Sprievodca Jeruzalemom (II.): Ako dnes vyzerá Golgota či Kristov hrob? Po stopách Kristovho ukrižovania

Tento týždeň máme Veľkonočné sviatky, kedy si kresťania po celom svete (katolíci a protestanti teraz, pravoslávni o týždeň neskôr) pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako dnes vyzerá Golgota, kde bol Kristus ukrižovaný, či hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal zmŕtvych???

Prvú časť o Jeruzaleme, kde vysvetľujem súvislosti – prečo je posvätným mestom až pre tri náboženstvá a čo všetko majú tieto náboženstvá spoločné (a nie je toho málo). Taktiež som vám tam ukázal to najposvätnejšie a najkontroverznejšie miesto v rámci Jeruzalema. Nájdete TU.

Posledná večera a Getsemanské záhrady

Ako som spomínal v prvej časti, Jeruzalem je postavený na kopcoch. A práve na jednom z nich – vrch Sion – sa uskutočnila posledná večera Ježiša Krista s apoštolmi, ktorú si pripomíname počas Zeleného štvrtka.

Poznámka navyše: Slovo „sion“ máme vo Svätom písme až vyše 150-krát! Dalo by sa povedať, že je to výraz pre miesto, kde ste blízko k Bohu alebo kde je božia prítomnosť naozaj silná.

Vrch Sion sa nachádza už akoby mimo hradieb Starého Jeruzalema, kúsok od brány s rovnakým názvom – brána Sion. Možno si ju pamätáte z prvej časti, kde ju spomínam ako dobre roztrieľanú z časov vojny medzi Izraelom a Jordánskom. Vyzerá tak trochu ako keby niekto pred ňou postavil guľomet a chvíľku to proste do nej sypal.

Na samotnom vrchu Sion teda môžeme ísť pozrieť miestnosť, kde sa mala konať posledná večera Ježiša s apoštolmi. Tu počas večere Ježiš symbolicky premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv, čo doposiaľ robia rituálne farári počas omší. Taktiež tu už predpovedal, že ho niekto zradí (ako sa asi cítil Judáš pri tých slovách?) či Petrovi, že ho do rána trikrát zaprie. Zaujímavý odkaz nesie aj časť, keď tu samotný Ježiš umýva svojim apoštolom nohy. Toto sú tie najznámejšie momenty, ktoré sa tu udiali. Úprimne ale osobne pochybujem a asi nie som sám, že sa to udialo práve v tejto miestnosti, o ktorej sa to hovorí a kde si to chodia ľudia pripomínať – hlavne preto, lebo je na druhom poschodí a v tej dobe druhé poschodie bežný človek nemal. No mohlo to byť niekde na tomto pľaci, možno o kúsok vedľa. Dnes ťažko povedať. Toto je ale oficiálne uznávaná miestnosť, kde sa posledná večera konala:

Hneď pod miestnosťou, kde sa mala konať posledná večera, nájdete ďalšiu zaujímavosť – hrob kráľa Dávida. Toho Dávida, čo porazil prakom silného Goliáša. Ten Dávid, čo sa následne stal kráľom Izraela. A ten Dávid, ktorý potom počal múdreho kráľa Šalamúna. A Dávidova línia pokračovala... Možno ste počuli: „Ježiš, z rodu Dávidovho.“ Teda i samotný Ježiš a viacerí ďalší známi trebárs proroci, sú vlastne pra-pra-pra...vnuci kráľa Dávida. Dokonca, moslimovia veria, že i samotný Mohamed je z rodu Dávidovho. Zaujímavý rodokmeň, čo poviete.

A posledným zaujímavým miestom, ktoré nás ešte na vrchu Sion čaká, je jeho dominanta, ktorú určite neprehliadnete – bazilika Uspania Panny Márie. Ide o novšiu baziliku, ktorá je v správe nemeckých kresťanov. Najskôr vysvetlím pojem bazilika – je to chrám, kde sa niečo významné udialo alebo ktorý má vzácnu relikviu. V tomto prípade je to tá prvá z možností (niečo sa tu udialo) a už zo samotného názvu môžete tušiť, čo asi. Chrám má akoby dve hlavné časti: vrchnú, kde sa bežne konajú omše a spodnú, kde nájdete kryptu so životnou veľkosťou Panny Márie – je z čerešňového dreva a slonoviny. Práve na tomto mieste Panna Mária zomrela. Alebo presnejšie: zaspala, ako sa v jej prípade zvykne hovoriť. Niektorí aj veria, že je tu pochovaná. S tým sa však pýši skôr iný chrám, jeden z mojich obľúbených, ktorý vám neskôr ukážem.

Spolu s Kristom opustíme vrch Sion. Kam išiel Ježiš následne po poslednej večery? Modliť sa s apoštolmi do Getsemanských záhrad. Tie sú taktiež za hradbami Starého Jeruzalema, pod v prvej časti spomínanou Zlatou bránou a Olivovou horou. Dnes v Getsemanských záhradách nájdeme taktiež novšiu baziliku – baziliku Agónie alebo druhý názov: bazilika Národov (keďže na jej stavbu prispeli viaceré národy, ktorých symboly/znaky nájdete na strope chrámu). Hneď vedľa chrámu je záhrada starých olivovníkov. Mnohé isto majú storočia, dokonca sa hovorí, že niektoré si ešte pamätajú Krista. V rohu tejto záhrady nájdeme kameň/menšiu skalu, ktorej časť je tu vonku a druhá časť vnútri v chráme. Práve na nej sa Ježiš modlil a ako píše Sväté písmo: krv potil (vedel, čo ho už čaká). A práve tu dostal bozk od Judáša, ako znamenie pre vojakov, koho majú zobrať.

Príbeh navyše: Keď si pre Ježiša prišli vojaci a jeden z veľknazových sluhov už vyťahoval putá, priskočil apoštol Peter – vlastným menom Šimon, budúci prvý pápež – a zahnal sa po ňom mečom, pričom mu odťal ucho. Ježiš mu prikázal, nech ten meč schová a že keby chcel, tak mu Otec (teda Boh) pošle pluky anjelov, no musí naplniť, čo od neho žiada. Potom natiahol k sluhovi ruku a jeho ucho dorástlo.

A vynikajúci tip navyše: Keď vyjdete z bránky z Getsemánskych záhrad, prejdete na druhú stranu tejto vedľajšej cesty a dáte sa trochu nižšie – ku hlavnej ceste, nájdete tam napravo ďalší chrám. Jeden z mojich najobľúbenejších v Jeruzaleme. Ide o chrám Hrobu Panny Márie a ako už samotný názov napovedá, tu je pochovaná Panna Mária (okrem nej vraj aj jej rodičia či manžel sv. Jozef). Tento chrám milujem, lebo je narozdiel od niektorých už tu spomínaných chrámov starý, pamätá si ešte časy križiakov a naozaj má podľa mňa špeciálnu atmosféru, dušu, akú by sme v novších chrámoch hľadali márne. Chrám patrí ortodoxným, čomu svedčí aj výzdoba chrámu. Môžete ísť až dopredu, k oltárnej časti, kde leží hrob Ježišovej matky – Panny Márie. Určite sa tu zastavte!

Via Dolorosa – Krížová cesta

Ježiša následne brali do Starého Jeruzalema takzvanou Leviou alebo druhý názov: Štefanovou bránou, ktorá je z tej strany hradieb, kde sú i Getsemanské záhrady či napríklad Zlatá brána. Samozrejme, dodnes sa špekuluje o presnej trase Ježiša Krista, kadiaľ išiel a kde sa aké zastavenie krížovej cesty udialo. Toto, čo si ukážeme, je tá oficiálna a dnes všetkými cirkvami uznávaná trasa posledných Ježišových krokov.

Len kúsok za Leviou bránou (odhadom 300 m od nej) je miesto, kde Ježiša súdili (1. zastavenie krížovej cesty), bičovali a odkiaľ berie kríž na svoje plecia (2. zastavenie) – teda toto je miesto, kde oficiálne začína krížová cesta, takzvaná Via Dolorosa.

Krížová cesta teda ďalej pokračuje naprieč Starým Jeruzalemom, všetky zastávky sú označené rímskym číslom – III., IV.,V... pri každej z nich je aj nejaká kaplnka či kostolík. Postupne tak prejdete miesta, kde Ježiš pod krížom spadol (dokopy trikrát), kde stretol svoju matku, plačúce ženy, kde mu Veronika podala ručník i odkiaľ mu Šimon Cyrenejský pomáhal niesť kríž. Kompletný rozpis jednotlivých zastavení:

1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

2. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

3. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

4. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

5. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Od piateho zastavenia, kedy mu Šimon Cyrenejský začína pomáhať, začína cesta viac stúpať – stúpate na Golgotu. Niektorí si ju možno predstavia ako riadny kopec, no je to skôr kopček, teda žiadny turistický výkon vám naň netreba. Hoci riadne dobičovaní, s desiatkami kíl vážiacim bremenom a demotiváciou, čo vás tam hore čaká, by sa nepochybne kráčalo inak – ak by sa niekto hlúpo pýtal, prečo ten Ježiš padal a na čo tu pomoc potreboval.

Taktiež sú niektorí ľudia prekvapení, že Golgota je akoby uprostred Starého mesta a nie niekde mimo hradieb. V čase Krista mimo hradieb bola, lebo Starý Jeruzalem bol vtedy menší než je dnes. Potom sa následne storočiami zväčšoval a hradby posúvali – tie dnešné, čo okolo Starého Jeruzalema vidíme, sú až zo 16. storočia – teda vyše 1500 rokov po Kristovi. Postavil ich osmanský sultán Sulejman I. Krásny – to je mimochodom ten istý, čo nás porazil pri Moháči.

6. Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

7. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

8. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Toto zastavenie je celkom zaujímavé, lebo k nemu musíte odbočiť do uličky a potom sa tou uličkou vrátiť a pokračujete... Ježiš sa samozrejme s krížom nevracal hore-dole, len pripomínam, že vtedy to mesto vyzeralo inak. Boli tu iné budovy i ulice. A on tadiaľto mohol pokračovať priamo k ďalšiemu zastaveniu, no my sa musíme trochu vrátiť a akoby budovy obísť.

9. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Aj toto zastavenie je vlastne trochu od ruky, no mám ho rád kvôli fotografiám. Je to posledné zastavenie, ktoré je vonku a končí pri bazilike Božieho hrobu – od tohto IX. zastavenia ju rád fotím. Všetky zvyšné zastavenia sú už vo vnútri toho chrámu.

Niekedy sa dá dostať do baziliky už od tohto zastavenia, cez akoby vedľajšie/bočné chrámy. No v poslednej dobe sa z tejto strany dosť prerábalo a aj tak najradšej vstupujem do baziliky s ľuďmi spredu. Čiže sa trochu zas vrátim na cestu, pokračujem a tak prídem k bazilike z druhej/prednej strany.

Čo sa teda vo vnútri tejto baziliky Božieho hrobu – najposvätnejšieho miesta kresťanstva na Zemi – udialo:

10. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

11. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

12. Pán Ježiš na kríži zomiera

13. Pána Ježiša skladajú z kríža

14. Pána Ježiša pochovávajú

Teda absolútny vrchol krížovej cesty. Tu je vrch Golgoty. Tu Ježiš zomrel a bol pochovaný, a o 3 dni vstal zmŕtvych. Tu neskôr vďaka sv. Helene a jej synovi cisárovi Konštantínovi – ľuďom, bez ktorých by tu tieto miesta neboli a dnešné kresťanstvo by nevyzeralo, ako vyzerá – vznikol v 4. storočí chrám. Ten sa samozrejme postupne menil, zväčšil až do súčasných podôb. Toto je opakujem to najposvätnejšie miesto kresťanstva.

A teraz sa poďme pozrieť do samotného chrámu, čo je vo vnútri: Hneď keď vstúpite, všimnete si pred vami ľudí, ako kľačia pri kamennej tabuli a pokladajú na ňu rôzne náboženské predmety, aby si ich posvätili. Ide o kamennú dosku, na ktorej balzamovali olejmi Ježišovo telo a pripravovali ho tak po sňatí z kríža na pohreb.

Vpravo od tejto kamennej tabule je stŕme schodisko na hor, ktoré vás zavedie až na úplný vrcholok Golgoty, ktorý môžete vidieť, a presne tu stál Kristov kríž – tu Ježiš zomieral.

A teraz k ďalšej, azda najdôležitejšej časti, chrámu, po ktorej aj nesie celé meno – Boží hrob. Ten nájdete od vstupu naľavo. Vyzerá to ako kaplnka (takzvaná edikula) uprostred chrámu, okolo ktorej bude zrejme rada čakajúcich ľudí, čo sa chcú dostať dovnútra.

Niektorí si to tam možno odstoja aj dve hodiny, aby sa tam pozreli. Vo vnútri vás najskôr bude čakať miestnosť, ktorá sa nazýva Anjelská kaplnka. Je tam vystavená originálna čas kameňa, ktorým bol zakrytý Kristov hrob. Na tomto kameni podľa svätého písma sedel anjel a zvestoval vzkriesenie Ježiša Krista – preto sa táto časť nazýva Anjelská. A potom akoby v ďalšej miestnosti nájdete i samotné miesto, kde sa pod novším obalom, Kristov hrob nachádza a kde ležalo jeho telo.

Vonku čaká veľa ľudí, aby sa sem dostalo, ak si myslíte, že vo vnútri budete niekoľko minút rozjímať a modliť sa, tak na to asi zabudnite... dokopy ma tam nechali kňazi len pár sekúnd, kým ma už nezačali sácať von. Občas to tam je dobré psycho a v niektorých ľuďoch sa tam prebúdza až istý fanatizmus. Každopádne, dovnútra už nechodím, stačilo mi. Radšej si vychutnávam túto starú baziliku a jej neopísateľnú atmosféru a silu, ktorú podľa mňa doslova vyžaruje. Nemyslím si o sebe, že som nejak silno veriaci, no i pre mňa je to bez pochýb jedno z najsilnejších miest, aké poznám!

Zaujímavosť: Tú kaplnku/edikulu Božieho hrobu nedávno rekonštruovali, čo stálo zopár miliónov eur. Okrem jednotlivých kresťanských cirkví na to prispel aj jordánsky kráľ Abdullah II. (teda kráľ moslimskej krajiny) či palestínska samospráva, ktorú možno tiež označiť za prevažne moslimskú, hoci medzi Palestínčanmi nájdeme aj kresťanov.

O samotný chrám, najposvätnejšie miesto kresťanov, sa delia viaceré kresťanské cirkvi – najmä grécka ortodoxná, arménska apoštolská (tiež vlastne ortodoxná) a františkáni v mene rímskokatolíckej cirkvi + je tu aj etiópska ortodoxná, kóptska ortodoxná či sýrska ortodoxná cirkev. Títo všetci majú v bazilike nejaké svoje miesto. Akurát časť s Božím hrobom je akoby spoločná a tam si duchovní jednotlivých cirkvi striedajú služby.

Vzťahy vo Svätej zemi boli vždy komplikované a to napríklad i medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami. Boli už prípady, keď sa kňazi medzi sebou pobili či hádzali po sebe kríže, keď sa nevedeli dohodnúť (ak pôjdete napríklad do neďalekého Betlehema, baziliky Narodenia, tak tam nájdete prederavený obraz Jána Krstiteľa, lebo sa doň taký lietajúci ninja kríž zapichol).

A do tretice zaujímavosť k týmto kresťanským vzťahom: Kľúče od najposvätnejšieho miesta kresťanov majú už od 12. storočia moslimovia, ktorí chodia pravidelne odomykať a zamykať baziliku Božieho hrobu. Kresťania sa nevedeli dohodnúť, ktorá z cirkvi bude mať tie kľúče. Tak ich radšej dali do rúk moslimom. Výnimkou sú práve tri prípady počas Veľkonočného týždňa: keď na Zelený štvrtok odomykajú katolícki františkáni, na Veľký piatok grécka ortodoxná a na Bielu sobotu Arméni.

„Je to rodinné dedičstvo. Je to všetko, čo ako rodina vlastníme. A je to česť nielen pre rodinu, ale aj pre celý moslimský svet. Ďalším generáciám odovzdávame nielen kľúč, ale aj spôsob, ako rešpektovať iné náboženstvá,“ povedal raz pre CNN vlastník kľúču od najsvätejšieho kresťanského chrámu Adeeb Joudeh (Adíb Džuda), ktorý spolu s iným moslimom Wajeehom Nuseibehom (Vadžíhom Nusajbom) zdedili túto úlohu.

Toto je Jeruzalem, teda aspoň z časti. Toto sú jeho príbehy a vzťahy, ktoré tam panujú. Pokúsil som sa vám ho priblížiť a pochopiť. Teraz už viete, prečo sa naň obracajú pohľady až troch náboženstiev a čo všetko majú spoločné. Viete si predstaviť, ako dnes vyzerajú známe miesta, o ktorých sa už tisícročia hovorí.

Text & fotografie:

František Fefe Kekely