Moja najlepšia letná dovolenka! Takmer som zamrzol v zimnej bunde. 🏔❄ Zillertal

Typ letnej dovolenky, ktorý asi nie je pre každého. A nebudem sa čudovať, ak sa nájdu aj takí, ktorí nás budú mať za bláznov. Svojim spôsobom, človek musí byť pre toto trochu bláznom.

Zabudnite na plavky a príjemnú vodu, do ktorej sa snažíte skryť pred rozžeravenými lúčmi slnka. Toto je pravé „letné“ osvieženie! Tu môžem odporúčať zobrať jediné: Hoci je vrchol leta, bez zimnej bundy tu prísť radšej neskúšajte...

Môj prvý deň letnej dovolenky a už tuším, že moje letné oblečenie uvidím jedine v skrini:

Geniálne je, ak už v danej krajine, či dokonca v danej lokalite, poznáte pár ľudí – ukážu vám svoje obľúbené miesta, jedlá, drinky... ale občas sa nezabudnite zahrať na dobrodruhov a objaviteľov. Nájsť aj niečo sám, bez nich. Garantujem vám, že budete mať super zážitok. A ak budete úspešný ako ja, objavíte úplne niečo iné, úžasnejšie, než ste vôbec sami chceli...

Tu sú moje tirolské hostiteľky zo Slovenska - Radka a Lucia, ktoré tu už istý čas pracujú v miestnom hoteli. A podľa vlastných slov sa ani domov nechystajú. Celkom prekvapivé, že?

Trochu lepšia foto:

Prvý alpský výlet: Vodopád, vodopád, vodopád... voda všade

„Je to najkrajšie miesto, aké som v živote videla,“ rozpráva mi o lokalite, ku ktorej sa blížime, Radka. Našim prvým cieľom je alpské umelé jazero Speicher Stillup. No pokojne sa to dá táto lokalita pomenovať aj inak - Raj padajúcich vôd, Krajina vodopádov či Tu leje, tu leje, tam leje... všade azda leje a čokoľvek vám s množstvom horských vodopádov napadne. Toľko vodopádov sa len tak naozaj nevidí.

Aj keď hladina jazera Speicher Stillup nebola tak typicky alpsky modro-číra ako býva, myslím, že to náš názor nijako neovplyvnilo. Táto dolina je proste nezabudnuteľná. Fanúšikovia jednoduchých prechádzok popri vode a vodopádoch – toto je miesto pre vás!

Druhý alpský výlet: „Vitajte v Taliansku!“

Dôvod, prečo som ale išiel do Álp, neboli prechádzky okolo vodopádov. Potreboval som liezť. Štverať sa. Ísť jednoducho na vrcholy týchto nádherných obrov. Pozrieť sa na všetko z hora. Kochať sa výhľadom do ďaleka a užívať si ticho alpských vrcholov. Prispôsobil som tejto predstave teda svoj ďalší cieľ - Hoher Riffler, 3 231 metrov vysoký tirolský vrch. Idem úplne sám, pretože to nebol nejako lákavý výlet pre „moje“ dievčatá.

Najskôr som v Mayrhofene našiel ten správny autobus, ktorý ma zobral až k ďalšiemu umelo dotvorenému alpskému jazeru – Schlegeisspeicher. To, čo som videl, sa ťažko opisuje slovami... - „WOOOW.“ Nič lepšie a výstižnejšie mi teraz naozaj nenapadá. Čistá alpská voda, stekajúca z ľadovca:

Chvíľku sa zdržím, odfotím, no musím pokračovať... Predo mnou dlhá cesta a sám blúdiť v tme po týchto rešpekt vyvolávajúcich obroch určite neplánujem. Stúpam hore, ale počasie je každým zvýšeným metrom horšie a horšie. Dokonca, začína pršať... a to čoraz intenzívnejšie. Nie je asi najrozumnejšie byť vo výške 3 231 metrov v takomto počasí, so šmykľavým terénom, najmä, ak je človek úplne sám. Nuž, aj keď nerád, musím sa vrátiť naspäť k jazeru Schlegeisspeicher. Vonku začína byť naozaj chladno. Už ani zimná bunda poriadne nestačí...

Čo teraz? Prechádzka popri jazere ako včera?

V tom uvidím ísť niekoľko ľudí jedným smerom – presne na opačnú stranu, ako sa prišlo z Mayrhofenu. A za nimi idú ďalší, tak prečo sa nepridať. Idem s nimi  Kde? Naozaj netuším! Ale práve to bola jedna z vecí, ktorá sa mi na tom všetkom najviac páčila. Cítite sa ako objaviteľ, ktorý skúma neznáme miesta, nevedno kde.

Cestička fajná, väčšinou nenáročná, s jemným stúpaním. Popri nej si tečie horský potok a objavuje sa i nejaký ten vodopád. Pokračujem trasou. Čím ďalej, tým menej ľudí a miestami už idem úplne sám. A to stále neviem kde...

Po asi hodine kráčania zazvoní mobil. SMSka: „Vitajte v Taliansku!“

„Čo?!“

Prekvapenie... no naozaj som sa alpskými cestičkami dostal až do Talianska.

Hneď za hranicou sa nachádza horská reštaurácia. Ochutnal som tam nejaké to talianske pivko a musím povedať, na moje prekvapenie, výrazne predčilo to v Rakúsku. Lokálne rakúske pivo sa volá Zillertal, teda rovnako, ako sa volá celá kotlina, v ktorej Mayrhofen i niekoľko ďalších rakúsko-tirolských obcí/mestečiek leží. A asi prvýkrát som si dal niekde radšej miestnu malinovku - Almdudler je naozaj super alspká limonáda – než miestne pivo. Naozaj stále neverím, že to hovorím (resp. píšem).

