Cluj-Napoca, bijúce srdce Transylvánie 🇷🇴

Žiadny Drakulov hrad, v ktorom svetoznámy gróf nikdy nežil, ale mesto s históriou už z čias Rímskej ríše je jadrom Transylvánie/Sedmohradska, na ktoré sú miestni právom hrdí.

Keď som sa predtým rozprával s niektorými Rumunmi o Cluj-Napoca (slovensky Kluž, ale zvykol som si písať miestny názov), bolo priam cítiť, ako sa im v tej chvíli zmení hlas i výraz tváre. Či už sa jednalo o niekoho zo severu, z juhu, z maďarskej alebo z inej menšiny, bez rozdielu viery, z každého jedného rozprávania vyžarovala hrdosť na toto rumunské mesto. Z toľkých lákavých slov bolo priam povinnosťou pozrieť si ho naživo. 🙂

Približne 15 hodín vlakom zo severného Slovenska – Žilina, Bratislava, Budapešť a odtiaľ priamym spojom do srdca Transylvánie, ako zvyknú Cluj-Napoca prezývať.

Cluj - mapa

Príbeh však začneme o niečo skôr, u našich južných susedov. Okrem železničných staníc Keleti pályaudvar a Nyugati pályaudvar som z Budapešti nikdy viac nevidel. Rozhodol som sa teda vyraziť o čosi skôr a na chvíľu sa v hlavnom meste severo-Slovákmi milovaného Maďarska zastaviť. Prvá vec, ktorá vás zarazí, je už samotná železničná stanica Budapest Keleti pályaudvar. V porovnaní s tou našou v Bratislave sa dá len ťažko niečo porovnávať. Kým z tej jednej sa snažíte rýchlo utiecť, tú druhú si máte chuť vyfotiť fotoaparátom.

Pred stanicou Keleti pályaudvar sa nachádza niekoľko migrantov. (V tom čase vrcholila utečenecká kríza.) Sedeli na dekách, pili vodu, deti pobehovali a naháňali nejakú loptičku. Na moje prekvapenie, vzhľadom k tomu, čo všetko som už na sociálnych sieťach i internete videl, naozaj viac detí a žien ako som očakával. Pohľad na tých ľudí vyvolával rôzne pocity, ale ruku na slniečkárske srdce, nie tie negatívne. („Áno, áno, nasťahuj si ich domov ty kripel! Slniečkááár!“)

Nasledovala prechádzka po Rákocziho ulici, okolo Maďarského národného múzea, až k Dunaju, po ktorom sa v tej chvíli plavilo niekoľko lodí. Nádherná idylka.

Milá Bratislava, prepáč, ale toto mesto je trochu vyššia liga:

Viac o Budapešti z mojej ďalšej návštevy možno dakedy inokedy. Slovo teraz prenechávam inému mestu.

Odchod z maďarského hlavného mesta 16:40. Plánovaný príchod do Cluj-Napoca 1:36 v noci rumunského času – oproti tomu na Slovensku i v Maďarsku + jedna hodina. Vlak meškal približne 10 minút, čo bol na takú diaľku obdiv. Cestu späť zvládol dokonca bez meškania. Kiež by sa to dalo povedať aj o rýchliku z Bratislavy domov.

Kontrola lístkov i dokladov prebehla bez problémov na oboch stranách hraníc. Človek by už aj zabudol, že niekde sa hranice ešte kontrolujú.

V Cluj-Napoca vystupujem z vlaku, ktorý ma ešte namierené ďalej na juh. Úlohy mojej osobnej sprievodkyne mestom sa ujíma kamarátka z môjho prvého Erasmus+ projektu – Barbara, študujúca priamo v tomto meste. Jedna z megavýhod, prečo sa oplatí na tieto Erasmus+ projekty chodiť: Chcete ísť do Rigy alebo do Záhrebu? Máte priateľov, ktorí sú priamo odtiaľ a ktorí vás radi privítajú – teda, aspoň niektorí. 🙂

Po vrúcnom privítaní na stanici berieme taxík a odchádzame k nej na byt. Aj keď v danom vlaku v podstate nič nerobíte, tých niekoľko hodín v ňom dokáže z vás vyciciať viac energie než nejaká manuálna činnosť.

Hlavné mesto Transylvánie a pýcha Rumunska

Ráno po opustení bytu prechádzame pomedzi staré, komunistické a svojim spôsobom zaujímavé paneláky. Sú azda všade. „Toto nie je tá pekná časť mesta,“ poznamenala moja osobná sprievodkyňa. V tom nám nad hlavami v nízkej výške preletí lietadlo, pristávajúce na miestnom medzinárodnom letisku. Úkaz, opakujúci sa niekoľkokrát denne.

V ľavom hornom rohu erbu vidno známu vlčicu, ktorá podľa legendy kŕmila zakladateľov Ríma – bratov Romulusa a Remusa. Spomienka na časy, keď mesto bolo súčasťou Rímskeho impéria.

Niekoľko stoviek metrov od bytu nás čaká novo vyzerajúci pravoslávny chrám. Kamarátka z neho očividne príliš nadšená nie je. „Rumunsko má veľa kostolov a stále stavia nejaké ďalšie, honosné a drahé,“ poznamená pri ňom. Čo sa týka najmä pravoslávnych chrámov, tak s tou honosnosťou teda naozaj nešetria.

Pravoslávna cirkev je v Rumunsku najsilnejšia a hlási sa k nej vyše 80 percent obyvateľstva – teda okolo 19 milión ľudí, z celkového počtu 22 miliónov obyvateľov.

Prvou väčšou zástavkou v meste je Cluj Arena, ktorú inak ako nádherná a dych vyrážajúca neopíšem. Zo všetkých futbalových štadiónov, čo som videl (a málo ich rozhodne nebolo), poviem na rovinu – najkrajší! Áno, práve tu, v Rumunsku:

Miesto, o ktorom slovenský futbalový fanúšik ani nesníva. Vo vnútri vyleštené chodby, posilňovňa, trénujúce decká na trávniku (potom patril len mne)… pre mňa jedno z najnezabudnuteľnejších a najprekvapujúcejších miest mesta.

Obrovský kontrast oproti väčšine budov, medzi ktorými sme sa tu doposiaľ prechádzali. Aj keď slovné spojenie „mesto kontrastov“ mi príde ako klišé, dokonale mi zatiaľ vystihuje Cluj-Napoca.

Len necelý mesiac dozadu od môjho príchodu hostila táto aréna desaťtisíce mladých ľudí. Dôvodom ich návštevy bol Untold festival. Obzvlášť mladším budú niečo hovoriť mená ako Avicii, David Guetta, Dimitri Vegas či Armin van Buuren, ktorí tu vystupovali. Jedna z každoročných akcii, o ktorej vám miestna mládež bude veľmi rada rozprávať, a na ktorú je akoby hrdá – „Tu totiž vystupoval David Guetta!“ No… vau!

Hneď za týmto moderným, novunkým štadiónom sa nachádza park – Parcul Central. Opäť iný svet, aký by si pri slove „Rumunsko“ mnohí z vás predstavovali. Príjemné miesto pre oddych, relax, hry a šport. Šmykľavky pre deti. Stroje na posilňovanie. Ohradené basketbalové ihrisko. Hojdacie siete zavesené na stromoch. Jazierko, po ktorom sa dá plaviť v loďke.

Na konci parku je postavený pamätník s textom: „MONUMENTUL REZISTENTEI ANTICOMUNISTE.“ Pri texte sú z jednej strany putá, z druhej strany rozbitý kosák s kladivom. Odkaz, že Rumunsko sa so svojou červenou históriou stotožniť už nechce. (Aj keď nepochybujem, že exoti sa nájdu všade.)

„Teraz pôjdeme na moje obľúbené miesto,“ hovorí mi o najbližšej zástavke Barbara. Čakalo nás niekoľko schodov na Cetatuie (rumunsky Cetățuia). Vyvýšené miesto, kopec, z ktorého je nádherný výhľad na mesto. Na jeho vrchu je kríž venovaný ľuďom, ktorí tu boli väznení. Cetatuie bola v minulosti pevnosť na kopci, ktorá slúžila aj ako väzenie – obzvlášť počas protirakúsko-uhorskej revolúcie v 19. storočí.

Výhľad z Cetatuie:

Kluž. Rumunsko.

Odtiaľ sme už videli náš najbližší cieľ: gotickú stavbu, rímskokatolícky kostol sv. Michala, jeden z najväčších kostolov v Sedmohradsku. Aj keď som spomínal, že Rumunsko je prevažne pravoslávne, na jeho tak „trošku“ maďarskom severe žije aj pomerne početné katolícke zastúpenie.

Kostol sv. Michala je tu azda tým najznámejším miestom pre turistov, doslova centrom Cluj-Napoca. Pred kostolom sedí na koni uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý pochádza práve z tohto mesta.

„Toto je akoby maďarské centrum, s rímskokatolíckym kostolom. Teraz ideme k tomu rumunskému, s pravoslávnym,“ viedla ma ďalej moja maďarsko-rumunská kamarátka. Po chvíľkovej prechádzke sme sa ocitli pred chrámom „Catedrala Adormirea Maicii Domnului.” Pred ním sa na vysokom postavci týči so šabľou v ruke Avram Iancu, prezývaný aj „Malý princ z hôr,” „rumunský bojovník,” ako mi ho veľmi stručne opísal môj doprovod. Tip bol, že bojoval proti Turkom, no Google 🙂 ho spája už so spomínanou protirakúsko-uhorskou revolúciou z 19. storočia. Verím Google.

Prechádzame i okolo pamätníka venovaného Židom, ktorí boli v roku 1944 transportovaní zo židovského ghetta v Cluj-Napoca do Osvienčimu.

V meste sa vám podarí niekoľkokrát naraziť na starých ľudí predávajúcich lúčne kvety. „Je to tu celkom normálne. Občas si nejaké kúpim,” komentuje Barbara.

Počuť maďarčinu v Cluj-Napoca, alebo v Transylvánii celkovo, nie je nič ojedinelé. Z 8 ľudí, s ktorými som bol večer posedieť, bolo napríklad až 7 z maďarskej menšiny. V meste vraj žije približne 20% Maďarov, no mne to prišlo podstatne viac.

Čo sa týka zábav, diskoték, je pravdepodobne jedno, aký je deň, Cluj-Napoca žila každú noc. Streda a disco-kluby plné. Pre zahraničných turistov vstupy zadarmo. Zamestnanci s plynulou angličtinou. Žiadne potýčky. Party na úrovni. Zrejme mali moji priatelia čuch na tie správne kluby a vedeli, kde ma vytiahnúť.

Nákupné centrá s luxusným, značkovým oblečením. Plný Starbucks. Ďalší park s jazierkom, pri ktorom odpočívajú ľudia a nad našimi hlavami pomaly pristáva ďalšie lietadlo – asi tretie behom hodiny. Rumunsko na týchto miestach priam drtí svoju nepeknú povesť.

TOP sladkosť
TOP sladkosť

S mestskou dopravou sa vraciam poslednýkrát na byt. Cesty rozkopané, takmer všade sa aktuálne pracuje a renovuje. Ideme popri synagóge, katolíckych kostolov, pravoslávnych, protestantských…

Z mesta odchádzam vlakom krátko po 2 v noci miestneho času. V Budapešti som okolo pol 10 toho nášho.

Vyvracať poetické slová mojich rumunských priateľov o krásnej Cluj-Napoca po tomto výlete nemienim. Nemusí patriť na špicu tých najkrajších miest, aké mám v pamäti, no vie si človeka nepochybne získať a zaujať. Nerobilo by mi žiadny problém pozrieť si to transylvánske srdce ešte raz.

…a to mi verte, že ešte pozriem.

€ Ceny v Cluj-Napoca €

pivo 0,5 l – v obchode: 0,8 €, v reštaurácii: 1,8 €

jedlo v reštaurácii – 5,7 €, denné menu i za 3,5 €

František Fefe Kekely

Related Images:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *