Dejiny a pamiatky Ríma I. Na čo sa vo večnom meste pozeráte?

Koloseum postavili Židia a plávali v ňom lode. Úvodná bitka z filmu Gladiátor sa odohrala na Slovensku a zabil Commodus skutočne svojho otca? To a ešte o mnoho viac sa dozviete pri spoločnej prechádzke bývalým hlavným mestom sveta.

Keď niekam idem, rád si o danej krajine/meste naštudujem. Aj z obyčajnej lúky zrazu môže historická pecka vašej cesty, keď viete, že sa tam odohrala táto významná bitka, ktorá bola napríklad zobrazená i v tomto filme. Z celkom bežnej budovy môže byť tá najzaujímavejšia, keď viete, čo sa tam stalo alebo kto významný tam žil a pôsobil. Z obyčajného kostola môže byť neobyčajný, keď viete, že pozeráte na najvyššiu kostolnú vežu či na najväčšie kostolné hodiny na svete. A tak ďalej. Príprava môže vašu cestu zmeniť na nepoznanie. Pomôže vám pochopiť isté veci, na ktoré pozeráte. Spojiť súvislosti už s niečim, čo poznáte z iných ciest. Krásne fotografie, selfíčka sú súčasťou dnešného cestovania 🙂 , no jedným z hlavných dôvodov by stále malo ostať spoznávanie & objavovanie!

Často si pred cestou teda doplním poznámky, napríklad o jednotlivých pamiatkách. Pokúsim sa vám uľahčiť prácu a vyhľadávanie. Toto sú tie najznámejšie miesta a pamiatky slávneho Ríma. Jedného z najnavštevovanejších miest Európy, ktoré vďaka lacným letenkám každoročne navštívi aj mnoho Slovákov. Na čo jednotlivé miesta slúžili, prípadne slúžia? Čo symbolizujú? A čím sú ešte také zaujímavé? A k tomu veľké, slávne príbehy, ktoré sú súčasťou tohto veľkolepého mesta.

Staroveký Rím vo filme Gladiátor.

Napísať dva články o slávnom Ríme a jeho miestach je podľa mňa istá urážka. Nejde predsa len o hlavné mesto Talianska a západného kresťanstva, ale o mesto, ktoré môžeme označiť za bývalé hlavné mesto sveta! Večné mesto, ako ho doposiaľ prezývajú. Azda o každom z týchto konkrétnych miest by sa dala napísať kniha, a o niektorých doslova celé knižnice. Toto sú vedomosti skôr pre bežných laikov, prípadne odrazový mostík pre tých, ktorí si budú chcieť naštudovať viac. Vitajte v Ríme! 🙂

Koloseum

Rozmýšľal som, ktorou budovou začať. A myslím, že začať staro-rímskym Koloseom je správne rozhodnutie. Keby som mal vymenovať len jednu, jedinú stavbu Ríma, ktorá je jeho svetovo známym symbolom, bola by to práve táto. Okrem toho ide oficiálne o jeden zo 7 divov nášho sveta! Jediný, ktorý sa nachádza v Európe! A to by sa mohol svojim vekom ešte hlásiť o slovo aj medzi 7 bývalých, starovekých divov sveta. 🙂

One of the seven wonders of the world.
Rímske Koloseum. Jeden zo siedmych divov sveta, jediný, ktorý sa nachádza v Európe!

Na čo slúžilo Koloseum asi netreba príliš predstavovať. Išlo o veľkolepý rímsky amfiteáter, v ktorom sa rímsky ľud bavil na gladiátorskych súbojoch, rekonštrukciach slávnych bitiek (kde sa samozrejme taktiež zvyklo umierať) či na zábavách typu – upaľovanie alebo vypustenie divých zvierat na zajatcov a trestancov. Takýto osud tu napríklad čakal aj ranných/prvých kresťanov, ktorí boli v Rímskej ríši prenasledovaní. Preto z hľadiska kresťanstva môžeme dnes hovoriť aj o duchovnom, posvätnom mieste, kde mnohí ľudia zaplatili za svoju vieru cenu najvyššiu.

