Predchádzajúce časti:
I.: Spánok v mikine a 100€ za noc v jednej z najchudobnejších krajín sveta
II.: Návšteva jurského parku a prečo je mŕtva babka zase doma
III.: Najkrajšie stromy sveta a kúsok od najväčšej šelmy ostrova
IV.: Najlepší deň a svet, v ktorom vládnu „ženy“ ♛
Ďalšia skupina dorazila z Európy a pred nami viacmenej podobná tour ako naposledy. Prvý deň začíname v nám už známom pralese Analamazoatra, ktorý je súčasťou národného parku Andasibe-Mantadia. V predchádzajúcej časti sme tam hľadali najväčšieho lemura sveta – indriho. Úloha opäť rovnaká, ale, samozrejme, o tom už druhýkrát písať nejdem. (A áno, i tentokrát sme boli úspešní.) No teraz sa nám tu pošťastil i ďalší, nový objav.
Možno si pamätáte bielu sifaku z národného jurského parku Isalo (II. časť). Lemur, hopkajúci po dvoch, považovaný za toho najkrajšieho, akého môžete vidieť:
No sifaky nebývajú len biele. Existuje viacero druhov, vrátane sifaky diademed, alebo ako ju miestny volajú – simpona. V slovenčine sa tento nádherný primát nazýva sifaka veľký. A práve celá rodina tohto druhu tu postupne preskakuje len niekoľko desiatok centimetrov od nás zo stromu na stromu:
Indri a sifaky, lepší štart na Madagaskare sa snáď nedá ani želať!
Ľudia tu prichádzajú rôzni. Niektorí chcú mať už večer odpočinok. Iní sa chytajú každého nápadu, ba čo viac, chcú ho ešte znásobiť. Tento prístup mi je bližší a podľa mňa rozumný. Keď už ste na Madagaskare, prečo premeškať niekoľko hodín z tohto ostrova na hotelovej izbe? Ležať pri televízore sa dá aj doma, no napríklad ísť pohľadať s baterkou nočné lemury, to už doma nezažijete.
Kým niektorí sa na takú akciu nedajú nahovoriť ani raz, táto skupinka je iná. Po včerajšom nočnom pokuse sme okrem pár chameleónov a pakobyliek nenašli žiadneho malého nočného lemura. Ľudia sa teda pýtajú, či to neskúsime znova. Radi by ich videli. Samozrejme. Miestna sprievodkyňa a ja tak znova berieme baterky a hľadáme po pralese primáty, ktoré sú veľké ako myši. Moje svetlo navyše, mám dojem, že postupne dožíva.
Prechádzať sa v noci pralesom je naozaj veľmi zaujímavý pocit. Na Madagaskere žije pár zaujímavých potvoriek, od krokodílov, veľkých hadov, po malé škorpióny, no okrem tých krokodílov nič obzvlášť nebezpečné. Na africkej pevnine by som sa tak pokojne v noci dakde v divočine určite neprechádzal. Tu je to v poriadku.
Krátka ukážka toho, ako také nočné hľadanie v pralese vyzerá. Nič jednoduché. No s vtipkujúcou skupinou za chrbtom to má ešte ďalšie čaro navyše.
Napriek tomu, že nájsť primáty veľké ako myši v takom pralese po tme vám môže prísť ako nemožné, druhý pokus priniesol úspech. Našli sme, okrem iného, až 4 nočných lemurov. Bohužiaľ, mal som len mobil a fotiť v takej tme tieto malé potvorky nie je jednoduché. Navyše, snažil som sa v prvom rade ľuďom na ne posvietiť baterkami, nech si fotia oni.
Úspešný úlovok musíme ešte na záver zapiť v miestnej krčmičke. Objednávame obľúbenú madagaskarskú značku piva Three Horses Beer. K posedeniu nám vyspevuje aj karaoke dvojica (na fotke vzadu), jeden opitý mladík a slečna s naozaj nádherným hlasom. Asi nemusím hovoriť, komu z nich to išlo lepšie. Malgaština je inak veľmi pekný, melodický jazyk. Radosť počúvať (samozrejme, ak nespieva ten opitý). ♫
Od Analamazoatra sa ďalší deň vraciame do hlavného mesta Antananarivo, kde je na programe história Madagaskaru – Kráľovnin palác a Ambohimanga (obe spomenuté i vyfotené v predchádzajúcej časti).
Tentokrát si tu však povieme niečo o našom rodákovi - o Móricovi Beňovskom. U nás známy ako slovenský kráľ Madagaskaru.
No realita tu je trochu iná. Teraz sa národné hrdé duše držte.
Móric Beňovský má na Madagaskare viacero pamätných tabuľ a dokonca je tu po ňom pomenovaných i zopár ulíc.
Ako sami môžete vidieť, o žiadnom Slovensku sa na tej tabuli napíše, hoci Móric Beňovský skutočne pochádza z Vrbového, okres Piešťany. „Magnate of the Kingdom of Poland and Hungary.“ Teda v preklade: Magnát / Veľmož kráľovstva Poľska a Maďarska.
Vysvetlením môže byť, že vtedy, 18. storočie, žiadne Slovensko predsa ešte neexistovalo. Boli sme súčasťou Uhorska. Beňovský teda pochádzal z Uhorska a angličtina nemá na Uhorsko iný preklad než „Hungary,“ teda rovnako, ako sa povie po anglicky Maďarsko dnes.
Beňovský neskôr pôsobil v Poľsku, v poľskej armáde, kde bojoval proti Rusom. To by teda mohlo vysvetľovať to Poland.
Keď sa budete na Madagaskare pýtať na Beňovského, je dokonca dosť pravdepodobné, že vám miestny nebude o ňom vedieť povedať vôbec nič. Keď sa budete pýtať niekoho trochu, poviem, vzdelanejšieho, hlavne takého, kto tu s turistami pracuje, odpovie vám pravdepodobne to, aká odpoveď sa neraz dostala mne - „Beňovský? To je ten Poliak?“
A ďalšia vec. Beňovský a kráľ Madagaskaru? O tom už miestni naozaj absolútne nič nevedia. Ani tí, čo tu pracujú s európskymi turistami ako sprievodcovia. Medzi madagaskarskými kráľmi Beňovský nefiguruje. Móric Beňovský totiž kráľom Madagaskaru nebol. Pôsobil tu ako zástupca európskych mocností. Keby sme chceli, môžeme povedať, že určitej časti na severe ostrova vládol, no Madagaskaru nie. Čiže kráľ Madagaskaru je náš prehnaný, nepresný výraz. Kráľ na Madagaskare (len v určitej časti ostrova) to už áno.
Keď som išiel na Madagaskar, známy mi poradil, aby som sa tu pochválil, že som zo Slovenska a Beňovského potomok. Vraj sa tu budem mať potom ako prasa v žite, a hlavne čo sa pozornosti žien týka. Dokonca som čítal, ako sa tu o ňom učia na školách. No moje skúsenosti hovoria teda toto (rekapitulácia): Beňovského tu príliš nepoznajú. Tí, čo áno, tak ako Poliaka. A rozhodne nie ako nejakého kráľa.
Madagaskarská realita o slovenskom kráľovi Madagaskaru.
No položme si i otázku, ako dobre poznajú tohto nášho naozaj nesmierne zaujímavého rodáka samotní Slováci? Ako by dopadlo, keby že sa na Beňovského pýtam u nás? Čo o ňom viete povedať Vy?
František Fefe Kekely
Posledná časť seriálu:
VI.: 40 tonové zviera vo vzduchu a „v noci necestuj“
Mesiac na Madagaskare VI: 40 tonové zviera vo vzduchu a „v noci necestuj“
Pridaj komentár
