Najväčší kresťanský chrám sveta, najzachovalejšia stavba z čias starovekej Rímskej ríše, ktorá sa doposiaľ používa, a vedeli ste, že súčasťou pápežského štátu bol dlhé storočia komplet celý Rím? To a ešte o mnoho viac sa dozviete pri spoločnej prechádzke bývalým hlavným mestom sveta.
V predchádzajúcej časti sme sa motali okolo slávneho rímskeho fóra (námestia), ktoré bolo centrom starovekého sveta. Kolosea, ktoré je i po 2000 rokoch divom sveta dnešného! A až na výnimku Oltára vlasti, sme sa venovali najmä príbehom i pamiatkám z časov mocnej Rímskej ríše, teda keď bolo toto mesto v podstate hlavným mestom sveta.
A v Rímskej ríši aj trochu začneme druhú časť pamiatok a príbehov slávneho & večného Ríma:
Panteón
Nepochybne jedna z najznámejších stavieb a pamiatok tohto mesta. Či už sa rozprávame o minulosti alebo súčasnosti tejto stavby, môžeme v skratke povedať, že ide o svätyňu, chrám.
Príbeh Panteónu začína už v časoch Rímskej ríše, ešte z čias pred Kristom, kedy ho začali stavať na počesť Julia Ceasara a cisára Augusta, o ktorých som dosť písal v prvej časti. Po dokončení bol však Panteón zasvätený trojici rímskych bohov: Jupiterovi (najvyšší boh), Marsovi (boh vojny) a Venuši (bohyňa krásy a lásky). No neskôr sa stal svätyňou všetkých rímskych bohov, čo hovorí aj jeho názov: pan = vše & theios = božský, teda všebožský.
V 1. storočí sa však chrám stal obeťou požiaru a druhý život mu v 2. storočí 🙂 nášho letopočtu vdýchol známy cisár Hadrián a staviteľ Apollodoros z Damasku. Možno ste niektorí počuli o takzvanom Hadriánovom vale, teda obrannom vale, ktorý dal tento cisár vybudovať pozdĺž rímskej hranice a ktorý ešte doposiaľ môžete vidieť na britských ostrovoch. To bola jeho filozofia – nerozširovať hranice už aj tak neľahko udržateľnej, obrovskej ríše, ale zabezpečiť tie, ktoré sú. Môžeme povedať, že patril medzi tých lepších, múdrejších panovníkov, ktorých Rím mal. Taktiež je známy ako cisár cestovateľ. Môžete sa o ňom dočítať, že nebola v rámci ríše provincia/oblasť, ktorú by osobne nenavštívil. Aj preto som sa už s jeho menom stretol aj vo vzdialenejších
končinách, mimo Európy 🙂 , napríklad v Jordánsku, kde doposiaľ v meste Jerash stojí Hadriánov oblúk, ktorý tam bol postavený na počesť jeho návštevy tohto mesta. Hadriána si ešte určite spomenieme, bo okrem znovuzrodenia Panteónu máme vďaka nemu v Ríme ešte jednu, veľmi známu stavbu. 🙂
No vráťme sa k Panteónu a k jeho príbehu. Rímsky chrám bol po požiari teda opäť na nohách. No rímski bohovia išli postupom časom do úzadia a od 4. storočia nastupuje éra kresťanstva – viera v jedného Boha. A už kresťanskí cisári nechávajú svätyňu bývalých rímskych bohov zatvoriť!
Tretíkrát sa Panteón preberá k životu, vracia k nejakému väčšiemu účelu, v rannom stredoveku, teda už po zániku Západorímskej ríše. Pápež Bonifác IV. z neho oficiálne robí kresťanský chrám a kresťanské omše tam môžete vidieť i dnes.
Kresťanský chrám, ktorý bol chrámom rímskych bohov a je považovaný za najzachovalejšiu staro-rímsku/antickú stavbu Ríma! No to nie je ešte všetko, čo sa Panteónu týka. Vo vnútri dnes nájdete aj hroby, okrem iných, slávneho, renesančného umelca Raffaela či Viktora Emanuela II. – prvého kráľa zjednoteného Talianska.
Piazza Navona
Len kúsok od Panteónu leží jedno z najznámejších a najväčších námestí Ríma – Piazza Navona, V antickom svete sa tu konali atletické i gladiátorske hry. No dnešnú tvár začalo získavať podstatne neskôr, najmä v 17. storočí, keď bol celý Rím i so značnou časťou Talianska súčasťou Pápežského štátu. Pápežovi Inocentovi X tak vďačíme za toto fotogenické a pekné námestie.
Fontána di Trevi
Inému pápežovi, konkrétne Klementovi XII, a samozrejme umeniu majstra sochára, zas môžeme poďakovať za najznámejšiu a najkrajšiu fontánu celého Ríma. Niektorí dokonca tvrdia, že v rámci celého sveta. Fontána di Trevi je naozaj krásna, sochami zdobená, fontána z 18. storočia. Keď na toto miesto pôjdete, zoberte si so sebou aj nejaké mince. Je zvykom tam nejakú hodiť, aby ste sa tu ešte raz vrátili. Každý deň tak turisti hodia do tej fontány okolo 3000€, ktoré sú potom použité na charitu, prípadne rekonštrukciu niektorých pamiatok.
Španielske schody
Miesto, ktoré mne zrovna úplne neučarovalo, ale taktiež patrí medzi najznámejšie a najvyhľadávanejšie lokality Ríma. A pre niekoho najromantickejšie. Dať si zmrzlinu na Španielskych schodoch, ako je tomu i vo filme Prázdniny v Ríme, je cieľom mnohých, ktorí do večného mesta prídu. 🙂 135 chodov, začínajúcich od Španielskeho námestia, sa stalo azda najobľúbenejším miestom na vysedávanie a chvíľu oddychu v meste. Niekedy si tam už ale ani nemáte kde sadnúť. 🙂 Najmä v piatok či v sobotu podvečer/večer.
Schody sú z 18. storočia a údajne tu vznikli na podnet francúzskeho veľvyslanca, ako oslava mieru medzi Francúzskom a Španielskom. A prečo je to zrovna „Španielske námestie“ i „Španielske schody?“ Už v časoch Pápežského štátu bolo na tomto námestí sídlo španielskeho zastupiteľstva, alebo ešte inak povedané – španielske cirkevné veľvyslanectvo. 🙂
Hneď pod schodmi je fontána v tvare lode, ktorá pripomína veľkú potopu na konci 16. storočia. Vysoká voda rieky Tiber vtedy na toto námestie priniesla i jednu rybársku loď. 🙂
Krivinálsky palác
Najväčší palác v rámci mesta, v ktorom sídli prezident Talianska. Krivinálsky palác je postavený na pahorku Qurinale, čo je jeden zo 7 legendárnych pahorkov Ríma, na ktorých toto mesto vzniklo. Postaviť ho dal pápež v 16. storočí ako svoju rezidenciu a využívali ju aj ďalší pápeži po ňom, kým Pápežský štát, ktorý mal vtedy v rukách celý Rím i značnú časť Talianska (nebol ako dnešný malý Vatikán), prestal existovať. Taliansko sa v 19. storočí zjednotilo do jednej krajiny pod jedného kráľa a získalo aj samotný Rím, a získalo aj samotný palác, ktorý odvtedy už slúžil talianskym kráľom. Až do zhruba polovice 20. storočia, kedy Taliansko prestalo byť kráľovstvom a stalo sa republikou. A odvtedy býva v paláci prezident. 🙂
Od paláca je už pekne vidno dnešný pápežský štát – Vatikán, konkrétne baziliku sv. Petra, ku ktorej sa ešte určite dostaneme. 🙂
Anjelský hrad
Teraz sa prvýkrát vyberieme i za rieku Tiber, ktorá pretína toto mesto. Prejdeme cez Anjelský most, zdobený sochami anjelov po oboch stranách až k Anjelskému hradu (z mosta viete urobiť zaujímavé snímky.)
Príbeh hradu Sant’Angelo, teda v preklade: Anjelského hradu, začína ešte v časoch Rímskej ríše už za spomínaného cisára Hadriána, ktorý napríklad vzkriesil Pantéon. A práve Anjelský hrad je tou druhou veľmi známou stavbou mesta, ktorú dal vybudovať. Pôvodne ako mauzóleum, teda miesto posledného odpočinku.
