Gastronómia je súčasťou cestovania i spoznávania kraja. Celý svet som ešte zďaleka neprešiel, zhruba cez 60 krajín, a teda postupne sa môže (a pravdepodobne viac či menej bude) tento rebríček zmeniť. Skôr než na odfajkávanie všetkých krajín Zeme sa zameriam na isté regióny a občas prihodím niečo nové. Ktoré regióny zo sveta to sú, na to myslím prídete aj z toho zoznamu. 🙂 Hneď v prvej trojke mám zástupcu z Európy, Ázie i Afriky. Možno niektorí môj výber úplne nepochopia, ale 100 ľudí – 100 chutí. 🙂 Ide o môj zoznam toho najchutnejšieho, čo som naprieč tými zhruba 60 krajinami ochutnal a odvtedy v danej krajine nikdy nevynechám:
1. Käsespätzle
Verím, že číslo jedna mnohých prekvapí, ale pre mňa je to proste jednotka. 😀 Milujem halušky a syr, čiže toto jedlo je priam stvorená kombinácia pre mňa. Pre tých, ktorí käsespätzle nepoznajú, ide o múčne halušky (voda, múka, vajcia) s horským, roztopeným syrom, posypané ešte chrumkavou, vysmažanou cibuľkou. Ide o rakúske jedlo, typické najmä pre hornaté oblasti Tirolska, no môžete sa s nimi stretnúť aj v iných končinách Álp, napríklad vo Švajčiarsku.
Úplne prvýkrát som sa s nimi zoznámil vďaka Slovenke, ktorá ich aj dnes varí na horskej chate Grüne Wand Hütte v spomínanom Tirolsku. No najčastejšie, vždy, keď tam som, si ich dávam v centre Innsbrucku, ktorý cez leto sprevádzam. V centre mesta nájdete pri habsburskej rezidencii Hofburg štýlovú reštauráciu Stiftskeller. Tam si môžete sadnúť v bývalej rytierskej sieni, objednať chutné käsespätzle a k tomu Weissbier... proste čistý gastro-orgazmus, ktorý si u mňa zaslúži byť na čele tohto zoznamu.
2. Steaky z južnej Afriky
Nebol som steakový typ, kým som neprišiel do južnej Afriky. Oni ich teda vedia robiť! Hovorí sa, že tie najlepšie steaky robia v Argentíne, no tí, čo boli v Argentíne aj v južnej Afrike sa zhodujú, že sú si viac než len vyrovnaným súperom, dokonca, podľa niektorých vedie práve Afrika.
Mohol by som aj odprisahať, že ak budem niekedy najbližšie pristávať na letisku v Joburgu (Johannesburg), tak ani nevyjdem z letiska a rovno si to najskôr namierim do miestneho steakového reťazca Spur. No ten najlepší hovädzí steak vôbec mi tam poradil už zosnulý kolega (R.I.P.) Martin Hrnko – nájdete ho v hlavnom meste Juhoafrickej rep. v Pretórii, v reštaurácii Crawdaddy's. 🙂
Okrem hovädziny sa môžete po Afrike ľahko stretnúť aj so steakmi z iných, typických afrických zvierat, ako napríklad steaky z impaly, kudu antilopy, antilopy losiej, ale i zo žirafy, zebry... a tým mojim najobľúbenejším z nich je steak z krokodíla. 🙂 Miestne steaky sa jednoducho stali jedným z hlavných dôvodov, prečo tak milujem južnú Afriku!
3. Šavarma
Kuchyňa Blízkeho východu prevrátila môj obľúbený jedálniček na ruby, ako sa to nepodarilo žiadnej inej! Na tomto zozname bude nepochybne viacero jedál z tohto zaujímavého regiónu... na ktoré keby sa ma pred pár rokmi pýtate, tak s určitosťou odpoviem nie, toto sa na zoznam mojich najobľúbenejších jedál určite nedostane! Stalo sa. No k tomu neskôr. 🙂
Jednou z výnimiek, ktorú by som uveril aj predtým, že môže patriť medzi top 😀 je takzvaná šavarma. Ide v podstate o grilované mäso, predtým ešte marinované/uložené v zmesi korenia, ktoré sa podáva buď klasicky na tanieri, na palici alebo v typickom miestnom pita chlebe. Môže to byť kuracie, hovädzie, teľacie či jahňacie mäso. S bravčovinou sa na Blízkom východe moc nestretnete. 🙂
Za blízkych príbuzných šavarmy sa považuje turecký kebab či grécky gyros. Teda jedlá, ktoré, či sa nám to páči alebo nie, ovládli svet. A to, ako pri talianskej pizzy či hamburgeroch proste nie je náhoda... len ťažko sa im dá odolať. A čo sa týka šavarmy priamo v jej domovskom regióne, tak to platí dvojnásobne. 🙂
Ešte dodám, že naozaj chutné grilované a v tomto prípade jahňacie mäso dokážu aj napríklad v Maroku, o čom som sa neraz presvedčil v malom mestečku Moulay Idriss. Maroko mám pochodené asi ako žiadnu inú krajinu, no grilovaná jahňacina (zmiešaná s korením) v tomto posvätnom mestečku je stále pre mňa číslo jedna celého Maroka!
4. Fondue
Naspäť do Álp a ku syru, ktorý je pre toto pohorie základným prvkom snáď každého typického jedla. 😀 Čiže ak máte radi syr ako ja, budete milovať aj miestnu kuchyňu. Tým najznámejším, najtypickejším syrovým jedlom Álp je určite fondue – roztavený syr, v ktorom si pomocou špeciálnej, dlhej vidličky máčate chutné pečivo.
Syr sa zohrieva nad ohňom počas celej konzumácie a ide o takzvaný „sharing food,“ teda keď kotlík so syrom je uprostred stola a ostatní ho spoločne zdieľajú, komunikujú atď. Jedenie fondue by sa teda dalo považovať aj spoločenskú udalosť. Nemalo by ísť len o jeden druh roztaveného syra, ale mix. Niekto použije len dva druhy, niekto tri, štyri... teda každé fondue je iné.
Okrem klasického syrového fondue dnes už poznáme aj mäsové či čokoládové fondue, ale tie ja za pravé fondue neuznávam 😀 , takže naspäť k syrovému: Okrem toho, že môžu byť použité/pridané iné typy syra, sa dá ešte podľa dochutenia syrové fondue rozdeliť napríklad na hubové (teda že v roztavenom syre plávajú kúsky húb), paradajkové (nájdete tam kúsky paradojok), bylinkové... a rôzne iné.
Za najtypickejšiu krajinu, kde je fondue národným jedlom, sa považuje Švajčiarsko. No ak by som mal vybrať, kde som jedol zatiaľ najlepšie fondue, tak vo francúzskej (savojskej) časti Álp. Mimochodom, práve Savojci (alpská oblasť Francúzska) často tvrdia, že fondue je od nich. 😀 Ak raz budete v mestečku Annecy – prezývané i Benátky Álp – zavítajte do reštaurácie Ramoneur Savoyard a dajte si miestne hubové fondue s pivkom. Zatiaľ je stále u mňa číslo 1 medzi fondue. 🙂 A to som ich už teda zopár vyskúšal...
5. Humus a meze
Zo zasnežených Álp späť na Blízky východ, kde môžeme začať menovať jedlá, ktoré som nemusel, no Blízky východ kompletne zmenil môj názor. 😀 Pred hlavným jedlom je zvykom v tejto oblasti priniesť takzvané meze – mištičky rôznych šalátov a predjediel. Vždy v jednej z nich je aj humus – cícerová pasta.
Nikdy som nebol šalátový typ, šaláty som v podstate vôbec nejedával, a humus mi už zo samotného názvu prišiel nechutný. 😀 No stačilo pár dní na Blízkom východe a mojou najobľúbenejšou časťou jedla sú šaláty! 😀 Nie je proste šalát ako šalát, najmä ak ho viete správne nakombinovať a dochutiť. A to miestni teda naozaj vedia ako nikde, kde som doposiaľ bol!
A čo sa týka konkrétne humusu... na Blízkom východe trávim v poslednej dobe dosť času a naozaj neexistuje deň, kedy by som si ten miestny humus s miestnym pečivom nedal aspoň dvakrát za deň. 😀 Každý deň a s chuťou znova a znova! Akurát som sa z Blízkeho východu znovu vrátil, no už len pri písaní o tom to mám chuť otočiť naspäť...
6. Falafel
Veľmi podobný príbeh ako so šalátmi a humusom. 🙂 Pamätám si na prvý falafel, ktorý som v živote jedol – bolo to v Bratislave na Obchodnej. Kto nevie, tak ide o cícerové vyprážané guľky, už celkom bežne zohnatelné aj na Slovensku. Dosť som vtedy banoval, že som si od toho Turka (alebo kto bol) nekúpil radšej normálny kebab. 😀 Na falafel som po zlých skúsenostiach na Slovensku zanevrel, no potom prišiel Blízky východ.
Môj priateľ Tomáš ma zobral kúsok pod Damašskú bránu v starom Jeruzaleme za chlapíkom, ktorý vo svojom stánku nerobí nič len falafel. „Ok, skúsim ho,“ povedal som si. Odvtedy sa ešte nestalo, že by som bol v Jeruzaleme (ktorý taktiež sprevádzam) a nezašiel by som na tento falafel. A klientov, ktorých so sebou mávam, tam často beriem tiež a zdieľajú názor, že nie je falafel ako falafel. 🙂 S miesntym falafelistom (rád ho tak volám) 😀 som už ako kamarát a aj keď sa vrátim po mesiacoch, už z diaľky tam na mňa kýva. Je hlavnou príčinou toho, prečo som si toto neobľúbené jedlo takto obľúbil.
P.S. Môj priateľ Tomáš, ktorý ma k tomuto falafelu kedysi dotiahol, má taktiež stránku, kde sa zameriava na kuchyňu jednotlivých krajín/ miest. 🙂 Ak by ste si chceli pozrieť, taktiež tu nájdete niekoľko dobrôt: https://www.streetfoodhunters.com/.
7. Um Ali
Najlepšie dezerty a zákusky robila moja babka a mama – asi nie som jediný, kto to tvrdí. 🙂 A naozaj, mnoho dezertov som v hlave akoby porovnával s tými, čo robíme doma a tie akoby nemali konkurenciu. Zvyk je zvyk. No napokon sa našli silní, exotickí adepti, ktorých s chuťou neodmietam. 🙂
Tým úplne naj zahraničným dezertom, ktorý som si zamiloval, je um ali. Opäť ide o blízkovýchodnú záležitosť 🙂 , ktorá by mala byť pôvodom z Egypta, no mne osobne sa najviac spája s Jordánskym kráľovstvom.
Um ali trochu vyzerá a konzistenciou pripomína našu žemľovku. Aj v tomto prípade ide o mix pečiva, mlieka, ďalej kokosu, škorice, vždy akoby cítim aj vanilku, hoci tá sa v receptoch často nepíše, zopár pistácii a hrozienok... a spolu to vytvára naozaj chutnú hmotu, ktorej som úplne prepadol! V poslednej dobe som obmedzil sladké a naozaj sa mi to darilo 😀 , kým som zas neprišiel do Jordánska, kde často ponúkajú tento TOP dezert.
8. Kunefe
A dáme si ešte jeden zákusok, tentokrát sladko-slaný. 🙂 Ostaneme v regióne Blízkeho východu, no tento dezert sa dá nájsť aj v Turecku (pre niekoho tiež Blízky východ), na Balkáne či na Kaukaze. Mnohí hovoria, že je pôvodom z Palestíny a práve s týmto územím sa najviac spája i mne. Dalo by sa povedať, že ide o národný dezert Palestínčanov.
Kunefe je zaujímavý a pre nás netradičný zákusok, keďže ide o mix sladkého i slaného – a ja mám takéto mixy rád. 🙂 Slaný syr je pokrytý tenučkými rezencami (zvané kadaif, pozn.: ľahko zapamätateľné s Kaddáfim) a to je ešte poliaté sladkým sirupom. Na vrch sa nakoniec zvykne nasypať trochu pistácii.
9. Harira
Podľa mňa sú krajiny, ktoré polievky vedia a bežne konzumujú a tie, ktoré moc nie. Maroko mi nikdy neprišlo ako polievková krajina. Napriek tomu práve tu majú polievku, ktorá si ma skutočne získala.
Harira je cícerová polievka – to je jej základná zložka, do ktorej sa ešte pridávajú rajčiny, šošovica, cestoviny, miestne korenie a ešte ďalšie ingrediencie, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od regiónu.
Hovoríme o veľmi lacnom, akoby sedliackom, jedle, za ktoré zaplatíte max. pár desiatok centov. Napriek tomu je to pre mňa jedno z najlepších jedál, ktoré si v Maroku naozaj vždy doprajem. 😀 Marocké taginy (obľúbené, národné jedlo Maroka) si tentokrát môžete nechať. 🙂 Miestni k tejto polievke ešte zvyknúť zajedať niečo sladké ako napríklad datle, ale tie mám radšej oddelene až neskôr po jedle. 🙂
10. Jedlá nášho regiónu
Desiate miesto dám trochu zvláštne, bo zhrniem celý región – náš región. Keďže ide o oblasť, z ktorej pochádzam, dalo by sa to považovať za neobjektívne a nefér voči ostatným, ale tak to proste cítim. 🙂 Tu, v strednej Európe, mi naozaj chutí!
Hneď prvé miesto obsadili käsespätzle zo susedného Rakúska. Naše halušky sa tu neocitli len kvôli tomu, že som vyberal zo zahraničia. Vždy, keď sa vrátim z ciest, idem na našu kuchyňu! Tak bolo tomu aj predvčerom, keď som sa opäť vrátil z Blízkeho východu. Dnes som mal napríklad podlesníky (zemiakové placky) a tie by mohli byť na tomto zozname taktiež. A nie len samotné Slovensko, ale i okolie, ako české vepřo knedlo zelí s dobrým českým pivom, poľské pirogy, zapiekanky, maďarský guľáš... áno, môže to byť neobjektívne, ale kuchyňa strednej Európy má proste u mňa svoje neodstraniteľné miesto! 🙂
Ani netušíte, koľkokrát som si pri písaní tohto článku prehĺtal sliny. Potrebujem sa ísť teraz veľmi rýchlo najesť... Výber týchto najviac TOP jedál z mojich ciest celkom prekvapil i mňa. Až kým som ich nevypísal, neuvedomoval som si, koľko zástupcov tu bude mať Blízky východ. Prekvapením je aj to, že sa tu nepredralo nič z môjho obľúbeného Talianska, ktoré navštevujem pravidelne a ktorého kuchyňa je priam legendárna! Taktiež som očakával aspoň jedného echt účastníka z Balkánu, ktorý mi chutí, no skončil pod čiarou. Mám skúsenosti aj s jedlami zo vzdialenejších kútov Ázie, ktoré sú naozaj špecifické, dobré, no neoslovili ma až na toľko... možno im len potrebujem dať viac šancu. 🙂
Ešte existuje množstvo chutných jedál a každý zrejme bude mať svoj vlastný rebríček 🙂 , no dúfam, že vás oslovilo niečo aj z toho môjho a že keď budete na daných miestach, niečo z tohto výberu aj sami vyskúšate. 🙂
Text a fotografie:
František Fefe Kekely
Pridaj komentár