Fefe, Miroslava Kekelyová, selfie
S mamou v Koloseu. 🙂

Koloseum bolo postavené v 1. storočí, teda pred takmer 2000 rokmi. Išlo o najväčšiu stavbu Rímskej ríše. Na hry sa tu mohlo pozerať až 50 000 ľudí. Zaujímavosťou je napríklad fakt, že sa tu robili aj rekonštrukcie námorných bitiek! Teda arénu dokázali zaplaviť vodou a urobiť lodnú bitku! Neuveriteľné! Využívali/zneužívali sa tu rôzne exotické zvieratá z Afriky i Ázie, ako napríklad slony, levy, tigre, hyeny, ale i medvede či vlky. Do arény ich vedeli dostať napríklad výťahmi z podzemia. Skutočne veľkolepé dielo, ktoré vedelo na tú dobu ponúknuť nezabudnuteľnú show!

Rím, Taliansko/ Roma, Italy
Zvieratá z celého známeho sveta či námorné bitky vo vnútri? Pre Rimanov očividne žiadny problém.

Hoci je Koloseum stále celkom dobre zachovalé, už samozrejme nevyzerá tak, ako v dobe svojho využitia a slávy. Bolo ešte veľkolepejšie! Do veľkej miery má na tom zásluhu aj fakt, že od 15 storočia slúžilo v podstate ako kameňolom. Áno, čítate správne. Dnešný div sveta normálne rozoberali ako zdroj stavebného materiálu. Napríklad, aj známa bazilika sv. Petra vo Vatikáne je z časti z Kolosea. 🙂 Zastavila to až v 18. storočí cirkev, pápež, keď toto miesto prehlásil za sväté, venované kresťanským mučeníkom.

Ešte sa vrátim tých 2000 rokov späť, keď Koloseum stavali. Je známe, že ho stavali prevažne Židia. Nie, rozhodne to nerobili dobrovoľne a ani z lásky ku Rimanom. Ak ste boli v Jeruzaleme alebo trochu poznáte jeho minulosť, viete, že v 1. storočí Židia povstali proti Rimanom. Výsledkom toho bolo potlačenie tejto židovskej rebélie i zničenie ich najposvätnejšieho miesta – Jeruzalemského chrámu na Chrámovej hore. Jediné, čo dodnes z neho viditeľné ostalo je známy Múr nárekov – dnešné najposvätnejšie miesto pre Židov. Mnoho Židov vtedy padlo či skončilo v zajatí a boli prevezení inam, do Ríma, kde sa teda nedobrovoľne podieľali na stavbe večnej ikony večného mesta.

Symbol Kolosea pre Rím zdôrazňuje aj jedna pekná veta zo stredoveku: „Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.“ 🙂 Snáď teda ešte postojí.

Forum Romanum

Ak teda Rím bol hlavným mestom starovekého sveta, tak toto miesto bolo jeho centrom, odkiaľ sa ten veľký svet riadil! 🙂 Forum v preklade znamená námestie, teda Forum Romanum = Rímske námestie.

Fefe, Miroslava Kekelyová, selfie

Nachádza sa hneď pri Koloseu a pamiatok, ktoré zahŕňa, je hneď niekoľko. Obluky, stĺpy, pozostatky chrámov… Spomeniem aspoň Titov oblúk, ktorý bol postavený práve na počesť spomínaného víťazstva nad Židmi v Judei. Uvidíte na ňom zajatých Židov i korisť, ktorú si Rimania nesú pravdepodobne z taktiež spomínaného, Rimanmi zničeného, veľkého Jeruzalemského chrámu:

Titov oblúk na Forum Romanum.

Forum Romanum bolo nie len politickým centrom, kde sa v radnici (curia) stretával senát a riešili veci verejné, ako sa zvyklo hovoriť, ale i obchodným a vďaka viacerým chrámom taktiež náboženským srdcom Ríma.

Známou pamiatkou je i samotná cesta Via Sacra, teda v preklade Svätá cesta, ktorá fórum pretína. Prechádzali ňou rôzne triumfálne sprievody. Ak najbližšie uvidíte v nejakom filme, bolo to trebárs aj v Gladiátorovi, ako rímsky panovník slávnostne ide mestom, to sa dialo taktiež tu!

Rím. Taliansko.
Forum Romanum a Via Sacra – Svätá cesta.

