Mnohí sa Afriky boja, aj keď určite nie je tak hrozná, ako si často myslíme – minimálne na mnohých miestach nie. Divoké kmene, povstalci, vojny, choroby, hady a iná nebezpečná zver, ktorú by ste len tak zoči voči stretnúť nechceli. V tomto článku sa bližšie pozrieme práve na zvieratá, ktoré tu ľudí zvyknú ohrozovať najviac. Možno aj sami budete prekvapení, ktoré to sú:

Obávaný lev

Keď sa povie Afrika a nebezpečné zvieratá, určite mnohým napadne lev. Silná, vyše 200-kilová mäsožravá mačka so strašlivým revom a tesákmi. Veď kto by sa jej neobával? Lev vraj každý rok zabije v Afrike 100 až 200 ľudí. Nie sme na jeho typickom jedálničku. Nemá bežne vo zvyku loviť ľudí. Ale trebárs starý lev, už zrejme bez levíc (o ktoré ho obral mladší a silnejší lev), keď už nevládze naháňať a loviť svoju bežnú korisť – antilopy, zebry atď. – môže sa zamerať aj na lov slabších a pomalších tvorov, akými sú práve ľudia. Desivá predstava, ktorá sa občas stane realitou.

Neslávne známym prípadom, ktorý „vylepšil“ levovi povesť ľudožravého tvora a neskôr stal i inšpiráciou pre niektoré filmy, bolo napádanie robotníkov počas stavby železnice v Keni v 90. rokoch 19. storočia, kedy sa miestne levy naučili, zvykli loviť ľudí. O život tu tak vďaka „kráľovi džungle“ vtedy, len počas tejto stavby, prišlo vyše 100 ľudí.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
100 až 200 ľudí ročne. Nie sme na bežnom jedálničku leva, no v časoch núdze sa naň dostať môžme. Avšak, lev ešte ani zďaleka nie je tým najnebezpečnejším zvieraťom Afriky!

Nebezpečné bylinožravce

No ani obávaný kráľ zvierat sa počtom zabitých ľudí nemôže rovnať inému africkému cicavcovi. A ten je dokonca bylinožravec! Hroch každý rok zabije v Afrike takmer 2000 ľudí (niektoré zdroje uvádzajú vyše 500, niektoré až do 3000), čo je teda zhruba 10-násobne viac než lev, dokonca viac než levy, leopardy, hyeny a ďalšie známe africké predátori dokopy!

Keď sa neživí mäsom, prečo teda tak zabíja? Hrochy sú veľmi teritoriálne. Inými slovami, to, čo vstúpi na jeho územie, sa nie vždy vráti naspäť. Na to doplatili už mnohí africkí rybári či ľudia, ktorí prišli ku vode alebo stretli hrocha v noci, kedy sa vychádza pásť na pevninu.

African wildlife. Wildlfie of Africa. African animals.
Takmer 2000 ľudí ročne! Pohľad, ktorý miestni rybári na jednoduchých člnkoch vidieť nechcú. Môže byť tým posledným. 

Aj keď sa bavíme o vyše tonovom zvierati, je veľmi rýchly – a to vo vode i na súši. A vybavený naozaj veľkými, špicatými zubami, ktoré dokážu preraziť aj krokodíla. Nie sme pre neho žiadny súper a je priam nemožné sa pred takou častou až chorobne agresívnou ťažkou váhou nejako ubrániť.

No hroch rozhodne nie je jediný nebezpečný bylinožravec. Doslova veľmi silnou až vyhrávajúcou konkurenciou v tejto nechválnej štatistike je levovi dokonca i slon. Najmä mladým samcom v puberte, obzvlášť ak sú dehydrovaní nedostatkom vody, sa je lepšie vyhýbať! Nejednu takú skúsenosť s napajedeným slonom mám i ja, preto mám voči tomuto veľkému zvierati aj veľký rešpekt. Pred takou rozbehnutou, niekoľko ton vážiacou, masou vás zrejme ani auto neochráni. Slon môže mať na svedomí každoročne do 500 ľudských životov (tie najpozitívnejšie čísla a roky hovoria „len“ o vyše 100). Pre zaujímavosť, 500 slonov zabijú pytliaci v Afrike za menej než týždeň!

Pokojné, milé a rodinne založené... no nie vždy. Do 500 ľudských životov ročne. Viac než lev.
Varovné signály slona, kedy vašu prítomnosť nechce: rozprestrené uši a kývanie chobotom. Keď vám dáva tieto varovné znamenia, je to svojim spôsobom pozitívna vec. Dáva vám akoby ešte šancu. Lepšie, než priamy útok bez varovania.

Viac útokov na ľudí než trebárs levovi sa pripisuje aj africkým byvolom. Tie v Afrike vyhrávajú štatistiku, čo sa týka počtu útokov, no na rozdiel trebárs od spomínaného hrocha nie tak často končia smrťou. Napriek tomu si ročne tieto strety vyžiadajú desiatky a desiatky obetí – zhruba 200 ľudských životov za rok.

Pohľad, ktorý napovie veľa. 200 ľudských obetí ročne.

A ak budete niekedy počuť o menšom nosorožcovi čiernom, prezývaný aj ostronosý či dvojrohý, tak vedzte, že ten si to taktiež rád namieri na vás. Z mojich 8 stretnutí s týmto druhom nosorožca skončilo až 6 rozbehnutím sa na nás, aj keď išlo skôr len o chvíľkových beh a nemal záujem dlhšie prenasledovať naše auto. No stretnúť ho bez auta... možno ste jednou z 500 obetí, ktoré majú nosorožce ročne v Afrike na svedomí. Hoci vďaka ich veľkému poklesu rátam, že klesá i toto číslo.

500 obetí ročne. Keďže nosorožca čierneho odfoteného nemám :D, bo väčšinou sme rýchlo štartovali auto a dupali na plyn. Tak aspoň ilustračne jeho pokojnejší príbuzný z Afriky – nosorožec biely, tuponosý. Tento sa svojou tlamou pasie zo zeme. Nosorožec čierny zas so svojim špicatejším pyskom obhrýza kríky.

Absolútni víťazi

Krokodíly alebo hady (vretenice, pytóny, mamby, kobry...) sú na tom s číslami ešte horšie než spomínané cicavce! Krokodíl ma na svedomí okolo 2000 ľudí ročne (opäť niektoré štatistiky hovoria o vyše 1000, iné až o takmer 3000). U hadoch sa hovorí až o desiatkach tisíc obetí ročne! Najviac z nich sa v Afrike pripisuje ani nie obávanej, rýchlej mambe či známym kobrám, ale vretenici útočnej.

Spolu s hrochom hlavné dôvody, prečo africké vody nie sú vhodné na kúpanie. Okolo 2000 ľudí ročne.
Nie s každým hadom by ste sa tu vedeli takto pomojkať... Hady desiatky tisíc obetí ročne.

Ak hovoríme o pobrežiach Afriky, tak je tu priam hrôzostrašnou legendou veľký biely žralok – obzvlášť pri brehoch južnej Afriky, kde majú vďaka uškatcom dostatok potravy a vďaka obľúbeným miestam surferov dostatok príležitosti stretnúť sa s človekom. Ročne sa tomuto žralokovi pripíše takmer 200 útokov na človeka, hoci smrťou zvyčajne končí len zopár z nich. Ročne zabijú žraloky len okolo 10 ľudí. Napriek jej povesti a v porovnaní s vyššie menovanými, nie vysoké číslo.

No absolútnym víťazom, ktorý v Afrike i vo svete zabíja najviac... je malý komár. Nie že by to robil úmyselne. On sa len chce napiť našej krvi. No tým môže preniesť do nášho tela smrtiace choroby. Štipnutie komára tak každý rok môže zabiť až do milióna ľudí! V niektorých rokoch „len“ stotisíce. A aj preto je pre mnohých ľudí najväčším postrachom v Afrike práve on – otázky napríklad ohľadom výskytu malárie dostávam neustále...

Títo chlapci síce vyzerajú trochu nebezpečne, no boli naozaj milí a ochotní – v takej Etiópii sa zbraň nosí bežne aj na roľu.

A určite treba ešte pripomenúť, že stotisíce – okolo pol milióna – ľudských životov ročne má stále na svedomí samotný človek! Niektoré roky sú samozrejme na tom ešte horšie. V tomto sme oveľa, oveľa „lepší“ než nejaké hady, krokodíly či levy dohromady.

Týmto článkom som nechcel nikoho vydesiť, ide skôr o zaujímavé čísla a o to, že niekedy môže byť viac nebezpečnejšie to, čo za nebezpečné ani tak nepovažujeme a naopak, to, čo áno, tak ťahá za podstatne kratší koniec. Inak, vedeli ste, že desiatky tisíc ľudských životov ročne má na svedomí napríklad aj bežný domáci pes? A predsa kvôli tomuto číslu neprestanete vychádzať z domu, bo tá šanca je stále minimálna a skôr sa vám stane niečo iné – trebárs, že vás na ulici prejde auto. Z rovnakého dôvodu sa kvôli tomuto nezrieknem Afriky, bo stále je podľa mňa skôr pravdepodobnejšie, že ma cestou na letisko niečo zrazí, než v Afrike dačo roztrhá.

Text a fotografie:

František Fefe Kekely