TOP 10 miest Balkánu – azúrové vody a prekrásne veľhory, kde budeš sám

Balkán – obzvlášť západný Balkán, o ktorom bude reč – je určite najzaujímavejším regiónom Európy!

Za týmto vyjadrením si bez pochýb stojím. Kde inde v Európe nám rôzne národy i náboženstvá namiešali takýto pestrý guľáš.

Kde sa v jednej uličke cítite ako u nejakej južanskej verzii Slovákov, popíjate miestnu rakiju, a hneď vo vedľajšej si pripadáte ako na exotickom vzdialenom oriente.

V jednom meste obdivujete hradby a stavby starých Benátčanov, v iných štvrte vybudované Osmanmi s ich typickými mešitami a minaretmi. Do toho sem tam zakopnete o pamiatky starovekých Rimanov a Grékov. A občas sú tu veci až tak domotané, že ťažko sa v nich vyznať, snažia si ich privlastniť viacerí.

František Fefe Kekely nad jazerom Ohrid v Severnom Macedónsku

No Balkán, ktorý ani z ďaleka nie je len Chorvátsko, kam väčšina ľudí chodí, je nielen megazaujímavý, ale má aj neuveriteľne krásne miesta – rieky a jazerá s tyrkysovými farbami, hlboké kaňony, aké som v Európe doposiaľ nevidel, a veľhory, ktoré právom napríklad prirovnávajú k alpským Dolomitom, akurát že tu máš problém stretnúť turistov.

Tento kút Európy navštevujem pravidelne a stále sa ho neviem nabažiť, po každej návšteve sa mi zdá, že je tu toho ešte mnoho, mnoho, čo sa tu dá objavovať a zisťovať.

Po mojich x návštevách som sa rozhodol prezradiť vám 10 konkrétnych miest, ktoré by ste tu mali navštíviť a ktoré by som označil za „TOP 10 Balkánu.“

Mrzí ma, koľko úžasných a zaujímavých miest tu nemôžem spomenúť.

Slováci na potulkách Balkánom

1. Jazero Komani – jedna z najkrajších plavieb Európy

Krajina so zlou povesťou. Tak v skratke by sa dalo opísať Albánsko. Možno aj práve preto stále patrí medzi nepoznané a málo navštevované krajiny Európy.

Na úvod môžem povedať, že počas mojich x návštev tejto krajiny – sám, s partnerkou, s priateľmi či klientmi – som tam nezažil a neriešil žiadny problém, že by sa niekomu niečo stalo alebo že by niekoho okradli.

Jedno z najkrajších miest celého Balkánu leží práve tu. Dokonca aj tie najkrajšie horské scenérie sa skrývajú na pohraničí tejto krajiny.

Albánsko ma prekvapovalo už od mojej prvej návštevy pred niekoľkými rokmi, keď sme si s partiou napríklad nemohli nevšimnúť množstvo kostolov, ktoré sme po krajine (najmä na severe) videli, dokonca jeden nový, veľký priamo v centre hlavného mesta Tirana.

Dovtedy sme si mysleli, že Albánci sú moslimovia, no teraz už vieme, že možno tak polovica, druhú takmer polovicu tvoria kresťania, respektíve ateisti. Ako sme ešte zistili, ide oficiálne o prvú ateistickú krajinu sveta – teda náboženstvo nezasahuje do riadenia krajiny.

Aj o tom je cesta po Balkáne, búra naše predstavy, ktoré máme.

Ospravedlňujem sa za odbočku, späť ku krásnym miestam.

Toto miesto ma v Albánsku dostalo najviac a dal by som ho aj na medailové pozície v rámci Balkánu. Je ním jazero Komani na severe krajiny, ktoré so svojimi zátokami pomedzi hory ponúka nezabudnuteľnú plavbu s dych berúcimi pohľadmi.

Kúpanie sa v tiesňavách jazera, v prekrásnej prírode severného Albánska

Mnohí zastávajú názor, že ide o jednu z najkrajších plavieb Európy a možno i sveta, ktorú prirovnávajú napríklad k plavbe pomedzi nórske fjordy či vďaka typu miestnych lodiek k plaveniu sa niekde v ďalekom exotickom Thajsku.

Plavba po jazere Komani je nezabudnuteľným zážitkom

2. Tara – druhý najhlbší kaňon sveta a rafting na azúrovej vode

Na vode ešte ostaneme, len prejdeme na o čosi rýchlejšiu a akčnejšiu. Neboj, nejde o žiadnu veľkú divočinu, zvládol som to aj s babičkami, skôr ide o príjemný relax s trochou športu.

Na hraniciach Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny preteká v nádhernom horskom prostredí národného parku Durmitor rieka Tara.

Tej sa tu podaril vytvoriť kaňon, ktorý dostal rovnaký názov – Tara, a ktorý je vďaka svojej hĺbke miestami až 1,3 km po americkom Grand Canyone druhým najhlbším kaňonom sveta!

Až azúrovo sfarbená, čistá voda s príležitostnými perejami, s horami a skalami nad hlavou, spravili z Tary vyhľadávané miesto pre rafting, ktorý v tebe zanechá silný zážitok.

Už len z cesty na toto miesto budeš podľa mňa očarený.

3. Durmitor – Dolomity Balkánu

Spomenúť môžeme aj samotný národný park Durmitor v Čiernej Hore, ktorý myslím právom prirovnávajú k alpským Dolomitom v Taliansku, akurát že tu stretnete oveľa menej turistov.

Len ty na vrcholoch hôr, s nádhernými výhľadmi na nedotknutú prírodu Durmitoru (súčasť pohoria Dináre – predĺžená ruka Álp na Balkáne). Jediné, čo ťa bude rušiť, je stádo kamzíkov – áno, žijú aj tu.

Odporúčam podhorské mestečko Žabljak, v ktorého okolí nájdeš hneď niekoľko zaujímavých trekov, od zdolania najvyššej hory parku po jednoduché prechádzky okolo horských ples.

Miest z Čiernej Hory bude na tomto zozname ešte niekoľko. Každý, kto sa vybral so mnou do vnútrozemia tejto krajiny súhlasil s názorom, že napriek svojej malej veľkosti ide o jednu z najkrajších krajín Európy!

Národný park Durmitor v Čiernej Hore

4. Prokletije – najvyššie hory Dinárov, vyššie ako Tatry a opäť bez turistov

Na hraniciach troch štátov – Čiernej Hory, Albánska a Kosova (pre Slovensko oficiálne súčasť Srbska) – sa rozprestiera ďalší národný park Balkánu, s názvom Prokletije.

Je v podstate jedno, do ktorej zo spomínaných krajín sa za týmito horami vyberieš, každý zo spomínaných štátov si akoby uchmatol nejaký pekný kúsok tohto horského kráľovstva.

Prokletije, najvyššia časť Dinárov (Balkánskych Álp)

Ide o najvyššiu časť balkánskeho pohoria Dináre, kde je pár vrchov ešte vyšších ako náš Gerlach (najvyššia hora Slovenska).

Za dva dni sme tu s priateľmi pred pár rokmi stretli len jednu dvojicu českých turistov a to až v úvodnom kempe, keď sme sa z našej túry vrátili.

Vieš si niečo také predstaviť napríklad v Tatrách?

P.S. Aj Komani z bodu číslo 1 je súčasťou národného parku Prokletije (albánskej časti), no určite si zaslúžilo samostatnú pozornosť.

5. Kaňon Morača

Ako sme sa presúvali medzi Prokletije a Durmitorom, prechádzali sme popri ďalšom kaňone Čiernej Hory – Morača, ktorý tu kúsok od hlavného mesta Podgorica vytvára rieka s rovnakým názvom.

Niekedy sa hovorí, že cieľ je samotná cesta, tak na Balkáne to platí veľakrát, že už len ten samotný presun z miesta A do miesta B je obrovským zážitkom, plný dych berúcich pohľadov.

Pri kaňone nájdeš aj starý ortodoxný kláštor s názvom Morača (s názvami si tu ťažkú hlavu nerobili) či ženu, ktorá tu na jednom odpočívadle každý rok predáva v drevenej vytrínke domácu rakiju (miestna pálenka) či domáce medy. Na Balkáne som ochutnal veľa rakije, no táto od nej mi chutí naozaj najviac a vždy sa tam zastavím!

6. Sarajevo – najlepšie a najbalkánskejšie mesto Balkánu

Či už sa opýtate zahraničného turistu, ktorý precestoval Balkán (ako ja), alebo domácich, všetci sa zhodujú, že najlepším a najviac „echt balkánskym“ mestom je Sarajevo!

Môže to znieť ako klišé, no atmosféru a dušu, akú cítiť z tohto mesta, len ťažko nájdeš inde.

Sarajevo – hlavné a najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny – je do istej miery symbolom celého regiónu, lebo rovnako ako na Balkáne, aj v tomto jednom meste sa striedajú a žijú vedľa seba viaceré balkánske národy i náboženstva, ktoré ešte nedávno medzi sebou bojovali.

Sarajevo bolo na tom pred zhruba 25 rokmi veľmi zle, žiadne európske mesto nebolo v novodobých dejinách tak dlho vojensky obliehané a obstreľované, ako Sarajevo – trvalo to až 3 a pol roka.

Diali sa tu zverstvá, zabíjali deti, ženy, starci, nebral sa ohľad na nikoho.

No dnes je to neuveriteľne živé mesto, kde v starej orientálnej časti stovky mladých sedia v uličkách a fajčia vodné fajky (šišu) a len o kúsok vedľa v modernejšom Sarajeve počuť hlasnú hudbu a vidieť mladých sa baviť a tancovať doslova uprostred cesty. Časy smrti tu vystriedal život.

Zastav sa tu pri moste cez rieku Miljačka, kde v roku 1914 spáchal mladý študent Gavrilo Princip úspešný atentát na rakúsko-uhorského princa Františka Ferdinanda, čo spustilo prvú svetovú vojnu a zmenilo dejiny. Môžeme len špekulovať, či by bez tejto historickej udalosti vôbec niekedy vzniklo Československo a neskôr Slovensko (bez tejto vojny by sa totiž Rakúsko-Uhorsko nerozpadlo a stále by sme boli jeho súčasťou).

Sarajevo má štýl, má život, má zaujímavé miesta, kde sa písali dejiny, ale aj smutné miesta nedávnych dejín, ktoré pripomínajú, čím si toto mesto a ľudia prešli, a ako výbušný dokáže multi-etnický a multi-náboženský Balkán byť.

Ak chceš pochopiť Balkán, navštív Sarajevo.

Sarajevo, kostoly vedľa mešít

7. Mostar – krásny a dostrieľaný symbol Balkánu

Ak by si chcel ísť po stopách ešte stále nedávnej balkánskej vojny, ktorá roztrhala Juhosláviu a vytvorila dnešné štáty Balkánu, nebol by problém spraviť ani takýto zoznam miest – Sarajevo či Srebrenica v Bosne a Hercegovine, Mitrovica v Kosove, Vukovar v Chorvátsku atď.

Jedným zo známych, zaujímavých a pekných miest, kde stále vidno roztrieľané budovy po ťažkých bojoch, je aj mestečko Mostar v Bosne a Hercegovine.

Známy je najmä vďaka svojmu starému, osmanskému mostu nad riekou Neretva, ktorý ale bohužiaľ taktiež padol za obeť vojny. Video, ako streľba z tanku ničí tento most, je dostupné aj na Youtube.

Na jednej strane rieky žili Bosniaci (slovansky hovoriaci moslimovia), na druhej Chorváti, a aby toho nebolo málo, do bojov v meste sa zapojila aj tretia bojujúca strana v tejto vojne – Srbi.

Bol to stret troch národov a troch náboženstiev, ktoré v tejto krajine žijú, bojovali proti sebe a dnes musia spolu opäť nejako vychádzať.

Presne ako most, ktorý najskôr symbolicky spájal národy z oboch brehov, potom bol zničený vojnou, no po nej opäť postavený na nohy, ako sa musela postaviť na nohy a nechať minulosť minulosťou aj celá táto krajina, v ktorej žijú ľudia, ktorí si hrôzy občianskej vojny ešte veľmi dobre pamätajú.

Mimochodom, cestu medzi Sarajevom a Mostarom by som vďaka tunajším scenériám taktiež označil za jeden z top zážitkov Balkánu!

Krajina cestou zo Sarajeva do Mostaru

8. Kravice – Plitvice Bosny a Hercegoviny

V Bosne a Hercegovien ešte chvíľu ostaňme – túto krajinu mám naozaj rád.

Určite mnohí poznajú Plitvické jazerá a vodopády v susednom Chorvátsku, kde sa natáčal slávny Winnetou.

Niečím podobným, len menším a o čosi menej známym – neďaleko Mostaru a známeho pútnického mestečka Medžugorie (kde sa zjavila Panna Mária) – sa môže pochváliť aj táto zaujímavá krajina.

Kravice sú v skutku nádherné a fotogenické vodopády, hneď pod ktorými je jazierko vhodné na kúpanie.

Kúpanie sa pod vodopádmi Kravice v Bosne a Hercegovine

Jedinou nevýhodou je, že sú čoraz populárnejšie a kým kedysi sa tu dalo okúpať aj zadarmo, dnes sa tu (už niekoľko rokov) vyberá vstupné, ktoré každým rokom narastá a narastá.

Taktiež sa mení aj prostredie, ktoré kedysi pripomínalo skutočný raj prírody, no dnes sa mení na akési kúpalisko so stánkami a bufetmi dookola. Fuj.

Je to asi jediné miesto, ktorým nie som si istý, či ho na tento zoznam ešte dať, len vďaka tomu, čo sa s ním za posledné roky deje. Zatiaľ sa tu ale ešte zubami nechtami drží.

9. „Malý Dubrovník“ a nádherný Kotorský záliv

Perlu Jadranu, ako prezývajú chorvátske mesto Dubrovník, pozná asi každý.

Či už vďaka svojej kráse, pripomínajúcej časy Benátčanov na Balkáne, alebo natáčaniu seriálu Hry o tróny, ktorý tu prilákal masy turistov z celého sveta. A preto ho ja moc nemusím, lebo je plný ľudí a vďaka vysokej návštevnosti si dovolil zdvihnúť ceny do ne-balkánskych, skôr švajčiarskych, rozmerov.

Neďaleko neho je pritom po Benátčanoch podobné, o čosi menšie mesto, no za to v krajšom prostredí a hlavne nával turistov je tam oveľa menší.

Len niekoľko minút autom od Dubrovníka a si v Čiernej Hore, a pri najväčšom zálive Jadranu – Kotorskom zálive, alebo Kotorskej boke.

Nachádza sa tu viacero zaujímavých a fotogenických miest, no vypichnem teraz len jedno, samotné mesto Kotor.

Ako v prípade Dubrovníka, ide o historické mesto s hradbami hneď pri mori, ktoré taktiež nesie rukopis Benátčanov.

Balkánske pobrežie Jadranu kedysi patrilo Benátskemu štátu, ktoré vybudovalo a dalo dnešnú tvár viacerým tunajším starým mestám – vrátane Dubrovníka a Kotoru (obe mesta v UNESCO).

Ak sa tu zastavíš, z Kotoru i z celého Kotorského zálivu určite neodídeš sklamaný.

Kotorský záliv z kotorských hradieb, fotka od Jozefa Karasa

10. Pokojný Ohrid nad jazerom

Nespomenuli sme tu ešte jednu krajinu západného Balkánu, ktorú mám veľmi rád a spolu s Bosnou a Hercegovinou patrí medzi medzi moje najobľúbenejšie – Macedónsko, teda po novom už správne „Severné Macedónsko.“

Lacným letenkám priamo zo Slovenska vďačím, že som túto krajinu mohol navštíviť už niekoľkokrát a naozaj som si ju obľúbil.

No ak by som mal z nej vypichnúť len jedno miesto, ktoré máš navštíviť, bol by to Ohrid nad jedinečným Ohridským jazerom.

To patrí medzi najstaršie jazerá na svete a žijú v ňom viaceré endemické druhy (teda také, ktoré nežijú nikde inde na svete, iba v tomto jazere).

Vďaka jeho veľkosti – vyše 30 km dlhé a skoro 15 km široké – máš pri tomto jazere pocit, akoby si bol niekde pri mori (Severné Macedónsko nemá more).

Jedinečné Ohridské jazero pri západe slnka

Samotné mesto Ohrid má za sebou kus histórie, o čom ťa môže presvedčiť napríklad miestny antický amfiteáter, v ktorom sa konali aj gladiátorské súboje, ďalej hrad nad mestom, či viacero starých chrámov, v ktorých pôsobili a vyučovali napríklad aj študenti sv. Cyrila a Metoda – napríklad sv. Kliment (Kliment Ohridský), ktorý sem podľa niektorých prameňov prišiel z Veľkej Moravy.

Rímsky amfiteáter v Ohride, kde sa konali gladiátorské súboje a na vrchu Samuelova pevnosť

Najznámejší je však kláštorik sv. Jána Teológa priamo nad jazerom. Tento ikonický obrázok (kláštor + jazero) môžeme označiť za ďalší zo symbolov nie len Macedónska, ale i celého Balkánu.

František Fefe Kekely pri kláštore nad Ohridským jazerom 😀

Mesto Ohrid i Ohridské jazero sú na zozname UNESCO.

Úprimne mám rád aj hlavné mesto krajiny Skopje, ktoré niektorí označujú za „najgýčovejšie mesto Európy.“

Na jednej strane rieky sa tam dá príjemne posedieť v starej, osmanskej časti, kde dnes žije mnoho Albáncov, a na opačnom brehu si pochodiť novo-vybudované hlavné mesto, kde si Macedónci podľa Grékov privlastnili kus ich gréckej histórie.

Vrátane slávneho Alexandra Veľkého, ktorý podľa Atén nemá s dnešným Severným Macedónskom nič spoločné, no aj tak jeho vysoká socha stojí uprostred Skopje.

Vzťahy a dejiny na Balkáne sú komplikované Okrem krásnych miest, nedotknutej a nie príliš navštevovanej prírody, je aj toto jeden z dôvodov, prečo sa tam rád vraciam, lebo vždy sa mi podarí objaviť a rozmotať kúsok z toho klbka chaosu, ktorý prezývame Balkán.

Text & fotografie:

František Fefe Kekely

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *