Na skok do Milána. Mesto, ktoré má skutočne štýl

Nepoznám štýlovejšiu krajinu než je Taliansko. Uličky talianskych miest, ich atmosféra, miestni ľudia a ich štýl obliekania, architektúra, hudba i iné formy umenia. A čo sa týka samotného Milána, to moje presvedčenie o Taliansku nie len potvrdilo, ale ešte posunulo na vyššiu úroveň!

Ako sa tam dostať

Miláno sa nachádza na severe Talianska (oblasť Lombardsko/Lombardia) a to máme my hneď za Rakúskom. Takže urobiť si výlet do týchto končín nie je určite problém ani autom alebo, čo odporúčam, môžete využiť priame letecké spojenie Bratislava – Miláno (Bergamo). Celý let so štartom i s pristátím trvá zhruba hodinku.

Krátky, ale nádherný prelet ponad Alpy.

Z Bratislava do Milána, samozrejme i naspäť 🙂 , takto lieta írska nízko-nákladová spoločnosť Ryanair, čiže kúpiť obojsmernú letenku môžete bez problémov do 50€. 🙂 Ak vychytáte zľavy, tak cesta do Bratislavy v rámci Slovenska vás možno vyjde viac než samotné letenky.

Bergamo

Ryanair však nevyužíva letisko priamo v Miláne, ale zhruba 40 až 50km vzdialené letisko mesta Bergamo. Teda pristanete v tomto meste. Žiadne obavy! Považujte to za výhodu, bo okrem Milána máte tak možnosť si pozrieť ďalšie pekné, talianske mesto. 🙂 Odporúčam prejsť starú, vyvýšenú časť Bergama „Citta Alta,“ teda jednoducho v preklade: Staré mesto.

Už len tento interiér baziliky Santa Maria Maggiore v starom Bergame je dostatočným dôvodom, prečo návštevu tohto mesta odporúčam. Doslova umelecký zážitok, ktorý sa nedá normálne ani pochopiť. Len stojíte a s otvorenými očami i ústami pozeráte okolo seba… a neviete kam skôr. Proste niečo neuveriteľné.
Citta Alta. Bergamo
Výhľad na nové Bergamo z toho starého. 🙂

Do starého Bergama (zopakujem miestny názov: Bergamo Citta Alta) sa dostanete autobusom, ktorý pravidelne stojí hneď pre letiskom. Pár krokov od letiskového vchodu/východu. Treba vám lístok za 2,3€ + ešte jeden naspäť, ktorý buď kúpite v automate priamo na zástavke alebo na letisku – keď akoby vychádzate z letiska, tak po pravej strane.

Do samotného Milána i späť sa dá dostať tromi spôsobmi:

  1. je požičanie auta, čo mi v prípade, ak chcete spoznať len tieto dve mestá, príde blbosť a zbytočnosť.

  2. je autobus, ktorý taktiež pravidelne stojí hneď pred vchodom/východom z letiska. Lístok naň si môžete kúpiť na letisku – tentokrát po ľavej strane, keď idete z letiska. Určite to uvidíte. Cena lístka do Milána je 7€. Deti za polovicu. Našim dôchodcom zľavu dať nechceli. 🙂

    Železničná stanica v Miláne.

    Autobusy vás odvezú až pred hlavnú železničnú stanicu Milána. Keď už pôjdete naspäť z Milána do Bergama, tak opäť môžete ísť týmito autobusmi, ktoré odtiaľto chodia pravidelne z pred hlavnej železničnej stanice Milána – tá je na zástavke metra Centrale.

  3. z možností ako sa presúvať medzi Bergamom a Milánom je vlak. Z letiska sa najskôr presuniete autobusom do Bergama. Za chvíľku ste pri železničnej stanici. Tam kúpite lístok do Milána: dospelý 5,5€, dôchodcovia 4,4€ a deti za 2,8€. A opäť sa ocitnete na hlavnej železničnej stanici v Miláne.

Potom sa už v rámci Milána môžete ľahko pohybovať metrom. 🙂 Jeden lístok stojí 1,5€. Mapa milánskeho metra:

Mapa milánskeho metra. Vždy, keď idem do veľkého mesta, ktoré má i metro, tak si podobnú mapu stiahnem do mobilu. 🙂

Čo v Miláne vidieť – naj pamiatky

Milánska katedrála. Duomo

Azda najznámejšou a pre mňa nepochybne najkrajšou pamiatkou Milána je gotická katedrála (teda sídlo miestneho biskupa) v centre mesta. Duomo (tak sa volá aj námestie či zástavka metra, kde sa tento chrám nachádza), alebo v slovenčine Milánsky dom, Milánska katedrála, Katedrála narodenia Panny Márie – všetko sú to správne názvy, ktorými tento chrám prezývajú. Takže môžete si vybrať, ktorý chcete. 🙂

Talianska zmrzlina musí byť…

Milujem gotickú architektúru a Milánska katedrála patrí bez pochýb medzi to najkrajšie, ak nie úplne najkrajšie, čo som kedy videl. Detailná práca azda na každom kúsku stavby, ktorý je tak posiaty množstvo sôch a iných dekorácii. Niečo neuveriteľné:

Milánsky chrám Duomo je druhým najväčším gotickým chrámom, aký môžete na svete vidieť (na prvom mieste je katedrála v Seville) a taktiež po Bazilike sv. Petrovi v Ríme druhým najväčším chrámom Talianska a jedným z piatich najväčších na svete! Dovnútra sa zmestia desaťtisíce ľudí. S výstavbou sa začalo ešte v 14. storočí a skončilo sa v 16. Pri pohľade na chrám a jeho prepracované detaily však ľahko pochopíte, prečo im to trvalo vyše 100 rokov. Doslova umenie.

 

 

 

 

Poznámka: Lístky dovnútra či na strechu katedrály sa kupujú v budove pri katedrále. Ak to neuvidíte/nenájdete, len povedzte „tickets“ a zamestnanci, ktorí stoja pred vstupom do chrámu, vám ukážu. Cena závisí od toho, či chcete ísť len do vnútra katedrály alebo i na jej strechu, či chcete ísť na tú strechu výťahom alebo to dáte po stovkách schodoch sami pešo atď… takže od 12 až po 28€. 🙂

Výhľad zo strechy katedrály na Galériu Viktora Emanuela II., ktorú si predstavíme nižšie.
Výhľad na Miláno z katedrály Duomo.
Príjemný oddych na streche luxusnej, gotickej katedrály 🙂 ktorá je jednou z najväčších na svete.

Galéria Viktora Emanuela II.

Hneď pár metrov od chrámu začína takzvaná Galéria Viktora Emanuela II. Ide o luxusnú a môžeme povedať prekrásnu, zastrešenú, nákupnú zónu, ktorá bola postavená ešte v 19. storočí a nesie meno prvého kráľa jednotného Talianska.

Galéria Viktora Emanuela II. Keď ste v nejakom väčšom meste, vždy si ho odporúčam pozrieť aj v noci. 🙂 Zmení a rozsvieti svoju tvár. 

Galéria je v tvare kríža. Dlhšia strana má zhruba 200m, kratšia 100. Vo vnútri nájdete predajne luxusných značiek ako Gucci, Versace či Louis Vuitton. Miláno je predsa mesto módy :), štýlu, tak kde inde, ak nie tu, by sa dali čakať takéto špeciálnejšie predajne. No na okraji Galérie viete nájsť aj obchody ako napríklad H&M 🙂 , ktoré sú asi cenovo príjateľnejšie pre viac ľudí. Okrem obchodov s oblečením a módou nájdete v Galérii Viktora Emanuela II. i kaviarne a reštaurácie. V porovnaní s cenami, aké sú v Taliansku – bežne aj 4x, vyššie ako u nás – sa tam na prekvapenie dokážete najesť aj za nie úplne Gucci cenu. 🙂 Okrem toho najvyššie poschodie Galérie slúži aj ako obytná zóna, kde majú ľudia svoje byty. Celkom lukreatívne miesto. 🙂

Čo na námestí Duomo ešte vidieť

Hneď oproti katedrále je socha prvého talianskeho kráľa Viktora Emanuela II. Ak sa od sochy pozriete na katedrálu, tak na ľavej strane je už spomínaná Galéria Viktora Emanuela II. a na pravej stráne sa nachádza bývalý kráľovský palác. Tu sídlila miestna vláda, miestni páni, ešte v časoch, keď bolo Taliansko rozdelené na viaceré kráľovstva a mestské štáty. Dnes slúži táto historická budova ako múzeum a galéria (v tomto prípade neshopingová galéria 🙂 ).

Socha prvého kráľa zjednoteného Talianska pred katedrálou – Viktor Emanuel II.

La Scala

Keď prejdete od námestia Duomo cez Galériu Viktora Emanuela II., na jej druhej strane vás čaká Olymp operného sveta. Na prvý pohľad možno nie tak zaujímavá budova (mnohí sú z toho prekvapení, bo čakajú niečo veľkolepé) je však snom každého operného speváka, umelca na svete. Vystupovať by tu mali len tí najlepší z najlepších.

La Scala je slávne divadlo, ktoré na mieste bývalého, starého divadla (to vyhorelo) dala vybudovať Mária Terézia ešte v 18. storočí. A pre zaujímavosť viac z histórie: pred starým divadlom tu bol kostol Santa Maria de la Scala, ktorý dala v stredoveku postaviť šľachtičná z rodu de la Scala – v preklade scala znamená rebrík. Následne tu vzniklo aj námestie Scala a toto pomenovanie, po šľachtičnej, prevzalo aj samotné divadlo. Teda „rebrík.“ 🙂

Vo vnútri nájdete aj expozície, obrazy, hudobné nástroje, no top exkurzie je samotná hlavné sieň, kde vystupujú tí najlepší umelci. Ceny lístkov na jednotlivé vystúpenia tu veru nie sú úplne lacnou záležitosťou 😀 , ale exkurzia, pozrieť sa dovnútra mimo nejakého vystúpenia, vás bude stáť 14€. Môžem povedať, že mne to za to určite stálo. 🙂

Vo vnútri slávnej La Skaly.

