Utiekol k nám pred vojnou a Slovensko považuje za svoj domov. V zahraničí už našiel prácu desiatkam Slovákov a rozbieha vlastné podnikanie. Porozprávali sme nie len o jeho živote, ale hlavne o jeho náboženstve, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi Slovákov akoby ani nezaujímalo, no dnes mnohých desí.
Po dlhom uvážení ma poprosil, či by jeho meno mohlo ostať nezverejnené, aby i s rodinou predišiel nepríjemnostiam, ktoré mu v dnešnej modernej spoločnosti hrozia. Túto prosbu rešpektujem, no rozhovor považujem za dosť zaujímavý na to, aby bol publikovaný i bez zverejnenia tohto mena.
Začnime od začiatku vašej cesty na Slovensko, odkiaľ ste a prečo ste odtiaľ odišli?
Pochádzam z bývalej Juhoslávie. V roku 1990 som narukoval do federálnej juhoslovanskej armády, ešte to bol jeden štát. 21. júna 1991 som skončil a o 5 dní Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili samostatnosť, čo bol automaticky začiatok vojny – najprv v spomínanom Slovinsku a Chorvátsku, potom i v Bosne, v Kosove a v Macedónsku. Hrozilo, že ma povolajú naspäť do armády, tak som odišiel na Slovensko.
Viem, bude to hlúpa otázka, ale prečo ste odmietli bojovať?
Bol som vojakom federálnej armády, v ktorej slúžili vojaci všetkých národnosti, žijúcich v Juhoslávii. Nechcel som sa zúčastniť niečoho nezmyselného. Za koho som mal bojovať? Proti komu? Kto vlastne a čo získal tou vojnou? Akurát to prineslo množstvo mŕtvych, vyše 200 tisíc mŕtvych iba v Bosne, prineslo to Vukovar a Srebrenicu, kde sa ukázalo, čoho je schopný človek človeku urobiť, iba pre to, že je v niečom iný. Bol som vychovaný vo viere v dobro a nechcel som sa zúčastniť niečoho takého, kde sa navzájom zabíjajú ľudia, ktorí pár dní predtým žili vedľa seba.
A prečo práve Slovensko?
Dôvod nebol nijako špeciálny. Bol som muzikant a chvíľu som žil vo Viedni, kde som hrával s kapelou. Keď som skončil, tak som prišiel na návštevu Bratislavy a zapáčilo sa mi tu. A ostal som tu už v podstate do dnes. Pekne prostredie, príroda a hlavne dobrí ľudia.
Aké boli začiatky v novej krajine?
Celkom hladké, kedže som rečovú bariéru moc nepociťoval. Slovenský jazyk je tiež slovanský, tak ako srbsky či chorvátsky. Obyčajný Slovák je milý a ustretový. Osobne som nikdy nepocítil, že sem nepatrím. Slovensko vnímam ako svoj druhý domov.
Čo teraz robíte?
Momentálne pracujem vo Švajčiarsku, kde hľadám prácu Slovákom. A teraz sa ešte snažím niečo rozbehnúť v podnikaní v stavebníctve.
Spomínali ste, že vaše začiatky na Slovensku boli hladké, ľudia ústretoví a nikdy ste nepocítili, že tu nepatríte. No nálady po utečeneckej kríze a niekoľkých teroristických útokoch v Európe myslím výrazne zmenili pohľad Slovákov na ľudí vášho vierovyznania. Myslíte, že by ste tu mali také ľahké začiatky i dnes?
Moje náboženstvo tu vtedy určite nebolo žiadnym strašiakom, a nie len na Slovensku, ale i vo svete. Skutočne som nikdy nepocítil, že tu nepatrím a že niekomu robí problém to, že som moslim. Nikdy som sa tým netajil a nikomu to nikdy nevadilo. Poznám Slovensko a slovenskú náturu. Nemal by som sa tu problém usadiť ani dnes, aj keď tu panuje taká nálada voči moslimom až hrôza, čo je naozaj smutné.
To, čo si mnoho ľudí s islamom automaticky spája, najmä teraz, je terorizmus, zabíjanie neveriacich. Ako to vôbec v rámci svojho náboženstva vnímate vy i iní moslimovia z vášho okolia?
To, čo sa dnes deje, si myslím, že s pravou vierou nemá nič spoločné.
V samotnom Koráne sa píše, tým sa často argumentuje: „Zabite ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali... lebo taká je odmena neveriacich.“
Toto sú verše, ktoré boli zjavené pred dobitím Mekky. Treba povedať, že v týchto veršoch sa hovorí o polyteistoch z Mekky. Teda tých, ktorí veria vo viacerých bohov. ,,Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete,'' lebo oni moslimov vtedy zabíjali. ,,Vyžente ich z miest odkiaľ oni vyhnali vás,“ lebo Mohamed bol predsa nimi predtým vyhnaný z Mekky, aj s ostatnými moslimami.
Proste určite nevidím v tomto verši žiadnu výzvu k vraždeniu kresťanov či Židov a ani všeobecne kedže ten verš má aj pokračovanie, podľa ktorého sa Mohamed zachoval. „Ale keď prestanú bojovať, prestante aj vy, lebo Alah je milosrdný.“ Mohamed došiel pred Mekkou a utáboril sa s 10 000 vojakmi v kopcoch okolo mesta. Nechcel prelievať krv a prikázal všetkým, aby si každý z ľudí založil oheň. Keď to videli vládcovia Mekky, tak sa vzdali bez boja a Mohamed všetkým odpustil.
Problém je ten, že sa na komentovanie Koránu da hocikto a nemá ani šajnu o tom. „Expert," ktorý vytrhne z kontextu pár slov a snaží sa urobiť z islamu to, čo nie je. Pritom by stačilo prečítať to, čo sa píše pred a po týchto slovách a pochopí to sám. Prípadne, sa spýtať moslima. No a nehovoriac o ľuďoch, ktorí to tak robia zámerne.
Čiže niečo, čo by podporovalo terorizmus, podľa vás v Koráne nie je?
Mohamed zakázal zabiť deti, starcov a ženy, a tiež ľudí, ktorí sa nezúčastňujú v bitkách. Taktiež zakázal zabiť nepriateľa, ktorý uteká z bojiska a prikázal zaobchádzať so zajatcami s ohľadom. Korešponduje to nejako s terorizmom?
Kto zabije nevinného človeka, u Boha spáchal tak veľký hriech, ako by zavraždil celé ľudstvo. A kto zachráni jedného človeka, urobil taký veľký skutok, ako by zachránil celé ľudstvo. Toto sú verše z Koránu.
Ešte sa vrátim k tomu veršu o neveriacich. Hovoríte, že ten verš, nie len že je vytrhnutý z kontextu, ale sa vôbec ani netýka kresťanov a Židov. Mnoho ľudí si ale myslí, že i kresťania sú v očiach moslimov neveriacimi. Ako to teda je?
V celom Koráne sa o kresťanoch a Židoch nikde nehovori ako o neveriacich, ale naopak. Hovorí sa im ,,ľudia knihy,“ teda ľudia, ktorým bolo zoslané zjavenie, Mojžiš – Starý zákon a Ježiš – Nový zákon.
Čo sa napríklad Ježiša týka, patrí i v islame medzi najväčších prorokov, spolu s Noem, Abrahamom, Mojžišom a na koniec s Mohamedom. Dokonca, Ježiš je v Koráne spomenutý podstatne viackrát ako Mohamed.
Postavenie žien je taktiež často diskutovaná téma v rámci islamu. Ako to teda je? Má muž právo udrieť ženu, ak bola napríklad neposlušná?
