – pomenovaná po mocnom šľachticovi, ktorý bol mocnejší než samotný kráľ, a majiteľovi tohto hradu Matúšovi Čákovi Trenčianskom – bola pre mňa vždy akýmsi majákom, že sa už vraciam späť do rodného kraja, že som už skrátka blízko (pochádzam z Kysúc, neďaleko Žiliny 🙂 ). Symbol mesta Trenčín i celého kraja na brale je aj vďaka niekoľkým rekonštrukciám jedným z najzachovalejšie vyzerajúcich stredovekých hradov na Slovensku.

 
Výhľad z Matúšovej veže na opevnenie hradu.
Výhľad z Matúšovej veže/hradu na mesto Trenčín.

Vo vnútri samotného hradu sa mi úprimne zapáčili stručné, no výstižne informačné tabuľky na stenách, ktoré vám ako laikovi povedia v jednoduchosti príbeh, minulosť tohto miesta. Ako pod hradom boli kedysi rímske légie. Ako tu už v rannom stredoveku naši predkovia niečo vybudovali. V skratke sa dozviete aj o najznámejších majiteľoch hradu či o útokoch a neľahkých časoch, ktorým čelil. Kto sa chce len prejsť hradom, porobiť si nejaké fotky (sú aj takí), môže, kto chce vedieť viac, môže si prečítať či absolvovať takú prehliadku hradu aj s miestnym sprievodcom. Za jeho služby zaplatíte len o 1,5€ viac než za návštevu hradu bez neho, ktorá stojí 5,5 €.

Gladiátor pod Trenčínom?

Keď už som spomenul Rimanov v dnešnom Trenčíne (kedysi Laugaricio), nemôžem vynechať ani jednu naozaj historickú, vzácnu perličku, ktorú nám tu zanechali. Ide o starý rímsky nápis, ktorý je vytesaný v skale pod hradom. Aby ste ho videli, musíte ísť dovnútra hotela Elizabeth, tam sa skrátka naň opýtajte a už vás nasmerujú. Ide o dôkaz, kam až Rimania prišli. Teda že boli i na našom území. V nápise sa píše o 855 rímskych vojakoch, ktorí tu pod skalou táborili v 2. storočí.

Vzácny rímsky nápis na skale v Trenčíne.

Ide o obdobie, kedy vládol Rímu známy cisár Marcus Aurelius. Ak ste videli film Gladiátor, je to ten starý cisár na začiatku filmu, ktorého tam neskôr zabije jeho vlastný syn Commodus (v skutočnosti však Marcus Aurelius zomrel na mor vo Vindobone – dnešná Viedeň). Obdobie Marca Aurelia je známe bitkami s germánskymi kmeňmi, ktoré prebiehali i na našom území, teda dnešnom Slovensku. Jednu z takých bitiek ste práve mohli vidieť aj v úvode filmu Gladiátor. Čiže je dosť pravdepodobné, že tá bitka bola v skutočnosti práve tu, u nás. A teda taký skutočný „Rusell Crowe“ mohol táboriť niekde v dnešnom Trenčíne. 🙂

Rozprávkový zámok

Ďalšou známou a hádam ešte krajšou historickou stavbou, ktorú môžete v kraji pozrieť, je Bojnický zámok. Rozprávka a romantika v jednom. Myslím, že v tomto je Bojnický zámok číslo 1 v rámci celého Slovenska.

 

Hoci, v skutočnosti, podľa miestnej sprievodkyne, účel zámku, pre ktorý si ho posledný majiteľ takto postavil, až taký romantický nie je. Pôvodný hrad tu stál už v stredoveku, niekedy v 12. storočí. No budova, ako storočiami menila svojich majiteľov, tak sa menila aj sama. Hrad napríklad v 13. a 14. storočí patril aj už vyššie spomínanému Matúšovi Čákovi Trenčianskému, takzvaný pán Váhu a Tatier. Ďalej napríklad Jánovi Korvinovi, nemanželskému synovi uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý sa nástupu na kráľovský trón nikdy nedočkal. Potom hrad získal známy uhorský rod s chorvátskymi koreňmi Zápoľských. Po nich hrad prebral ďalší známy rod – Turzovci. A ako posledný bol rod Pálfyovcov. Jednoducho, kus našej histórie. A práve posledný z nich – Ján František Pálfy – dal Bojníckemu zámku na prelome 19. a 20. storočia jeho dnešnú neogotickú, rozprávkovú podobu. Ján František Pálfy je aj v zámku pochovaný a práve aj s týmto cieľom zámok prerábal – ako miesto svojho posledného odpočinku. Čiže dôvod až tak romantický naozaj nie je. Mimochodom, bolo to jeho želanie, aby po jeho smrti zámok slúžil verejnosti ako múzeum.

Bojnický zámok sa páčil všetkým mojim priateľom zo zahraničia, ktorí tam so mnou kedy boli. Na fotografií napríklad Evija z Lotyšska.
Interiér Bojnického zámku.
Vedeli ste, že pod Bojnickým zámkom je aj takáto jaskyňa s jazierkom?
Zaujímavé príbehy a legendy k hradom a zámkom jednoducho patria. Dozviete sa aj o tomto mníchovi?
Len niekoľko metrov od zámku sa nachádza takýto fotogenický Bojnický dvor.
Ak budete mať trochu šťastia, možno aj vás takto preskúma takáto sova od miestnych sokoliarov Aquila.

Viete inak aký je rozdiel medzi hradom a zámkom? Jednoducho účel hradu bolo hlavne chrániť, ako obranná pevnosť. Zámky boli viac zamerané na luxusnejšie bývanie. Môžeme taktiež povedať, že vekovo zvyknú bývať mladšie než hrady. 🙂

Hrad s príbehom ako z Holywoodu

Ďalším priam legendárnym hradom vďaka jeho príbehu tu je Čachtický hrad. Taktiež mal zaujímavých panovníkov, vrátane Matúša Čáka Trenčianského, ktorému tu na prelome 13. a 14. storočia patrilo jednoducho úplne všetko! No najznámejším majiteľom, teda majiteľkou, je bez pochýb Alžbeta Bátoriová alebo „Eržébet Bathory.“ Legenda a príbeh, aký myslím môžu závidieť aj holywoodsky scenáristi. Niekedy si hovorím, keby iná krajina mala takéto miesto s takýmto príbehom… ako by sa vedela predať. Pravdou ale je, že Čachtický hrad patrí medzi zrúcaniny, čiže príliš veľa tam toho čo ukazovať už nie je, no aj to čo ešte ostalo a hlavne samotný príbeh takzvanej krvavej grófky, ktorý sa viaže k tomuto miestu, tu stoja za pozretie.

Nová Bathory??? 😀

Predstavovať príbeh Alžbety Bátoriovej je asi zbytočné a pozná ho u nás hádam každý, ale v skratke: krvavá grófka, ktorá mučila a zabíjala mladé dievčatá, a kúpala sa v ich krvi, aby bola mladšia. Námet na horor, aký by nedal ani Hitchcock.

Pár vecí na hrade aj vzbudzuje hororovú atmosféru. Necháte sa aj vy zavrieť do železnej pani? 😀 Vo vnútri sú ostne, vďaka ktorým obeť postupne vykrvácala…

No či tu grófka naozaj mučila a robila takéto zverstvá, aby sme boli trochu objektívny, nie je vôbec jasné. Ďalšou variantou je napríklad aj to, že to iní páni na ňu narafičili, všetky tie telá, svedkov (tých nepotrebných zas naopak odstránili)… aby Batoričku odstavili a získali jej bohatstvo. Tak, ako to bolo znázornené napríklad aj v Jakubiskovom filme Bathory. „Teraz už ťažko povedať, ako to tu naozaj bolo,“ reaguje na moju zvedavosť zamestnankyňa hradu. Pravdou ale je, že Alžbeta Bátoriová bola za tieto skutky, či už právom alebo neprávom, odsúdená a zavretá na svojom hrade. Pochovaná by mala byť v neďalekom kostolíku v Čachticiach.

Nedobytný pred Trenčínom

A dáme si ešte aspoň jeden hrad z tohto kraja – Beckovský hrad, alebo hrad Beckov. Nedobytne vyzerajúci hradík na vysokom brale poznajú asi mnohí, najmä aj vďaka tomu, že ho je vidieť i z vlaku či z diaľnice, keď idete od Trenčína smerom na Bratislavu alebo opačne.

Hrad bol vo svojej minulosti aj doslova prerobený na tento účel, aby bol čo možno najviac nedobytný a aby ste sa doň nedokázali dostať. Dôvodom bolo čoraz viac hroziace nebezpečenstvo tureckých/osmanských útokov z juhu. Hrad nájazdníci z Orientu dobiť skutočne nedokázali, no podľa záznamov ich vyčíňaniu neušlo mestečko pod hradom, ktoré vypálili. Čiže až tu pod Beckovom vyčíňali vojaci ďalekého Turecka.

Od mala mám tento hrad spojený s jedným miestnym príbehom, ktorý mi ešte ako decku rozprávali príbuzní. Je o bežnom mužovi, ktorý zabil pánovi tohto hradu psa, bo vraj napadol jeho syna. Pán ho potom za trest nechal z vysokého brala zhodiť. Na stránke hradu sa píše trochu iný príbeh, o žobrákovi, ktorý prišiel žobrať, napadol ho pánov pes, žobrák naň vytiahol palicu a pán hradu – Ctibor, ho za to zhodil zo skaly. Napokon z nej podľa príbehu spadol aj samotný Ctibor. Neviem či skutočne niekto odtiaľto padal, ale na tú dosť temnú dobu stredoveku to teda nie je nereálny príbeh. Čo ale môžem povedať, že nejeden majiteľ tohto hradu, ako sa hovorí, vymrel po meči, no o tom vám už možno viac porozprávajú na samotnom hrade.

Pod vysokým bralom hradu, vďaka ktorému bolo hrad ťažko dobiť a z ktorého mali byť podľa miestnych príbehov zhadzovaní ľudia.

Inak počul som, že priamo na hrade sa občas konajú zaujímavé akcie a podujatia, vrátane dobrých párty. Taká párty na stredovekom hrade znie celkom zaujímavo. 😀

A to rozhodne nie je o tunajších hradoch všetko

Aj keď kraj mám zafixovaný ako kraj pekných a zaujímavých hradov Slovenska, sám som naozaj prekvapený, koľko ich tam ešte okrem tých vyššie spomínaných je… hrad Lednica, Vršatec, Považský hrad, Tematín a ďalší. Pekné miesta s dávkou našej histórie a so zaujímavými príbehmi, povesťami Slovenska.

Ešte viac takýchto miest Trenčianskeho kraja, i s tipmi na ubytovanie či jedlo, môžete ľahko nájsť aj na stránke www.trencinregion.sk.

Stredoveký, románsky kostol v Haluziciach.

Nie len hrady! Zážitky od oblakov až pod zem (doslovne)

Samozrejme, hrady nie sú to jediné, čo tento kraj vie návštevníkovi ukazovať. Zoberme si len také Bojnice a blízke okolie. Len pár metrov od hradu je tá najstaršia ZOO na Slovensku či nad samotným a pripomínam kúpeľným mestom chodník nad korunami stromov Čajka.

ZOO Bojnice
Chodník Čajka nad Bojnicami.
Už len kúsok…
Výhľad na Bojnice a Prievidzu.

No novo-postavený chodník nad stromami nie je tou jedinou možnosťou, ako si pozrieť celé Bojnice i kraj z hora. Len pár metrov od mesta Bojníc, za horným tokom rieky Nitra (preto sa tento región nazýva Hornonitriansky alebo Horná Nitra), leží ďalšie mesto – Prievidza. A verte mi, nie je to až taká diera, ako sa o nej spieva v jednej pesničke. 😀 Úprimne som ostal prekvapený. Prievidza sa môže pochváliť svojim aeroklubom s letiskom. Okrem toho, že tam také malé lietadla lietajú, sa tam aj vyrábajú a putujú odtiaľto do celého sveta (pozrieť takú výrobu lietadiel je tiež celkom zaujímavé).

Vo výrobni lietadiel Aeroklubu Prievidza.

Jednoducho si tu môžete dohodnúť let, minúta stojí 3€, a preletieť sa ponad Bojnickým zámkom a týmto zaujímavým krajom Slovenska v malom lietadle. Môžem povedať, že zážitok naozaj dobrý! 🙂

„Pripravený?“
Pohľad z kokpitu.
Aeroklub Prievidza a Bojnický zámok
Bojnický zámok z výšky.

Ak by ste mali záujem, stránku tohto leteckého klubu i s kontaktmi nájdete tu www.aeroklub-prievidza.sk.

A keďže sme sa už túlali aj po kraji aj doslova ponad tento kraj, čo tak ísť pod neho. Dovolím si povedať, že toto bol jeden z najlepších zážitkov, na aké som sa tu dal v poslednej dobe nahovoriť. Mňa asi nie je problém na niečo nahovoriť. Neďaleko Čachtíc neleží len hrad, ale i takzvaná a myslím že Slovákom nie úplne známa Čachtická jaskyňa. Toto je ale trochu akčnejší typ objavovania jaskyne, pri ktorom sa zamažete. Miestni jaskyniari nám na to dali obleky a čižmy, našťastie.

Prípravy.
Pat a Mat jaskyniarskeho sveta.
Naša jaskyniarska výprava.
A išli sme sa tak doslova plaziť popod zem ako nejakí krtkovia…

Prišli sme až k akémusi jazierku, o ktorom by ste ani nepovedali, že pod tým lesom tam hore môže niečo takéto byť… objavovanie nového sveta.

 

Akčné, zábavné, zaujímavé a pre mnohých určite niečo nové. Ak by ste chceli kontakt na jaskyniarov stačí napísať alebo sa obrátiť i na www.trencinregion.sk. Tento kraj si vás vie skrátka získať, či vás pošle do oblakov, na zem alebo kdesi do diery! 🙂

Text a fotografie:

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *