Jedna z najčastejších otázok, ktorú sprievodcovia dostávajú – Kde je najkrajšie? Alebo trochu inak formulované: Kde sa vám páči najviac?
Mnohí majú určite problém s odpoveďou. 🙂 A nie preto, že by žiadne dychberúce miesto nepoznali. Takéto, na prvý pohľad jednoduché, otázky sú príliš všeobecné a preto ponúkajú veľký výber možností. Naj miesto môžeme vyberať ako milovníci prírody, hôr, histórie, pamiatok, kuchyne, miestnej kultúry... a pri každom by sme povedali niečo úplne iné.
Ak túto otázku ale beriem doslovne – „kde je najkrajšie,“ teda kde je miestna krajina pastvou pre oči, vždy sa mi vynoria obrázky a spomienky na dve oblasti: Alpy (áno, krása nemusí byť vždy na druhej strane sveta) a južnú Afriku, o ktorej bude aj tento článok.
Čím je taká výnimočná? Nádhernú krajinu ponúkajú mnohé časti sveta, no nájsť krásu v toľkej exotickej podobe, pestrosti, ako na juhu Afriky, je skutočne ojedinelé. Od rozprávkových, zasnežených Dračích hôr môžete cez lesy a savany prejsť až k oranžovým piesočným púštiam na brehu oceána. Od nezabudnuteľného okolia Kapského mesta, kde žijú tučniaky a uškatce, až po typické africké zvieratá ako levy, žirafy a nosorožce.
Jednu konkrétnu oblasť z južnej Afriky som sa rozhodol predstaviť vám detailnejšie. Nepochybne ešte viac pridáva na kráse už aj tak prekrásnemu kútu sveta. Ide o miesto, kde sa stretávajú až 4 africké štáty. Dva sa priamo delia o jeden nie len africký, ale doslova svetový unikát a zvyšné dva majú medzi sebou národný park, ktorý je podľa mňa tým najkrajším v rámci celého kontinentu.
Ideme sa pozrieť na zaujímavé územie hraníc štátov Zimbabwe, Zambie, Botswany a Namíbie:
Najväčšie vodopády Afriky a Zeme
To, čo do tejto oblasti láka ľudí z celého sveta najviac, má výšku cez 100 m a šírku až 1,7 km. A aby som nezabudol, padajú z toho milióny litrov vody za sekundu. Reč je o naozaj neuveriteľných, dychberúcich Viktóriiných vodopádov. Najväčších vodopádov Afriky i Zeme. Teda, sem-tam.
Vo svete sú ešte dvaja vážni konkurenti, ktorí sa o titul najväčších vodopádov Zeme hlásia a majú svojich stúpencov – Iguazu v Južnej Amerike a Niagara v Severnej Amerike. Spolu s Viktóriinými tvoria takzvanú veľkú trojku svetových vodopádov. Čo je zaujímavé, všetky tri tvoria hranice štátov – Niagara je medzi USA a Kanadou, Iguazu medzi Brazíliou a Argentínou, a Viktóriine medzi Zimbabwe a Zambiou. Každý z týchto troch má veľmi dobrý argument, prečo by mal byť tým naj práve on.
Viktóriine sú z tejto veľkej trojky najvyššie. Iguazu najširšie. A Niagara má z nich ten najväčší priemerný prietok vody za rok. Práve tento údaj by mal byť ten kľúčový. Najväčšie vodopády sveta by mali byť tie, z ktorých padá najviac vody. No ani tu to nie je pre Niagaru až tak jednoznačné.
Africký zástupca je oproti svojim dvom americkým konkurentom veľmi kolísavý v závislosti, či je v južnej Afrike obdobie dažďov alebo obdobie sucha. Preto po daždivých mesiacoch (december a január), teda od februára do mája, môžu z neho bez problémov padať milióny litrov vody každú sekundu a vtedy svojim prietokom dokáže ľahko prekonať aj Niagaru. Teda v tomto období hovoríme skutočne o najväčšom vodopáde Zeme. No následné suché mesiace zoberú vodopádom jeho silu a v období od septembra (prípadne konca augusta) do konca novembra sa z miliónov litrov vody stanú „len“ stotisíce a Viktóriine vodopády začnú robiť veľkej trojke tak trochu hanbu.
Aby toho nebolo málo, už aj Iguazu si párkrát vyletela z kopýtka a prietokom vody nechala ďaleko za sebou aj Viktóriine aj Niagaru. Človek by nepovedal, aká môže byť otázka najväčšiu vodopádu zamotaná. 🙂 Trofej si zaslúžia všetky tri.
Kedy teda prísť?
Najradšej mám tieto vodopády v plnej sile. 🙂 Takže ak by ste rozmýšľali prísť sa na ne pozrieť do Afriky osobne, odporúčam marec a apríl. Vtedy sú tými najväčšími vodopádmi sveta. No sila Viktóriiných nie je jediným dôvodom, prečo prísť do južnej Afriky práve v tomto termíne. Krajina je po dažďoch krásne zelená a nepripomína vyprahnutú, umierajúcu zem. A aby toho nebolo málo, zvieratá majú mláďatá 🙂 čo nepochybne obohatí najmä váš výlet do divočiny/na mieste safari, ku ktorému sa ešte dostanem.
Jednou z menších nevýhod môže byť napríklad kúpanie sa v Devil's Pool (v preklade: Diablov bazén či Diablov kúpeľ). Teda kúpanie sa hore na hrane vodopádu. Samozrejme, v termíne, keď je rieka Zambezi a teda aj vodopád najsilnejší, to je nemožné. 🙂
Ich pravý názov
„Viktóriine vodopády“ je názov, ktorí im dali až Európania. A úprimne, nepáči sa mi. Veľmi mi slávnu britskú kráľovnú Viktóriu, ktorá vládla v čase objavenia týchto vodopádov Európanmi, nepripomínajú. No lokálny názov je podľa mňa celkom výstižnejší: „Mosi-oa-Tunya.“ V preklade: „Dym, ktorý hrmí.“
Pád miliónov litrov vody spôsobuje okrem hukotu naozaj veľmi silný spätný dvíhajúci sa opar. Vidno ho na kilometre, aj z lietadla. Jednoducho, stúpajúci dym, ktorý hrmí. 🙂
V blízkosti vodopádov z tohto oparu doslova zmoknete. Preto tam treba dávať veľký pozor na veci ako fotoaparáty a mobily, ak sa chce k ním človek dostať. Mať ich kryté pod niečim nepremokavým. Už som si raz v Zimbabwe musel zháňať nový mobil. 🙂
O „Dym, ktorý hrmí“ sa delia dva štáty – Zimbabwe a Zambia. Môžete sa prísť na ne pozrieť z oboch krajín. A z oboch sa vám naskytnú naozaj krásne výhľady.
Môj najobľúbenejší národný park Afriky
Len vyše polhodinku cesty autom od Viktóriinych vodopádov sa už v úplne inej krajine na hraniciach s inou nachádza ďalšia africká topka!
Mal som to šťastie navštíviť už niekoľko národných parkov po celej Afrike, vrátane Krugerovho parku, Etoshe, Masai Mary či Ngorongoro. Veľké a slávne mená afrického safari. O všetkých menovaných môžem úprimne povedať, že sú úžasné a dúfam, že sa tam čoskoro vrátim. No ak by som mal vybrať len jeden národný park, ktorý mi tam najviac prirástol k srdcu, tak Chobe v Botswane.
V Chobe podstate už neexistujú nosorožce. Boli tu vyhubené. (Aj keď prebiehajú projekty, ktoré by ich tam mali skúsiť vzkriesiť.) A z vlastných skúsenosti môžem povedať, že na mačkovité šelmy to tam tiež nie je podľa mňa zrovna bohaté. No napriek tomu je Chobe v Botswane mojim číslom jedna v rámci národných parkov Afriky. Čím si to teda zaslúžilo v porovnaní so sveto-známejšími národnými parkmi ako je trebárs Kruger, Masai Mara či Ngorongoro?
Nebudem vás zaťažovať osobnými, srdcervúcimi pocitmi, ktoré sa aj tak ťažko vysvetľujú. Pokúsim sa vám prezradiť niekoľko racionálnych argumentov, prečo by ste tu tento národný park rozhodne nemali vynechať.
Každý národný park Afriky je iný, svojsky. Chobe je trebárs v porovnaní s vyššie menovanými vo veľkej miere vodným svetom. Preteká ním rovnako znejúca rieka Chobe, ktorá sa ďalej vlieva do Zambezi a tá si potom na Viktóriinych vodopádoch dáva vyše 100 m skok dole. Vodný svet v praxi znamená, že sa tu robieva safari nie len džípom, ale aj loďkou/loďou – vždy to robievame rozdelené, pol dňa na loďke, obed a druhá polovica dňa v terénnom aute.
Okolie rieky je veľmi fotogenické a plné zvierat, ktoré sa tu chodia osviežiť. Stretnúť tu môžete naozaj všeličo. Vodný svet sľubuje najmä dostatok vodných zvierat. Tým mám predovšetkým na mysli hrochy a krokodíly, ktoré tu vždy stretneme. Obzvlášť v okolí ostrova Sibebe, o ktorý sa Botswana naťahovala so susednou Namíbiou (tej patrí druhý breh rieky).
Taktiež tu môžete vidieť množstvo vodného, zaujímavého vtáctva či vodné antilopy – vodárky. No Chobe je známe predovšetkým iným, africkým zvieraťom, tým najväčším – slonom. 🙂 Práve tu v Chobe žije najväčšia populácia afrických slonov na svete. Je ich tu neuveriteľných +− 50 000. Občas ich môžete vidieť plávať po rieke či sprchovať sa v nej pomocou svojich chobotov. Neviem si ani len predstaviť navštíviť Chobe a nevidieť slony. 🙂
Po parku pobehuje taktiež množstvo impál. Šťastie tu mávam aj na opice 🙂 – drzé mačiaky a paviány (pozor na svačinu!), africké lady žirafy či na šakalov. Stále nechápem, ako tu taký krpatý pes dokáže prežiť.
Stretol som sa tu už aj so skupinou zebier, byvolov či iných druhov antilop. A áno, aj s levmi, no tu potrebujete trochu šťastia. Nikto vám vopred nemôže povedať, čo v prírode uvidíte, o to je to zaujímavejšie 🙂 , no môžem vám garantovať, že niekoľko zvierat tu určite stretnete.
Takéto safari do Chobe sa dá objednať priamo v hoteli či v „lodgiach“ (teda v oddelených chalúpkach), v ktorých bývate. Aj keď ste ubytovaný napríklad v Zimbabwe. Ráno vás už pred recepciou bude čakať terénne auto so šoférom (alebo iné a do terénneho sa premiestnite neskôr) a váš výlet do nádhernej a naozaj nezabudnuteľnej africkej prírody môže začať. Takýto jednodňový program do prírody s odvozom i so sprievodcom vás môže stáť okolo 160 dolárov.
Afrika lacná nie je. Nie pre turistov
Ak rozmýšľate navštíviť tento raj, musíte počítať s tým, že nejde o lacný typ cesty. Mno ľudí si mylne myslí, že Afrika je veľmi lacná, teda aj ubytovanie či jedlo je veľmi lacné. Rozhodne nie v turistických oblastiach a nie, keď nechcete bývať v naozaj veľmi skromných podmienkach doslova ako miestny (a to myslím nechcete). Jednoducho, nie pre turistov.
Ak nerátam severnú Afriku, kde sa dá ľahko a veľmi lacno cestovať do krajín ako Egypt, Tunisko či Maroko, tak zbytok kontinentu nepochybne patrí medzi tie najdrahšie oblasti sveta na cestovanie. Po polárnych oblastiach azda druhá najdrahšia časť sveta.
A keďže táto oblasť, najmä vďaka neuveriteľným Viktoriiným vodopádom, patrí k veľmi vyhľadávaným turistickým oblastiam, tu s vysokými cenami rátajte.
Najdrahšiu čiastku tvoria letenky, ku ktorým sa ešte dostanem, ale počítajte pri nich tak okolo 700€. Ďalšie platenie vás tu čaká hneď po prílete. Najviac skúsenosti mám s príletom na letisko Victoria Falls, teda do Zimbabwe, ktoré si od vás hneď po vystúpení z lietadla vypýta vstupný poplatok do krajiny. Jeho cena je 30 amerických dolárov. Zrejme ale budete chcieť navštíviť aj spomínané Chobe v Botswane alebo sa vybrať na stranu Zambie. V tom prípade je pre vás možnosť kúpiť si takzvané double-entry, teda dvojitý vstup, ak by ste si chceli z krajiny odbehnúť a potom sa zas vrátiť. Za ten zaplatíte 45 dolárov. Ak by ste chceli navštíviť aj spomínanú Zambiu, pozrieť si vodopády aj odtiaľ, 20 dolárov si odložte aj pre ich colnicu. 🙂
Keď už sme prileteli a zaplatili vstup do krajiny, treba niekde bývať. Možností je tu naozaj veľa a dosť pestré sú teda aj ceny. Nájdete tu ubytovania od 50€ za izbu na jednu noc až po izby za vyše 200€. Noc v lodgiach, ktoré využíva slovenská a česká cestovka, pre ktoré sprevádzam ich klientov, stojí bežne 112€.
Veľmi drahé sú tu aj miestne atrakcie a možnosti, ako stráviť deň. Spomínané Chobe za +- 165 dolárov je len jednou z mnoha ponúk. Svetovo známy je napríklad miestny rafting na rieke Zambezi, o ktorom sa hovorí, že je tým najlepším na svete – a môžem potvrdiť. Po vyše 1 a pol kilometra širokom vodopáde sa koryto rieky rapídne zúži, čím vznikne naozaj dravá, rýchla rieka. V období vysokej hladiny rieky sú ale niektoré úseky rieky až príliš divoké a uzatvorené, takže pre túto aktivitu je lepšie prísť v tých slabších mesiacoch. Určite stoja za zmienku aj malé krokodíly 🙂 , ktoré v tejto rýchlej časti rieky žijú, takže keď spadnete, zaplávate spolu s nimi, čo je taktiež zaujímavý zážitok (pozn. sú až moc malé, aby vás zjedli). Jedinečný a nezabudnuteľný zážitok pre fanúšikov akčného dobrodružstva a adrenalínu. Žiadny rafting, čo som vyskúšal, sa tomuto naozaj nemôže rovnať! Takýto rafting stojí 120 dolárov. Moje video z neho nájdete tu.
Ďalšie možnosti výletov, aktivít i s cenami nájdete na tomto letáku, ktorý som si odtiaľ naposledy priniesol:
Ďalšou z možností, ako tu stráviť čas, je napríklad aj takzvaný Lion Encounter, teda stretnutie s levom. Nie, neprídu mi to ako zdrogované levy, ako si dnes veľa ľudí o takýchto aktivitách myslí. Privedú vás iba k mladým, najedeným a na ľudí zvyknutých levom (najstarší môže mať max. rok a pol), s ktorými sa môžete trochu prejsť a odfotiť. Ide o projekt, ktorý sa takýmto spôsobom údajne snaží vyzbierať nejaké peniaze na ochranu týchto nádherných, mačkovitých šeliem, ktoré sa pokúša vrátiť do prírody – vybrané mladé levy tak akoby zarábali na tie ostatné. Dnes je veľa ľudí skeptických, chápem... kto chce, môže si skúsiť zistiť viac.
Po nezabudnuteľnom raftingu, prechádzke s levmi, slonmi či potápaní sa s krokodílmi si môžete dopriať romantickú, večernú plavbu po rieke Zambezi. Chutná večera s vínom či miestnym Zambezi pivko nemôže na palube chýbať. Často máme šťastie z lode vidieť prichádzať slony k rieke či skupinky hrochov (majú svoje stále miesta). Opäť ďalší, silný, africký zážitok, ktorý sa zapíše do vašej pamäte.
Bezpečnosť
Veľa ľudí určite zaujíma miestna bezpečnosť. Ani jedna zo štyroch krajín nie je v nejakom ozbrojenom konflikte a rozhodne nepatrí medzi nebezpečné africké štáty. V Zimbabwe nedávno zvrhli dlhoročného diktátora Mugabeho a celý svet očakával, čo sa bude diať, či nezačne občianska vojna alebo či nenastúpi ešte horší režim, no krajina je pokojná.
Problém ešte pred rokom robili lúpežné prepady, vykrádanie izieb, údajne chlapmi zo Zambie. No miestni o takúto reklamu nestáli a rozhodli sa zakročiť v podobe ostnatých drôtov po múroch a zvýšenými policajnými hliadkami, ktoré strážia miestne lodge. Odvtedy som od miestnych, známych o vykradnutí nepočul.
Častou témou býva malária, ktorú prenáša druh komára anofeles (žlté pásikavé bruško). Oblasť v okolí Viktóriinych vodopádov patrí medzi malarické oblasti, ale nie vysoko malarické oblasti – tie sú skôr pri rovníku. Teda pravdepodobnosť nakazenia sa tu nie je vysoká, no ani nie nemožná. Záleží už len na vás, či budete brať antimalarika alebo sa len spoliehať na prevenciu – dlhé rukávy a gate ráno a večer + spreje. Určite si v noci nenechávajte otvorené okno do vysvietenej izby. 🙂
A určite moc neodporúčam ani prechádzky mimo areál hotela/lodge, najmä vo večerných hodinách. Nikdy neviete koho a čo na ulici stretnete. Nezabúdajte, že okolo vás je africká divočina a občas sa môže zatúlať aj do mesta či na jeho okraj. 🙂 „Nechoďte na pivo, sú tam levy,“ som už raz v Afrike počul.
Ako sa tu dostať?
Jedným z hlavných dôvodov, prečo ide o drahšiu cestu, je aj vzdialenosť. Tu vás žiadny Ryanair ani Wizzair za pár desiatok eúr určite nedostane. Len na letenkách zrejme miniete toľko, čo na celý bežný výlet či dovolenku niekde v Európe alebo v severnej Afrike.
V tejto zaujímavej oblasti 4 afrických krajín pôsobia kúsok od seba až tri medzinárodné letiská, kde sa dá priletieť. Jedno v Zimbabwe, druhé v Zambii a tretie v Botswane. Namíbia tu v blízkosti letisko nemá.
V Zimbabwe sa dá priletieť priamo do mestečka Victoria Falls, kde sa nachádzajú aj vodopády. Cenovo sa taká letenka z Viedne tu i potom naspäť, samozrejme s ešte aspoň jedným prestupom na ceste (napríklad v etiópskej Addis Ababe alebo v keňskom Nairobi), bežne pohybuje okolo 700€. V niektorých termínoch sa mi ju ale podarilo nájsť za menej než 600€.
Druhé letisko na území Zambie sa nachádza v meste Livingstone. Pomenované je po škótskom cestovateľovi Davidovi Livingstonovi, ktorý ako prvý Európan objavil toto územie i s Viktóriinymi vodopádmi v 1855. Bežne tu stoja letenky okolo 800€, napríkad s dvomi prestupmi v Katare a v juhoafrickom Johannesburgu. No aj tu sa mi podarilo nájsť letenky za 570€, s prestupmi v Paríži či v Amsterdame a následne ešte s jedným v keňskom Nairobi.
Mimochodom, ak sa rozhodnete vybrať do Livingstonu, majú tam zaujímavé múzeum, kde okrem vecí Livingstona nájdete aj mapy českého cestovateľa Emila Holuba, ktorý ako úplne prvý 20 rokov po Livingstonovi zmapoval túto oblasť. 🙂
No a posledné letisko v oblasti má mesto Kasane v Botswane. Skúsil som zopár náhodných termínov, no žiaden sa nezmestil pod 1000€ za letenky.
Takéto sú bežné ceny leteniek tu. Samozrejme, tie najlacnejšie možnosti, ktoré mi v čase písania našlo. Mnohé výhodné možností boli s africkými leteckými spoločnosťami ako Ethiopian Airlines či Kenya Airways. Neskúsený človek by sa možno obával letieť s nejakými africkými spoločnosťami, no po niekoľkých vlastných skúsenostiach môžem tieto obavy vyvrátiť, dokonca, povedal by som, že sa mi s nimi lieta lepšie než s tými európskymi (napr. lepšie jedlá, ponuky filmov atď).
Víza
Víza do Zimbabwe a Zambie sa kupujú priamo na hranici. Bude vás to stáť zopár desiatok dolárov (platil som aj €). Presná cena závisí od toho, z ktorej krajiny pochádzate a najmä, aký typ víza chcete – či jedno-vstupový (teda do krajiny vstúpim len raz), dvoj-vstupový (napríklad, ak si zbehnete zo Zimbabwe do Zambie či neďalekej Botswany na safari a vrátite sa naspäť) alebo novinkou je takzvané KAZA vízum, s ktorým môžete pochodiť okolité krajiny. Cena za KAZA vízum je 50 dolárov, ostatné z možností sú o čosi lacnejšie.
V Botswane vízum nie je, chcú vidieť len váš pas. Ak by ste váš výlet plánovali aj do Namíbie či Juhoafrickej, v oboch prípadoch je potrebné mať vízum vybavené vopred na ich ambasáde.
Kam si dole ešte „odbehnúť?“
Keď už letíte tak ďaleko, niektorí si už možno budú chcieť pozrieť z južnej Afriky ešte viac. Predsa len, mnohé zaujímavé a nádherné miesta už nebudú od vás vyše pol dňa letu (s prestupmi často aj celý deň), ale len hodinu či dve. Alebo veľmi obľúbeným spôsobom cestovania po krajinách južnej Afriky, ktorý by som odporúčal, je požičanie si auta 🙂 – ak chcete toho vidieť oveľa viac. Možností, kam sa ešte v rámci južnej Afriky pozrieť, keď už ste teda tu, je naozaj veľmi veľa. Ide predsa o poriadny kus Zeme – len samotná Juhoafrická republika je veľká ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko dohromady. Tu je niekoľko mojich tipov:
Nezabudnuteľným je pre mňa okolie Kapského Mesta – pre mnohých najkrajšie mesto sveta, kde okrem Stolovej hory, ktorá je jedným z prírodných divov sveta, môžete vidieť aj jedno africké zviera, ktoré by si v Afrike predstavoval len veľmi málokto – tučniaky.
Mojim obľúbeným je aj severovýchod/východ Juhoafrickej republiky. V Johannesburgu požičiate auto a slávny Krugerov park či najkrajšie hory Afriky – Dračie hory máte pred sebou. Okrem toho sa tam môžete zastaviť aj v dvoch malých, samostatných kráľovstvách: Svazijsko (po novom Eswatini) a Lesotho.
Ak by ste sa chceli zdržať ešte viac, na západe je Namíbia, ktorá okrem nádherných púšti či taktiež slávneho národného parku Etosha ponúka aj veľmi zaujímavý zmes miestnych, pôvodných kmeňov.
Mnoho ľudí k Mosi-oa-Tunya teda nepriletí, ale prídu tam s požičaným autom práve z Namíbie či až s Kapského Mesta a urobia si takýto mega-výlet južnou Afrikou. Úžasná cesta, ktorú len ťažko opísať slovami.
Mal som už aj klientov, ktorí sa rozhodli z južnej Afriky odletieť potom cez Mozambik a spoznávať ostrov Madagaskar. Práve Madagaskar má na tejto stránku už najviac článkov:
https://travelers.sk/category/fotky-texty/afrika/madagaskar/.
A verím, že postupne pribudnú aj ďalšie z tohto jedinečného a prekrásneho spodku Afriky. 🙂
Fotografie & text
František Fefe Kekely
Pridaj komentár
