8 mýtov afrických zvierat. Lev nie je kráľ, hroch nepláva a pštros si nikde nestrká hlavu

O Afrike máme rôzne predstavy. Často sú prinajlepšom len polopravdivé. Napríklad, jednou z najčastejších je, že je tam strašne teplo. No ľudia sa tam predsa chodia do niektorých oblastí lyžovať. Či už do zasneženého pohoria Atlasu na severe alebo nádherných Dračích hôr na juhu Afriky. No netreba ani chodiť na hory.

Triasli sme sa už aj v mikinách vo vnútrozemí Madagaskaru či na Kapskom polostrove, kde pomedzi nás pobehovali tučniaky. Už ste videli Kysučanku v zimnej bunde na Sahare? Ja áno.  

Aj taká vie byť Afrika. Rovnako je veľa mylných predstáv o tunajších zvieratách. Vybral som teda zopár tých, s ktorými sa bežne stretávam:

1. Lev nie je kráľom

Vyše 200 kg vážiaci elegán, s nádhernou hustou hrivou, veľkými labami a nebezpečnými tesákmi. Niet divu, že si táto cool mačka vyslúžila prezývku „kráľ zvierat.“ Pohľad na ňu je skutočne dych vyrážajúci. Aj keď ju vidíte desiatykrát. No miestnym kráľom v skutočnosti nie je. Sú zvieratá, pred ktorými i ten najväčší lev stiahne chvost a rýchlo uhýba z cesty.

Na čele africkej hierarchie zvierat sú slony. O striebornú priečku ďalej súperia hrochy a nosorožce. Proti niekoľkotonovéhmu obrovi (slon) či viac ako tonu vážiacemu tanku (hroch i nosorožec) by sa postavil len úplný blázon. Na tieto zvieratá je aj veľký lev jednoducho prikrátky.

Mnohí odborníci dávajú pred leva aj afrického byvola. Ten je leviou potravou, no je to veľmi často vďaka využitej presile niekoľkých na jedného. A problém je to aj pre svorku. Súboje medzi levmi a byvolmi patria medzi moje obľúbené. Ak byvolovi prídu na pomoc i ďalšie byvoly, levy ťahajú v súboji za jednoznačne kratší koniec. Predsa len, taký byvol je tiež iná váhová kategória.

Kto pred levmi v hierarchií nestojí, no vie ich tiež odohnať, sú hyeny. Hoci sú menšie než „kráľ,“ dokážu to niekedy vykompenzovať svojim počtom a zobrať tak levom ich potravu. Kráľ zvierat sa tak nechá pripraviť o večeru od chychotajúcej sa hyeny.

Mimochodom... tiež mám v Afrike väčší rešpekt pred slonmi a hrochmi než samotnými levmi.

2. Slon nedupe. Je skoro ako myš

„Dupeš ako slon.“ Ak vám to niekto niekedy povedal, tak jednoducho nepozná slony. Tieto stvorenia vážia v Afrike cez 5 ton, tie najťažšie známe jedince dokonca cez 10, napriek tomu nepočujete, keď sa k vám priblížia. Tichý ako myška. Taká niekoľkoton vážiaca myška.

Slon má totiž na podrážkach tkanivo, ktoré pôsobí pri chôdzi ako tlmič nárazov. Je to ako chodiť s vankúšikmi na nohách.

3. Slony nemajú cintoríny

Pri slonoch ešte ostaneme. Slonie cintoríny sú pre človeka storočia známa vec. Podľa tohto mýtu, keď slon cíti, že umiera, ide na miesto, kde zomreli predtým aj jeho príbuzný a tam aj on vydýchne naposledy. Slony teda majú svoje vlastné cintoríny.

Ľudia si takto vysvetľovali a mnohí ešte stále vysvetľujú miesta, kde sa našli blízko seba hromady sloních kostí.  

No tento úkaz má i racionálnejšie vysvetlenie než to, že slon chce zomrieť na rodinnom cintoríne. V niektorých prípadoch bolo dokázané, že kopu sloních kostí majú na svedomí pytliaci, ktorí jednoducho vybili na danom mieste sloniu rodinu. Slony si teda toto miesto na smrť rozhodne nevybrali...

Ďalším dôvodom „sloních cintorínov“ bývajú ich opotrebované zuby. Keď slonovi vypadne jedna z jeho štyroch stoličiek (myslené typ zuba 🙂 ), ktorá je dôležitá pre drtenie rastlinnej potravy, ukáže sa nová. No tento cyklus sa môže zopakovať len 6x. Potom slon začne umierať hladom. Keď nastáva tento moment a slon nemôže ďalej poriadne jesť, snaží sa nájsť miesta s mäkšou trávou a s bahnom, v ktorom si podľa niektorých odborníkov slon máčaním utišuje bolesť zubov. Je preto možné, že na jednom rovnakom mieste sa môžu nájsť pozostatky viacerých slonov, ktorých tam jednoducho dohnali ich opotrebované zuby. Dosť krutá smrť.

4. Pštros nestrká hlavu do piesku

Obraz pštrosa, ktorý ma hlavu strčenú do piesku, je asi taký pravdivý, ako že ježko si nosí na chrbte ovocie domov. (Ak ste to náhodou doposiaľ nevedeli, tak ježko si na chrbte ovocie nenesie.)

Niekedy sa môže z diaľky zdať, že pštros si strčil hlavu do zeme, no v skutočnosti sa len pozrel do svojej jamy, kde má vajcia. Ako by s hlavou v zemi dýchal?

5. Hroch nepláva, no behá rýchlo

Najnebezpečnejší cicavec Afriky, ktorý ma každoročne na svedomí stovky ľudských životov. Keďže ide o zviera, ktoré strávi väčšinu dňa vo vode, mnohí ho pokladajú za veľmi dobrého plavca. Mýtus podporujú aj videá na internete, kde sa hroch, ktorý je niekde pri brehu, ponorí do vody a behom chvíľky je už pri loďke.

No nazvať hroší pohyb vo vode plávaním je veľmi prehnané. Hroch nepláva, on sa len odráža nohami od dna. Vie to robiť ale naozaj šikovne a rýchlo. V podstate beží po dne.

A nie len vo vode, ale utiecť by ste mu mali veľký problém i na súši. Veľmi agresívny tluštík, ktorý vie dobre behať.

6. Gepard ako najrýchlejšie zviera planéty?

Keď už sme pri rýchlosti, treba spomenúť geparda, moju obľúbenú mačkovitú šelmu. Ten dokáže bežať rýchlosťou približne 110 km/h. Mnohí ho teda považujú za najrýchlejšie zviera planéty. No niektorí majú voči tomuto vyjadreniu námietky.

Za najrýchlejšie zviera je považovaný i sokol sťahovavý, ktorý vie pri strmhlavom lete, alebo skôr páde, dosiahnuť rýchlosť až do 390 km/h. No strmhlavý pád dole rozhodne nie je beh či horizontálne lietanie. Mnohí, vrátane mňa, teda sokola sťahovavého neuznávajú za najrýchlejšie zviera planéty. No treba povedať, že tá rýchlosť je skutočne obdivuhodná.

Ale napríklad dažďovník obyčajný, žijúci striedavo u nás i v Afrike, vie lietať taktiež rýchlosťou okolo 110 km/h a to i v horizontálnej rovine. Teda zhruba rýchlosťou, akou vie gepard bežať.

V Amerike je dokonca druh netopiera, teda cicavec, ktorý vie vraj lietať rýchlosťou až 160 km/h. A jeden druh mečúňa dokáže plávať vo vode rýchlosťou takmer 130 km/h.

A ešte, aby toho nebolo málo, najrýchlejším zvieraťom plánety je napríklad i jeden druh roztoča, ktorý keby mal veľkosť ako my, pohyboval by sa rýchlosťou vyše 2000 km/h. Teda v tomto prípade zohľadnujeme i samotnú veľkosť tvora.

Ako vidíte, téma najrýchlejšieho zvieraťa nie je tak jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Gepard má konkurenciu medzi cicavcami, vtákmi, rybami i drobnými živočíchmi, vo vzduchu i vo vode. S istotou ale môžeme povedať to, že na súši žiadny iný tvor nešprintuje rýchlejšie ako on.

7. Veľká päťka nie je päť najväčších zvierat

Slávna veľká africká päťka – lev, leopard, slon, nosorožec a byvol. Sen lovcov, fotografov i bežných cestovateľov. Mnohí ľudia prichádzajú do Afriky práve s cieľom vidieť veľkú africkú päťku (čo, samozrejme, nie je jednoduché). Čo to ale táto veľká päťka vlastne je? Mnoho ľudí si myslí, že to je jednoducho päť najväčších zvierat Afriky. No nebola by tam v tom prípade napríklad i žirafa?

Veľká africká päťka je pomenovanie piatich najnebezpečnejších zvierat Afriky, ktoré bolo najťažšie uloviť. Nepresný výstrel sa často rovnal smrti lovca. Získať hlavy týchto piatich zvierat dokázali len skúsení lovci.

Dnes už môže ísť loviť každý blb s peniazmi a dopomôcť tak k postupnému vyhubeniu niektorých druhov a poddruhov.

Videl som, že niektoré zdroje uvádzajú ako člena veľkej päťky aj hrocha, v zozname odsunul leoparda, no stretávam sa s tým len naozaj veľmi zriedka. Najčastejšie je to označenie už pre spomínaného leva, leoparda, slona, nosorožca a byvola.

Veľká africká päťka:

Fotografie mám teraz len nosorožcov bielych. Tí sú ale z veľkej päťky vylúčení. Nie sú tak agresívni ako ich príbuzní - nosorožce čierne. Laici však v tom rozdiel nerobia. Videli nosorožca = videli člena veľkej päťky.

Pozn. Veľká päťka je taktiež termín v psychológii. Osobnosť každého človeka sa dá popísať piatimi charakteristikami: neurotizmus, extraverzia, otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť. To je takzvaná veľká päťka v psychológii. 🙂 

8. Tiger nie je africké zviera! Ale napríklad tučniaky áno

Na záver som si nechal mýt, ktorý sa možno bude zdať niekomu bizárny, no naozaj sa s ním stretávam zo všetkých najčastejšie.

„A videl si v tej Afrike aj toho tigra?“ Nie, nevidel. Tiger je predsa ázijské zviera. Kto ho chce vidieť vo voľnej prírode, tak choďte do Indie, do juhovýchodnej Ázie... či do Ruska, kde žije najväčšia mačkovitá šelma – tiger sibírsky.

Čo sa týka mačkovitých šeliem, tak v Afrike môžete nájsť „iba“ leva, leoparda, geparda, servala, rysa karakala či africkú mačku divú.

Tigre teda do Afriky hľadať nechoďte. Ale môžete tam nájsť napríklad tučniaky africké, žijúce na juhu kontinentu. To je taktiež pre mnohých nová správa. Tučniak bol jedno z prvých zvierat, ktoré som v Afrike videl. 🙂

Fotografie i text

František Fefe Kekely