Mal som to šťastie zažiť aj skúšku baletu v La Skale na vlastné oči. O zákaze fotiť som sa dozvedel až neskôr.

Hrad Sforzesco

Neďaleko Duoma sa nachádza hrad Sforzecso, nesúci meno známeho miestneho rodu, ktorý vládol v Miláne v 15. a 16. storočí. No pôvodná, prvá stavba/pevnosť, ktorá na tomto mieste stála je ešte o trochu staršia a pamätá si koniec iného známeho milánskeho rodu – Viscontiovcov. Po nich sa ujali mesta i pevnosti práve Sforzecsovci a hrad zrekonštruovali. Pracovali tu i niektorí sveto-známi umelci ako napríklad samotný Leonardo da Vinci!

Môžeme povedať, že išlo o jednu z najväčších citadel – opevnená časť mesta – v rámci celej Európy. Hrad tu prežil Francúzov, Španielov i Rakúšonov/Habsburgovcov. Dnes slúži ako galéria a múzeum.

Tak čo, prejdete sa štýlovým hradom (v Miláne musí byť asi všetko štýlové), kde sa môžete stretnúť aj s prácami samotného, veľkého da Vinciho? 🙂

Kostol Santa Marie della Grazie (Panny Márie milosti)

Okrem Milánskej katedrály odporúčam v Miláne ešte jeden chrám a to kostol i dominikánsky kláštor zároveň Santa Marie della Grazie. A to najmä vďaka jednej veci – nachádza sa tam svetoznáma, priam legendárna, freska/maľba Poslednej večere od Leonarda da Vinciho. 🙂 Presne tá freska, ktorú si pamätáte aj z filmu či knihy Da Vinciho kód.

San Siro

A na záver hlavných pamiatok trochu iná legenda, legenda medzi futbalovými štadiónmi – slávny San Siro. Práve tu hrávajú svoje domáce zápasy dve svetoznáme, milánske mužstvá – AC Miláno a Inter Miláno. Taktiež sa tu napríklad hrali i majstrovstvá svete vo futbale. Jeho druhý, asi menej známy, no oficiálnejší, názov je štadión Giussepe Meazzu – slávny taliansky futbalista z 30. rokov, ktorý hral v oboch spomínaných milánskych kluboch. Zápas priamo na štadióne môže sledovať až vyše 80 000 divákov. Teda hovoríme tu o jednom z, nie len najluxusnejších štadiónov, ale i najväčších na svete – v Taliansku úplná number one. Ak budete mať šťastie, možno vychytáte aj nejaký domáci zápas. 🙂 Ak nie a chceli by ste sa dovnútra tohto futbalového Kolosea pozrieť, tak si môžete za 17 € spraviť exkurziu. 🙂 Lístok si kúpite priamo pred štadiónom. Štadión nájdete pri zástavke metra s rovnakým názvom: „San Siro.“ 🙂

Tip na ubytovanie a obed

Ešte na záver dám svoj tip na ubytovanie i fajn obed v meste. Miláno je veľké, má okolo 1,5 milióna obyvateľov, teda tých ponúk a možností, či už na bývanie alebo jedlo je naozaj množstvo. Naposledy som tam bol s rodinou – teda ako 8 členná skupina – a na bývanie som vybral 2 izby v hoteli Rezidensa Cenisio. Noc na jedného bez raňajok vyšla okolo 40€, čo je na Taliansko a Miláno podľa mňa nízka cena. Izby boli čisté, veľké, vybavené dokonca i vlastnou kuchyňou. A kúsok od hotela zástavka metra Cenisio. Teda pokojne môžem tento „svoj“ posledný hotel doporúčať.

Čo sa týka jedla, tak v tomto bode – o ktorom som si kedysi myslel, že bude Taliansko dominovať – ma Taliansko už zopárkrát sklamalo. 🙂 Preto som si nechal poradiť od niekoho, kto tam už bol predo mnou. A kolega Tomáš (zo stránky streetfoodhunters.com) mi odporúčal pizzeriu Gino Sorbillo, ktorá je od námestia a katedrály Duomo len pár minútiek pešo. Táto pizza sa na čierny zoznam jedál, ktoré som v Taliansku už vyskúšal, naozaj neocitne. 🙂

Iba dodám, aby to niektorých neprekvapilo, že pizza v Taliansku býva iná než u nás… nenájdete tam ponuku 30 pizz, ale len zopár a sú jednoduché. Teda paradajkový základ a možno 2-3 veci na to. Tak vyzerá bežná talianska pizzeria a pizza. 🙂 Skúste.

Text a fotografie:

František Fefe Kekely

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *