Tieto dni (článok je písaný cez Vianoce) si ľudia takmer po celom svete pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Ako dnes vyzerá slávny Betlehem, v ktorom sa Ježiš narodil?
Blízky východ, ako sa volá táto časť sveta, je veľmi komplikovaný. Neustále počujeme odtiaľto o nejakých bojoch a nepokojoch. A úplný pokoj nie je ani vo Svätej zemi – ako ja túto krajinu najradšej volám. Hoci nie vždy by si podľa mňa takýto názov zaslúžila.
Vo Svätej zemi máme predovšetkým dva národy, ktoré sa nemajú v láske – lepšie povedané, zo srdca sa nenávidia! Prvým sú Židia, ktorí tu už tvoria väčšinu a vytvorili si tu štát Izrael. Druhým sú Palestínčania, teda Arabi. Tí sú predovšetkým moslimovia, no nájdeme medzi nimi aj niekoľko kresťanov. Niekto je možno prekvapený, ale áno, niektorí Arabi sú proste kresťania.
Dominantné slovo vo Svätej zemi majú Židia a ich štát Izrael. Palestínčanom ostal najmä Západný breh rieky Jordán, ako sa táto oblasť aj oficiálne nazýva, a pásmo Gazy pri hraniciach s Egyptom. Asi len ťažko by sme to mohli nazvať palestínskym vlastným štátom, to asi nie, ale môžeme povedať, že tam majú svoju vlastnú samosprávu – je aj značný rozdiel medzi Západným brehom riek Jordán a pásmom Gazy, v ktorom vládne skupina Hamas, ale to je na dlhšie vysvetľovanie a samostatný článok.
Mesto Betlehem, kde sa Ježiš Kristus narodil, má v tomto lokálnom konflikte zaujímavé miesto – je na palestínskom území, no hneď na hraniciach so židovským štátom Izrael, čiže je niečo ako pohraničným mestom medzi dvomi znepriatelenými národmi. Práve tento faktor výrazne ovplyvňuje to, ako Betlehem dnes vyzerá.
Skúsme prejsť vojenskými kontrolami...
Zrejme prvou vecou, ktorú po príchode k Betlehemu uvidíte, je vysoký, strážený, betónový múr s ostnatým drôtom na vrchu. Takúto hranicu – medzi tým, čo je izraelské a čo už palestínske – tu postavili Židia, teda Izrael. A nie len tu.
Určite nie je nič príjemné, keď vám pred domom zrazu vyrastie niekoľko metrov vysoké betónové monštrum, ktoré sa tiahne kilometre doľava i doprava. Proste vás obmurujú. Argumentom Izraela ale je, že po stavbe týchto múroch sa výrazne znížil počet teroristických útokov zo strany Palestínčanov i nepríjemných vzájomných stretov. Tento spor, koho je vlastne táto zem, kto tu má aké práva, tu nemá konca a príliš ružovo to z vlastných skúsenosti nevidím ani do budúcna.
Keď prejdete kontrolnou bránou, kde pokojne môžete vidieť aj mladé dievčatá so samopalmi (v Izraeli aj dievčatá musia povinne do armády) a ocitnete sa za múrmi, ste konečne v posvätnom Betleheme. Vojaci sa občas opýtajú, odkiaľ ste... ale väčšinou na vás vidno, že ste proste turisti, tak nerobia drahoty.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Múry sú z vnútra, teda v meste, zaujímavo pomaľované. Nájdete na nich obrazy, ktoré hovoria o absurdite a pekle, ktoré prináša vojna. Nájdete tam symboly slobody, ako holubicu v nepriestrelnej veste či deti, na ktoré padajú bomby. Ale napríklad aj Donalda Trumpa, ktorý sa so svojimi vyjadreniami dosť prikláňal na stranu židovského Izraela, tak mu tu venovali obraz so židovskou jarmulkou na hlave. Tieto obrazy sem prichádzajú maľovať, a prostredníctvom nich vyjadriť svoj názor, umelci z celého sveta.
Ježiš medzi Arabmi
Betlehem je, ako som už spomínal, palestínske mesto a Palestínčania sú moslimovia i kresťania. Kostoly a moslimské mešity tu stoja kúsok vedľa seba. V podstate, Betlehem a samotný Ježiš Kristus je uctievaný medzi kresťanmi, ale aj medzi moslimami – tí ho nevnímajú ako Božieho syna, ale ako veľkého proroka, ktorý je často spomínaný aj v samotnom Koráne (posvätná kniha moslimov). Okrem neho v knihe moslimov bez problémov narazíte aj na Pannu Máriu a ďalšie biblické postavy.
Ak chcete vedieť viac o tom, ako je judaizmus (Židia), kresťanstvo i islam prepojené, a ako všetky tri náboženstva uctievajú nie len jedného Boha, ale i rovnakých ľudí, prejdite sa so mnou potom aj do neďalekého Jeruzalema:
Napríklad aj hneď oproti tomu najposvätnejšiemu miestu v Betleheme – baziliky Narodenia Pána, kde sa Kristus narodil – stojí takzvaná Omarova mešita. Akoby obidve náboženstva tu chceli byť a stáť. Dokonca, do kresťanského chrámu so mnou vstupuje aj skupina mladých moslimiek. Veď prečo nie:
Betlehem je staré mesto, ktoré má typický blízko-východný charakter. A tým, že je palestínske, teda arabské, tak i špecifickú arabskú atmosféru. Mám tým na mysli napríklad predajcov, trhy na ulici, trúbiacich vodičov a chlapov posedávajúcich na terasách pri čaji.
Arabské trhy na ulici, či už turisticky orientované so suvenírmi alebo echt lokálne pre lokálnych (ovocie, zelenina, veci do kuchyne, hračky...), som si myslím úprimne zamiloval. Najprv som sa ich takmer desil, toho humbuku, na ktorý Európan príliš zvyknutý nie je. Potom ma skôr otravovali a teraz, po istom čase v tomto svete, už milujem ich atmosféru, vône, chute a debatu s miestnymi. Nebojte sa, pouličné trhy v Betleheme nie sú tak šialené ako trebárs tie v Egypte či marockom Marakéši.
Presné miesto, kde sa to malo stať
No vráťme sa k samotnej bazilike Narodenia Pána – k miestu, pre ktoré Betlehem pozná celý svet. Ide o jeden z najstarších doposiaľ používaných kresťanských chrámov na svete, ktorý tu dala postaviť sv. Helena so svojim synom rímskym cisárom Konštantínom ešte vo 4. storočí – teda pred zhruba 1700 rokmi. Neuveriteľné.
Vraj sa miestnych ľudí pýtala, kde sa presne narodil ten Ježiš Kristus, a na mieste, ktoré jej ukázali, dala postaviť tento chrám. A hoci bol napríklad neskôr zničení Peržanmi, ľudia ho znova dokázali postaviť na nohy a stojí tu dodnes.
Celý komplex je rozdelený medzi jednotlivé kresťanské cirkvi (katolíci, ortodoxní...), každá tu ma svoje miesto a o niektoré spoločné sa jednoducho delia. Párkrát sa stalo, že sa kňazi navzájom zrovna nedohodli a preto si napríklad, vľavo od hlavného oltára (kde sa vychádza z miesta, kde sa Ježiš narodil) môžete všimnúť prederavený obraz s Jánom Krstiteľom. Duchovní tu počas jednej hádky vraj hádzali po sebe predmety a jeden z letiacich ninja krížov sa zapichol priamo do obrazu.
Mnohé zákutia tohto chrámu si naozaj pamätajú kus histórie. Keď vojdete starým a naozaj nízkym vchodom (urobený tak kedysi naschvál, aby do chrámu nevbehli jazdci na koňoch) ocitnete sa v kostolnej lodi – hlavná časť kostola, kde bývajú ľudia.
Tu už zrejme uvidíte frontu ľudí (niekedy je veľká až von pred baziliku), ktorá sa chce dostať na jediné miesto – schodmi zísť pod hlavný oltár...
...kde nájdu na zemi hviezdu. 🙂 A práve tá označuje to miesto, kde sa udialo to, čo si teraz pripomína celý svet!
Na tomto mieste sa narodil Ježiš Kristus!
Text & fotografie:
František Fefe Kekely
Pridaj komentár