Konštantínov oblúk

Medzi Koloseom a Forum Romanum sa nachádza ešte jeden známy, doposiaľ stojaci oblúk, ktorý chcem spomenúť najmä kvôli osobe, ktorej bol venovaný – Konštantínov oblúk.

Dal ho postaviť senát na počesť víťazstva, teraz neuhádnete koho, Konštantína Veľkého. Išlo o známu, takmer bilblickú bitku na Mulvijskom moste pred bránami Ríma v roku 312. Konštantín sa so svojimi 25 000 vojakmi stretol proti armáde Maxentia, ktorý mal 100 000-vú armádu, takže početná prevaha tu bola jasná. Víťaz tejto bitky sa mal stať vládcom západnej časti už rozdelenej Rímskej ríše. Neskôr ju však práve Konštantín víťazstvami opäť spojí.

Kresťanský symbol chi-ró, označujúci meno Krista.

V noci pred spomínanou bitkou sa Konštantínovi zjavilo znamenie, v ktorom mu Boh ukázal kresťanský symbol a povedal, že pod týmto symbolom vyhrá. Išlo o symbol, ktorý je známy pod menom chi-ró, akoby krížikom prečiarknuté písmenom P. Môžete sa s ním ľahko stretnúť v kostoloch. Je to takzvaný christogram, teda znak/skratka mena Ježiša Krista. Konštantín tak prikázal namaľovať svojim nekresťanským vojakom na štít tento znak a bitku napokon skutočne vyhral.

Konštantínov oblúk na počesť jeho víťazstva na Mulvijskom moste v roku 312, kde porazil presilu.

V nasledujúcom roku – 313, učinil Konštantín krok, ktorým sa zapísal do dejín asi najviac. Takzvaným Milánskym ediktom zaručil náboženskú slobodu v ríši. V praxi to znamenalo, že kresťanstvo nie len že už nebolo prenasledované, ale stalo sa dokonca oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše.

Keď sa Konštantín zmocnil aj východnej časti ríše, premenoval mesto Byzantion na Konštantinopol (dnešný Istanbul), z ktorého sa stalo nové hlavné mesto impéria a neskôr v stredoveku hralo rolu jedného z najdôležitejších, najvýznamnejších miest sveta.

Konštantína i s jeho matkou sv. Helenou, ktorá údajne našla pravý kríž Ježiša Krista v Jeruzaleme, považujem za jedni z najdôležitejších osôb kresťanstva. Ťažko povedať, ako by dopadlo a vyzeralo kresťanstvo bez nich, ale rozhodne inak, než je tomu tak dnes! 🙂

Kapitol

Rím bol podľa legendy postavený na 7 pahorkoch. Tým najvyšším a azda najznámejším je pahorok Kapitol, nachádzajúci sa na okraji Forum Romanum.

Čaká vás tu Kapitolské námestie s okolitými budovami, ktoré sú súčasťou takzvaných a známych Kapitolských múzeí. Jedna z nich, tá hneď za sochou jazdca, s názvom Palazoo Senatorio – teda Palác senátu, je zároveň i radnicou a sídlom primátora Ríma. Tvar tohto miesta i spomínaných budov sa pripisuje priam legendárnemu talianskemu umelcovi Michelangelovi.

Ešte sa chcem zastaviť pri tej soche jazdca uprostred námestia. Ide o slávneho rímskeho cisára Marca Aurelia. Možno si ho pamätáte z filmu Gladiátor. Neskôr ho tam zabije jeho šialený syn Commodus a prevezme moc. V skutočnosti Marcus Aurelius zomrel na mor v dnešnej Viedni, no jeho syn Commodus bol pako aj v skutočnosti. V tomto film až tak neklamal.

Marca Aurelia môžeme do istej miery považovať aj za súčasť našich dejín Slovenska! Úvodná bitka z Gladiátora sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohrala na našom území, v okolí Trenčína. Práve na našom území tento známy cisár bojoval s germánskymi kmeňmi a práve za jeho vlády vznikol pod trenčianskym hradom aj známy rímsky nápis.

Socha Marca Aurelia, ktorý bojoval i na našom území. Rímsky nápis v Trenčíne pochádza z jeho čias.