Zhejtujme ale niečo i na talianskej strane: Počasie! To tí Taliani fakt nezvládli! Po hranice sa to ešte dalo zniesť, ale na talianskej strane si doslova nevidím vlastné nohy. Z fotografii v horskej reštaurácii/chate viem, že je odtiaľto nádherný výhľad. Určite som prekročil hranicu 2 200 metrov nad morom, ale aj keby stúpam ďalšie stovky, dnes si viac ako ruky na dlani neuvidím. (Dôvod, prečo nemám žiadne ďalšie fotky.)

Cestou dole si dajte pozor na kravy, ktoré sú v týchto regiónoch asi všade... doslova aj na skalách vo veľkých výškach.

Keď už sa pomaly zbieram dole, zavolajú mi moje slovensko-tirolské hostiteľky. Cítiť z ich hlasu trochu obavy.

„Kde si už? Si v poriadku?“

„Samozrejme. Som predsa na letnej dovolenke v Taliansku!“

NAJLEPŠÍ DEŇ, a dôvod, pre ktorý som sem prišiel!!!

Ďalší deň. Konečne nejaké slnko a aspoň náznak leta. Dnes je ten moment, kedy sa dá pokoriť nejaká trojtisícovka. Cieľ mojej cesty do Tirolska.

Na dnešný trip mám aj doprovod – Aničku. Cestou na takmer trojtisícový vrch sa dozvedám, že na žiadnej takej túre ešte nebola a toto bude jej absolútne prvé zdolanie vrchu v živote. (Koľkí z nás sa môžu pochváliť, že ich prvá túra v živote bola na skoro trojtisícovku?)

Dnes je cieľom Ahornspize, 2973 metrov vysoký vrch hneď nad Mayrhofenom.

Najskôr sa napriek môjmu pohoršeniu odvezieme z mestečka lanovkou Ahornbahn. Nemám rád turistov, čo si pomáhajú lanovkami! Nie sme si však istý časom, ktorý budeme potrebovať a aj keď si tých pár stoviek metrov pomôžeme, stále budeme ešte ďaleko... ďaleko od vrcholu.

Po približne prvej hodine šľapania k nášmu cieľu zastavujeme pri chatke Edelhütte. Perfektné miesto na oddych. Za nemalý peniaz si tu objednávam môj obľúbený nápoj Almundler. Keby som vedel tú cenu, asi si ho tu nekúpim - 10 až 12 eur. Naša prestávka však nemôže trvať dlho. Stále sme ďaleko od vrcholu a ísť po tme dole nás príliš neláka. Tak šlapeme hore...

hore...

hore...

a po ďalšej hodine...

znova hore.

Už tak blízko, priam na dosah, no stále ešte dostatočne ďaleko:

Nie je to zrovna najjednoduchšia forma oddychu, dovolenky, občas si fajne pofučíme, i pofrfleme... ale tie výhľady, okolitá príroda a hory sú neskutočným palivom pre ďalšie pokračovanie! Niekedy to naozaj iťahá samo.

Trochu relaxu:

...a môžeme zase pokračovať

Po niekoľkých hodinách: Môžete byť nahnevaný, zúfalý (a je dosť možné, že po takom výkone niektorí budete) no keď ste na vrchole, ste tým najšťastnejším človekom na svete!

Únava akoby na čas odíde a stanete sa niekým iným, novým. A nebude sa vám chcieť odtiaľ odísť!

A poprosím jeden naozaj veľký rešpekt pre toto dievča a jej prvý výstup:

„Dem König der Berge“ – Kráľ hôr

Top moment z mojej letnej dovolenky

Od únavy sa zaspávalo aj pri fotení

Ideálne rozbití sa vraciame späť do Mayrhofenu. Za nami máme naozaj nezabudnuteľný deň! Toto je moja top dovolenka. Takto by mala vyzerať! 🙂 Boli sme tak unavení, že keď sme sa vrátili do nášho hotelíka v Hippachu, bolo nevydaným problémom vyjsť niekoľko schodov do izby.

Bohužiaľ, tento večer bol i nečakane mojim posledným, ktorý som vtedy v tomto nádhernom prostredí zažil – dovolím si povedať: najkrajšie miesto, aké som doposiaľ navštívil! Musel som sa vrátiť kvôli smutnej rodinne udalosti. R.I.P. babi. Bohužiaľ, i to život so sebou prináša.

Alpy sú miestom, ktoré by mal každý povinne vo svojom živote vidieť. Ak by som si mal vybrať, kde sa usadiť a žiť, a možno tak raz aj spravím, tak práve tu. Medzi horskými obrami, nádhernými vodopádmi a typickými alpskými pasienkami...

Dúfam, že ďalší foto-blog i video z toho európskeho pohoria vám budem môcť ukázať už čoskoro.

P. S. 1: Chcem poďakovať mojim slovensko-tirolským dievčatám - Radka Randová a Lucia Lieskovská, že som mohol vidieť tú najviac TOP destináciu, akú si viem predstaviť, a že som mohol splniť svoj naozaj dlhoročný sen.

Taktiež ďakujem útulnému hotelu Christlwirt v Hippachu, kde tieto dievčatá pracujú.

P. S. 2: Milujem Almudler a Käsespatzle!!! (typická miestna malinovka a jedlo tohto regiónu – múčne halušky so syrom, posypané smaženou cibuľkou)

€ Ceny v doline Zillertal €

pivo 0,5 l – 3,8 € až 5 €

miestne jedlo Käsespatzle – 10 € až 16 € 

František Fefe Kekely