Neskôr využívali hrad niektorí pápeži aj ako svoju rezidenciu. V istom období stredoveku slúžila ako obranná pevnosť, súčasť opevnenia mesta. A taktiež si vyskúšala aj, aké je to byť žalárom. Dnes je z hradu múzeum, ktorým sa môžete prejsť až na jeho vrchol pod sochu anjela – odkiaľ je pekný výhľad na mesto.
Socha anjela ma zaujímavý príbeh, ktorý vlastne dal tomuto miestu názov: V rannom stredoveku tu vyčíňal mor. A tak pápež Gregor Veľký – známy pápež, spájaný s viacerými legendami, zorganizoval procesiu, ktorá mala pomôcť zbaviť sa smrtiacej choroby. Keď prechádzala popri Hadriánovom mauzóleu, na vrchole sa objavil archanjel Michael, ktorý zasúval do pošvy svoj meč, ako symbol konca epidémie. Preto Anjelský hrad a preto na jeho vrchole môžete i dnes vidieť archanjela Michaela, ako schováva svoj meč.
Ešte aspoň jednu zaujímavosť k Anjelskému hradu: Od stredoveku je prepojený chodbou s blízkym Vatikánom. Ide o vytvorenú únikovú cestu pre pápežov v prípade nebezpečenstva 🙂 , ktorá už bola aj použitá. Napríklad v 16. storočí, keď Svätá rímska ríša (veľmi jednoducho a laicky: Nemci) plienili Rím a pápež so svojou švajčiarskou gardou ušiel touto tajnou chodbou do Anjelského hradu.
Vatikán
A od Anjelského hradu sa presunieme len zopár stoviek metrov k poslednému miestu v rámci našej prechádzky večným mestom. Stále sme v Ríme, no ideme do druhého štátu, toho najmenšieho na svete – Vatikán:
Niekoľkokrát som tu spomenul Pápežský štát, ktorý existoval v stredoveku. Bol podstatne väčší (kus Talianska, vrátane celého Ríma). No v 19. storočí, keď sa Taliansko zjednocovalo ako jedna krajina, tento Pápežský štát bol taktiež pohltený, porazený a zanikol. Rím sa stal hlavným mestom zjednoteného Talianska. Situácia sa potom zmenila až v roku 1929 za vlády fašistického diktátora Mussoliniho. Fašistické Taliansko sa vtedy s pápežom Piom XI. dohodlo, v dejinách je táto dohoda známa ako lateránske zmluvy, že znova vznikne samostatný pápežský štát na čele s pápežom a pápež na oplátku formálne uznal Rím ako hlavné mesto Talianska a formálne sa tak vzdal nárokov na toto mesto i stratené oblasti Talianska. Vznikol malinký štát Vatikán.
Prejsť obvod tohto štátu zaberie pár minút, no pre návštevu by som odporúčal aspoň jeden celý deň! Ak vám ide len o pár foto a nezaujímate sa veľmi o veci, na ktoré zrovna pozeráte, ok, dá sa to samozrejme prebehnúť aj podstatne rýchlejšie. Ale jeden celý deň by ste tu mali čo robiť. A pre náročnejších, ktorí naopak chcú toho vidieť a vedieť naozaj veľa, tak ten deň asi stačiť nebude... Hneď v úvode som spomínal, že tento článok vystačí laikom, prípadne bude vašim odrazovým mostíkom. Napísať dva články o celom Ríme je trochu hriech, len kúsoček z toho, čo toto mesto skrýva. A to isté môžem povedať aj o Vatikáne... pár riadkov o ňom je ozaj hriech. Kto chce ísť do hĺbky, na to bude treba kníh či aspoň veľmi dobrého sprievodcu priamo na mieste. 🙂 Tu spomeniem aspoň trochu z toho najzákladnejšieho, čo sa tu dá v najmenšom štáte sveta vidieť a navštíviť.
Bazilika sv. Petra
Najväčšou a najznámejšou dominantou Vatikánu je bazilika sv. Petra. Môžeme povedať, že ide o najznámejší, najnavštevovanejší a bez pochýb jeden z najväčších kresťanských chrámov sveta! Pre niekoho je dokonca, čo sa veľkosti týka, stále svetovou number 1 a sám sa prikláňam k tomuto názoru. Pre iných je najväčším kresťanským chrámom bazilika Panny Márie Pokoja na Pobreží Slonoviny v Afrike (celkom nečakané miesto, však). Ak rátame aj exteriér, teda vonkajší areál, nádvoria atď. víťaza máme v Afrike. Ak rátame len interierovu časť, teda vnútro, čo je pod strechou 🙂 , a nie nádvoria, najväčším kresťanským chrámom sveta je práve bazilika sv. Petra!
Nesie meno prvého pápeža, teda prvého ježišovho nástupcu, ktorého si podľa Biblie Ježiš sám vybral – Petra (hoci jeho pôvodné meno bolo Šimon). „Ty si Peter (z gréckeho petros = skala) a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Apoštol Peter sa tak ujal čela prvých kresťanov. A jeho kroky viedli až do Ríma, hoci i tu existujú isté teórie (konšpirácie 😀 ), že to tak nebolo a v Ríme v skutočnosti nepôsobil, ale tradícia verí verzii s Rímom. 🙂 Potom za vlády neslávne známeho cisára Nera, 1. storočie, vypukol v Ríme veľký požiar. Nero zvalil vinu na kresťanov. Často sa hovorí, že požiar zapríčinil sám. Kresťania sa tak stali prenasledovaní a mučeníckou smrťou vraždení. Obeťou toho sa vtedy stal aj Peter. Ukrižovali ho dole hlavou, na jeho vlastnú žiadosť, bo sa necítil hodný umrieť presne rovnakou smrťou ako jeho Pán. Pozostatky sv. Petra by mali byť v bazilike pod oltárom. Okrem neho tu môžete nájsť hroby aj desiatok ďalších pápežov.
Neskôr, po Petrovej smrti, na tomto mieste vyrástol v kostol – ešte v starovekom svete. Ten sa postupom časom menil a zväčšoval. Stavba súčasného tvaru baziliky sv. Petra sa datuje do 16. storočia. A ruku k dielu v podobe sôch, obrazov či drevenej výzdoby podali aj svetoví umelci, ako napríklad slávny Michelangelo, ktorého si vo Vatikáne ešte určite spomenieme. 🙂
Bazilika sv. Petra je rozhodne jedným z tých miest, ktoré by ste v rámci Ríma nemali vynechať!
Vatikánske múzea
Jedna z najväčších historických a umeleckých zbierok sveta! Pre milovníkov histórie, ale i umenia sú vatikánske múzea neopísateľnou pokladnicou bohatstva! A zrejme jeden celý deň by sa dal stráviť iba tu.
Ide o komplex akoby viacerých múzeí, ktoré postupne zhromažďovali a vytvárali jednotliví pápeži. Vatikánske múzea si tak môžeme rozdeliť ešte na menšie časti: Kresťanské, Egyptské, Etruské, Grécko-rímske... a viacero ďalších. A ich súčasťou je napríklad aj známa
Sixtínska kaplnka
Veľkolepý umelecký skvost, ktorému vdýchol život slávny Michelangelo i ďalší vtedajší umelci. Neviete, kde a na čo skôr tu upriamiť svoj pohľad. Príde mi to ako jednoliata veľká nádherná galéria, ktorú ani nestíhate vo svojom procesore spracovať.
Ide o azda najznámejšiu časť celých Vatikánskych múzeí a to najkrajšie, čo som v rámci umenia kedy v živote videl. Aj umelecký barbar ako ja tu úprimne žasne.
Kaplnka nesie názov po pápežovi Sixtovi IX., ktorý ju dal v 15. storočí stavať.
Ak zomrie nejaký pápež, práve z tejto farebnej, krásnej kaplnky sa stáva takzvaná konkláve – teda uzamknutá miestnosť, v ktorej prebieha voľba nového pápeža.
Fotografie a text
František Fefe Kekely