Oltár vlasti

Teraz zbehneme pod Kapitol a na chvíľku si dáme pokoj od slávnej, starovekej Rímskej ríše. Povieme si o možno najkrajšej pamiatke mesta. Aj keď niektorí tvrdia presný opak. 🙂 Priznám sa, že som o tejto stavbe pred návštevou a študovaním Ríma ani nevedel. Do Ríma ma ťahal najmä staroveký, slávny Rím a jeho ríša. No a ten s touto pamiatkou nemá nič spoločné.

Oltár vlasti, alebo pamätník Viktora Emanuela II, bol postavený len pred vyše 100 rokmi (20. storočie). A ma nám pripomínať pre Taliansko kľúčové udalosti z 19. storočia, keď sa Taliansko zjednotilo. Teda bavíme sa tu o podstatne mladších dejinách.

Pamätník Viktora Emanuela II
Oltár vlasti, jedna z najkrajších pamiatok Ríma?

Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, dnešné územie Talianska bolo do polovice 19. storočia rozdelené na niekoľko kráľovstiev, ktoré boli navyše pod značným vplyvom iných mocností – najmä rakúskych Habsburgovcov či Bourbunovcov zo Španielska. Až v polke 19. storočie začali snahy Taliansko zjednotiť a zbaviť sa vlády iných. Preskočím desaťročia trvajúce konflikty a poviem to, čo už asi viete, že Talianom sa to poradilo a vzniklo Talianske kráľovstvo. Dokonca, Taliani dobili aj Rím, ktorý celý kedysi  patril silnému Pápežskému štátu. Nie, pápežský štát nebol vždy len malý Vatikán. 🙂 To sa stalo až v tom 19. storočí, keď sa Taliansko zjednotilo, zobralo si aj Rím a spravilo z neho svoje hlavné mesto. A prvým kráľom bol Viktor Emanuel II.

Oltár vlasti, vpredu s veľkou sochou Viktora Emanuela II., teda pripomína vznik dnešného Talianska ako jednej krajiny. Je veľký a z bieleho mramoru, ktorý nebol typický stavebný materiál Ríma. Teda je naozaj veľký, vidno ho snáď z väčšiny mesta, jasne biely a silno kontrastuje/svieti vo svojom okolí. To je dôvod, prečo ho mnohí, hlavne zo začiatku, v historickom meste hejtovali. Nepasuje im tu. Osobne som iného názoru. Vznikla ďalšia z pekných ikon Ríma, ktorá sa od iných odlišuje, ale môže, pretože je úplne z inej kapitoly talianskych dejín.

Altar of the Fatherland. Roma.
Oltár vlasti vidno snáď z celého Ríma.

Trajánov stĺp

Pred Oltárom vlasti máme Benátske námestie a naozaj hneď pri ňom Trajánovo fórum, kde môžete ľahko vidieť stĺp, veľmi starý a mohutný stĺp – váži stovky ton.

Známy Trajánov stĺp.

Postavený bol pred vyše 1900 rokmi, teda opäť sme v staroveku a v rímskych časoch. Dal ho postaviť rímsky senát na počesť víťazného ťaženia cisára Trajana proti Dákom v Dácii – dnešné Rumunsko.

Staval ho celkom známy grécky staviteľ Apollodros z Damasku. Tomu sa pripisuje napríklad aj známa rímska stavba Panteón, ku ktorej sa ešte určite dostanem. Možno dnes viete, že Damask je hlavné mesto Sýrie, ale vtedy to bola proste rímska provincia. Stále sa snažím pochopiť, ako vtedy dokázali riadiť tak obrovskú ríšu!

mapa/map
Mapa Rímskej ríše a Rím ako hlavné mesto tohto všetkého!

Stĺp je z kvalitného a vzácneho mramoru zo severo-talianského mesta Carrara, oblasť Toskánska. Verte mi, že mramor z Carrara je niečo ako hodinky zo Švajčiarska – drahá kvalitka!

Na stĺpe sú zobrazené ťaženia v Dácii. V jeho podstavci by mal byť v zlatej urne popol samotného Trajana, ktorého socha bola na samom vrchole stĺpa, až kým sa cirkev v 16. storočí nerozhodla túto sochu vymeniť za sochu sv. Petra, ktorá tam je dodnes. Takže, zbohom Trajan!

Podobný stĺp, inšpirovaný týmto, môžete nájsť v Ríme ešte na námesti Piazza Colonna. Ide o stĺp už spomínaného Marca Aurelia, ktorý bojoval na našom území.

Ceasorovo forum

Celý čas sa zatiaľ pohybujeme v jednej oblasti, ktorú je možné pochodiť aj pešo. Teraz sa akoby od Oltára vlasti vyberieme naspäť smerom ku Koloseu. Na pravej strane cesty budeme mať, hneď pri Forum Romum, ďalšie známe staro-rímske fórum. Dal ho ešte desiatky rokov pred narodením Krista postaviť azda najslávnejší rímsky vojvodca, ktorého meno nesie – fórum Gaiusa Julia Ceasara/ Ceasarovo fórum.

Mnohí berú toto fórum ako rozšírenie hlavného Forum Romanum. Je známe, že sa slávny Ceasar pri realizácii tohto projektu dobre buchol po vreckách – od kúpenia drahých pozemkov až po výstavbu budov, ktorého súčasťou bola napríklad aj svätyňa pre samotného „božského Ceasara.“

zdroj: wikipedie
Gaius Julius Caesar

Toto obdobie Rímskej ríše, desiatky rokov pred Kristom, je podľa mňa jedno z najzaujímavejších vôbec. Mnoho laikov vníma Julia Ceasara ako rímskeho cisára, čo nie je zrovna pravda. V tomto čase bola Rímska ríša oficiálne ešte republikou, teda bez jedného neobmedzeného vládcu, no bol to práve Ceasar, ktorý spravil prvé kroky, aby sa z republiky stalo cisárstvo. Oficiálne prvý rímsky cisár prišiel až po ňom – jeho adoptovaný syn (vnuk Ceasorovej sestry) Octavianus Augustus.

Julius Ceasar je vnímaný ako úspešný vojvodca, ktorý dobil Gáliu – územia najmä dnešného Francúzska. Galov Asterixa a Obelixa asi poznáte. Je to rozprávka v podstate z tohto obdobia, takže sa tam stretneme aj so samotným Ceasarom. 🙂 Okrem dobitia Gálie viedol prvú výpravu Rimanov na Britské ostrovy (55 pred Kristom).

Spolu s ďalšími dvomi veliteľmi a politikmi Crassom a Pompeiom v podstate vládol Rímu. Toto obdobie troch hláv ríše sa nazýva aj triumvirát. No po Crassovej smrti vznikalo medzi zvyšnými dvoma alfa samcami ríše výrazne napätie. Dvaja kohúti na smetisku môžu byť len ťažko. 🙂 A tak Pompeius chcel za pomoci senátu odstaviť Julia Ceasara. Ten sa však so svojou armádou rozhodol rýchlo vrátiť do Ríma a s vojskom prekročil taliansku rieku Rubikon. To bolo doslova zakázané! Žiadny veliteľ nemohol so svojim vojskom prekročiť túto rieku. Bol by ihneď braný ako nepriateľ Ríma, niekto, kto je s armádou už takmer pred jeho bránami a ohrozuje ho. Gauis Julius Ceasar to však urobil a po prekročení rieky povedal svoju známu vetu: „Kocky sú hodené.“ Teda, že už nie je možnosť vziať toto rozhodnutie späť, len pokračovať v hre ďalej. 🙂

Ceasorovi sa podarilo poraziť Pompeia. Upevniť svoju moc ako najväčšieho alfa samca ríše, čím položil základy pre vznik cisárstva a koniec republiky. Jeho rastúca moc a samovláda však niektorých desila a rozhodli sa Ceasara zavraždiť. „Aj ty Brutus?,“ povedal Ceasar svoju ďalšiu známu vetu, keď medzi pripravenými vrahmi videl aj svojho priateľa Bruta. A tým začína iný, zaujímavý príbeh…

Augustovo forum

Hneď na druhej strane cesty vidíme Trajanov trh (ešte súčasť Trajanovho fóra) a ďalšie, posledné fórum/námestie tohto článku, ktoré nesie meno pokračovateľa veľkého príbehu – Octaviana Augusta, prvého rímskeho cisára!

Mimochodom, viem, že na tomto fóre sa už nejaký čas zvyknú robievať aj večerné projekcie/vizualizácie starého Ríma. Teda, ako všetky tieto miesta vyzerali vo svojich časoch, keď boli pupkom starovekého sveta. 🙂

Trajan's market in Roma
Výrazný a architektonicky zaujímavý Trajánov trh pred Augustovým fórom.

Augusta (no tak sa volal až neskôr po získaní moci) som spomenul už v predchádzajúcom príbehu ako vnuka Juliovej sestry, ktorého si Gauis Julius Ceasar obľúbil a adoptoval, čím z neho v podstate spravil svojho dediča. Hneď po dopočutí sa o smrti Julia Ceasara sa rozhodol ísť do Ríma a svoje dedičné právo obhájiť!

Od začiatku hrá v tomto príbehu aj generál a politik Marcus Antonius, bratranec a priateľ Julia Ceasara, ktorý najskôr odmietol popraviť Ceasarovych vrahov a taktiež odmietol aj prosby Octaviana Augusta o pomoc. No Ceasar bol v Ríme naozaj obľúbený a mnohým sa tento priebeh situácie a nepotrestanie vrahov nepáčilo. Tisíce vojenských veteránov Julia Ceasara, ako ich zvyknú v dejinách nazývať, sa rozhodlo nasledovať Octaviana. Pridali sa aj ďalšie légie. A v Rímskej ríši sa postupne schyľuje k občianskej vojne o moc.

Z Marca Antonia sa napokon stáva Octavianov spojenec a ešte spolu s politikom Lepidom vytvárajú druhý triumvirát – teda ďalšia trojka alfa samcov, ktorí vládnu Rímu. Áno, dopadne ako tá prvá. Ale ešte predtým, než aj títo alfa samci do seba skočia, porátali sa pri známej bitke vo Fillipách (dnešný sever Grécka) s republikánskou armádou hlavných vrahov Julia Ceasara – Bruta a Cassia.

Octavianus Augustus – prvý rímsky cisár.

Počas bitky Octavianus, ktorý mal inak že dosť minimálne zásluhy na tomto víťazstve, sľúbil postaviť chrám bohovi vojny Marsovi (v prevzatej gréckej mytológie Ares), ktorý sa neskôr stal jednou z hlavných budov jeho fóra.

Keď triumvirát v tejto porážke republikánov – fandov republiky – upevnil svoju moc, mohol tradične prejsť na zničenie sa navzájom. Opäť pripomeniem, že viac kohútov na smetisku je proste časovaná bomba. A tak nastala ďalšia občianska vojna medzi samotným Octavianom Augustom a Marcom Antoniom. Na mori ju rozhodol vo svoj prospech Octavianus Augustus, čím si ešte výraznejšie upevnil rastúcu moc v Ríme a stal sa jej oficiálne prvým cisárom – titul odvodený od mena Ceasar, ktoré vďaka adopcii taktiež zdedil. Vtedy si udelil aj meno/titul Augustus, čo môžeme preložiť ako „vznešený.“

Nasledujúci romantický príbeh porazeného Marca Antonia je taktiež veľmi dobre známy. Ušiel za svojou láskou a milenkou, nádhernou Kleopatrou do Egypta. No Augustus ich nemienil nechať na pokoji užívať si radovánky. Išiel si pre nich. Marco Antonio i Kleopatra napokon spáchali samovraždu. Skutoční Rómeo a Júlia staroveku. 🙂

Záver prvej časti prechádzky mestom

Italy. Vatican.
Cesta do Vatikánu.

Celú túto časť sme sa pohybovali okolo Forum Romanum. Tieto miesta si teda môžete bez problémov prejsť pešo naraz, no odporúčam si na to nechať aspoň jeden úplne celý deň. 🙂 Povedali sme si, čo tu nájdete i so zaujímavosťami o pamiatkách samotných či o ľuďoch, s ktorými súvisia a ktorí odtiaľto vládli svetu.

V ďalšej časti ešte opäť narazíme na dejiny slávnej ríše, ktorá sa zapísala do dejín ako žiadna iná. No bude jej už menej, než bolo v tejto časti mesta, ktorá bola pupkom starovekého sveta. Čaká nás aj sídlo talianskeho prezidenta, ktorý býva v najväčšom paláci mesta. Najznámejšia a najkrajšia fontána. Najslávnejšie schody. No a samozrejme, návšteva pápeža a najmenšieho štátu sveta – Vatikán.

Fotografie & text

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *