Po stopách veľkého príbehu. Pevnosť, ktorá je dodnes hrdinským odkazom pre Židov – Masada

Nedávno som tu písal o Mŕtvom mori, ktoré leží na najnižšie položenom mieste sveta – 400 m pod hladinou mora – medzi Svätou zemou (Izrael, Palestína) a Jordánskom. A práve nad Mŕtvym morom sa na vysokej skale týči pevnosť, kde sa odohral príbeh, ktorý je dodnes silným a hrdinským odkazom pre všetkých Židov. Dodnes tu židovskí vojaci skladajú prísahy, že budú ochraňovať židovský národ a jeho štát Izrael. Pevnosť sa volá Masada a toto je je príbeh:

Veľký príbeh Masady sa odohral pred zhruba 2000 rokmi – v 1. storočí – krátko po Ježišovi Kristovi, ktorý v tomto regióne žil. Aj zo samotnej Biblie vieme, že týmto končinám v tomto čase vládli mocní Rimania, Rímska ríša. Isto ste počuli napríklad o Pontiusovi Pilátovi, rímskom prefektovi tejto oblasti, ktorý odsúdil Ježiša na smrť.

A taktiež je dobre známe, že vzťahy medzi miestnym židovským obyvateľstvom a Rimanmi boli dosť napäté. Často sa na to poukazuje ako na dôvod, prečo Pontius Pilát odsúdil Ježiša, že chcel byť so židovskými farizejmi/veľkňazmi ako tak za dobre a udržať Ježišovou smrťou pokoj v regióne.

Rebélia proti Rimanom a ako vznikol Múr nárekov

No pokoj v tomto vždy nepokojnom regióne aj tak samozrejme nebol a už pár desaťročí po Ježišovej smrti dochádza v regióne k veľkým nepokojom, k židovskému povstaniu, ktorého cieľom je vyhnať Rimanov z regiónu.

Rimania už mali takýchto pokusov zrejme dosť a tak za trest, ako reakciu na vzburu, zničili Židom to najvzácnejšie a najposvätnejšie, čo mali – Jeruzalemský chrám na Chrámovej hore. Po zničení Rimanmi ostal dodnes z neho stáť len jeho Západný múr, dnes známy aj ako Múr nárekov. Svoj posvätný chrám tam už odvtedy Židia nepostavili a doposiaľ je to ich snom (dnes sú už totiž na Chrámovej hore moslimovia).

Rimania rebéliu teda potlačili a veľký, židovský chrám zničili. Pár stoviek židovských rebelov sa však ešte rozhodlo ujsť a ukryť so ženami i deťmi v spomínanej pevnosti Masada nad Mŕtvym morom. Rimania ich odmietli nechať len tak a rozhodli sa posledných povstalcov v Masade pobiť – rozdrviť rebéliu do posledného.

Obliehanie a prekvapenie vo vnútri

A tak Masadu na skalnom vrchole obkľúčilo zhruba 10 000 rímskych vojakov, vojenská elita tej doby. V Masade bolo len asi 1000 Židov a z toho ešte veľa žien a detí. Jasná prevaha na strane Rimanov.

No Masada je na naozaj neľahko dobýjateľnom mieste, na vrchole skaly. Rimania ju najskôr skúsili obliehať s cieľom, že im tam hore dôjdu zásoby a Žida sa vzdajú možno sami.

Hore na Masadu sa dá dnes dostať pešo i modernou lanovkou. Doposiaľ je z hora vidno miesta, kde všade po okolí ležali rímske tábory s tisíckami vojakov. Musel to byť zvláštny pocit pre ľudí vo vnútri, ktorí nemohli cez nepriateľa už nikam ujsť.

Rimania ale pochopili, že obliehať a čakať pod Masadou bude trvať veľmi, veľmi dlho, keďže Židia mali hore dostatok jedla i vody. Mimochodom, tú vodu tam vodovodným systémom dotiahli a v podstate samotnú Masadu nie tak dávno predtým vybudovali pre svojho židovského spojenca Herodesa samotní Rimanmi.

Dodnes tam nájdete ruiny Herodovho paláca, rímske kúpele i maketu, ktorá vám vysvetlí, ako tam z okolitých hôr bola vodovodnými kanálikmi dopravená voda – je to vážne sila. To, čo Rimania krátko predtým vybudovali, teraz potrebovali dobyť. Museli byť z toho nadšení.

Keďže Rimania pochopili, že budú na Židov a ich hlad i smäd čakať dole na Judskej púšti veľmi dlho, tak vymysleli iný plán, ako sa do nedobytnej pevnosti dostať. Začali nosiť zeminu a stavať do Masady cestu – doslova vybudovali akoby hrebeň kopca, rampu, ktorá ich priviedla až do pevnosti.

Doposiaľ tu je túto cestu, rampu k dverám pevnosti pekne vidno. Keď už sa blížili k pevnosti, Židia dobre vedeli, že je len otázka času, kedy Rimania do nej čoskoro určite vbehnú a tak sa aj stalo.

No keď sa Rimania dostali do pevnosti, nečakal ich na ich prekvapenie žiadny boj, ani odpor. Našli len plno mŕtvych tiel. Židia sa v pevnosti pozabíjali navzájom. Muži zabili svoje ženy a deti. Potom sa stretli v jednej miestnosti, kde losovali medzi sebou, kto koho zabije, až kým neostal posledný, ktorý spáchal samovraždu. Tieto hlasovacie lístky, črepiny s menami, kto bude zabíjať, sa tu našli a doposiaľ existujú v múzeách.

Tento zaujímavý, skutočný príbeh bol v 80. rokoch aj sfilmovaný – názov minisérie je Madasa.

Masada je dodnes obrovským, hrdým odkazom pre všetkých Židov, že radšej zomrieť, než sa poddať a žiť vo vlastnej krajine pod vládou niekoho iného. Odkaz, ktorý im pomáhal vytvoriť a udržať aj ich dnešný štát Izrael.

Text & fotografie:

František Fefe Kekely

Sprievodca Jeruzalemom (I.): Prečo sa tu stretávajú až tri náboženstvá a čo majú spoločné?