Čo sa týka postavenia ženy v islame, poviem to takto, žena je druhou polovicou bitia, druhou stranou tej istej medaily. Pokiaľ si aj muž svojimi schopnosťami dokáže podmaniť vesmír, tak žena je tá, ktorá toho muža vychovala a vychováva. Nad ženou sa v žiadnom prípade nesmie používať násilie a brutalita. Samozrejme, aj medzi nami sú čierne ovce a nie vždy sa každý správa tak, ako má. Sú v tom aj všelijaké národné zvyky, ktoré ľudia pripisuju islamu, ale v skutočnosti to islamské nieje.
Ale trebárs aj na Slovensku je domáce násilie na dennom poriadku. Je v poriadku za činy pár zdegenerovaných jednotlivcov obviňovať kresťanstvo?
Saudská Arábia, krajina, kde sa ešte bičuje, kameňuje, kostoly sú zakázané, ženy nesmú ani šoférovať auto. Aký je na toto váš názor?
Saudská Arábia je islamskou krajinou a v podstate tam aj islam začal. Tam sa nachádzajú dve najposvätnejšie mesta pre moslimov, Mekka a Medina. To ale neznamená, že všetko, čo sa tam deje, musí byť správne. Pre moslimov je návod Korán a vzor Mohamed, nie Saudská Arábia.
Mnohí kritici vyčítajú Mohamedovmu životu viacero vecí, napríklad, že prepadával, okrádal karavany, známy je aj prípad židovského kmeňa Banú Kurajzá, keď bolo zavraždených množstvo ľudí z tohto kmeňa. Ako sa na tieto konkrétne udalosti pozerajú moslimovia?
Povedzme, že tí kritici nemajú šajnu o čom rozprávajú. Ak sa bavíme o bitke na Bedru, tak to bola karavana, ktorá prevážala predovšetkým veci, ktoré boli skonfiškované moslimom v Mekke. Tým moslimom, ktorých týrali, zabíjali a donútili ich emigrovať. Iba si zobrali časť toho, čo im bolo vzaté. Počas tej bitky bolo zajatých veľa nevercov a k ním sa Mohamed správal vzorne. Prikázal, aby im dávali jesť to, čo sami jedli a všetkych časom oslobodil.
Mohamed mal s kmeňom Benu Kurejdha zmluvu, no počas bitky známej ako Hendek tento kmeň porušil dohodu a zradil. Netreba vytrhávať veci z kontextu, ale preštudovať okolo týchto udalostí fakty. Mohamed nikdy žiadnu zmluvu ani dohodu neporušil, ale naopak, druhá strana to zopárkrát spravila. Jedná sa o to, že ako dôsledok tej zrady kmeňa Mohamed čelil z jednej strany trojnásobnej presile a z druhej strany, za chrbtom, mal kmeň Benu Kurejdha.
V Koráne sa píše: „Ó, veriaci, nemaj za priateľov Židov ani kresťanov, lebo oni sú priateľmi medzi sebou. A ak si niekto z vás ich vezme za priateľov, potom je ako jeden z nich." Znamená to teda, že ak chcete dodržovať Korán, byť dobrý moslim, priateliť sa nesmieme?
Toto je presne príkladom toho, keď sa do komentovania pustí kde kto. Každý verš z Koránu má presnú príčinu a čas zjavenia. Tento verš práve že vôbec neznamená, že sa nemáme priateliť so Židmi a kresťanm, naopak, len to priateľstvo nesmie prerásť do takej podoby alebo úrovne, keď bude na škodu. Tento verš bol totiž zjavený tesne pred bitkou známou ako bitka pri Uhudu, keď niekoľko ľudí, ktorí mali priateľské vzťahy s kresťanmi či Židmi, im v rámci priateľstva podávali informácie.
Nejaký odkaz na záver?
Pozdravujem všetkých čítateľov islamským pozdravom „assalamu alaykum,“ v preklade ,,mier s vami.“
František Fefe Kekely